znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 376/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013, predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej   F.   P., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 14141/2012,   sp. zn.   Rvp 14142/2012,   sp. zn.   Rvp 14144/2012   a sp. zn. Rvp 14145/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   tiež   porušenie   čl. 12   ods. 2   Ústavy Slovenskej   republiky   a   čl. 14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Bánovce   nad   Bebravou   v konaniach   vedených   pod   sp. zn. 2 Er 2318/2008   a   uznesením   z   20.   apríla   2012,   sp. zn.   4 Er 3113/2008   a uznesením zo 14. júna   2012,   sp. zn.   3 Er 380/2008   a   uznesením   z 12.   decembra   2011   a   sp. zn. 5 Er 133/2009 a uznesením z 5. marca 2012, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a   podľa   čl. 1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn. 4 CoE 165/2012, sp. zn. 4 CoE 48/2012, sp. zn.   19 CoE 95/2012   a uzneseniami   zo   7.   augusta   2012   a   sp. zn.   17 CoE 179/2012 a uznesením z 5. septembra 2012, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14141/2012, sp. zn. Rvp 14142/2012, sp. zn. Rvp 14144/2012 a sp. zn. Rvp 14145/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 14141/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a   ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 28. novembra 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod   sp. zn.   2 Er 2318/2008   a   uznesením   z   20.   apríla   2012,   sp. zn.   4 Er 3113/2008 a uznesením zo 14. júna 2012, sp. zn. 3 Er 380/2008 a uznesením z 12. decembra 2011 a sp. zn.   5 Er 133/2009   a   uznesením   z   5.   marca   2012   (ďalej   aj „napadnuté   uznesenia okresného súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1   ústavy   a práv   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   a   podľa   čl. 1   dodatkového   protokolu postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 4 CoE 165/2012, sp. zn. 4 CoE 48/2012, sp. zn. 19 CoE 95/2012 a uzneseniami zo 7. augusta   2012   a   sp. zn.   17 CoE 179/2012   a uznesením   z 5.   septembra   2012   (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   zaoberá inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   V   rámci   zmluvných   vzťahov   založených zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky alebo   rozhodcovskej   zmluvy,   ktorá   založila   právomoc   Stáleho   rozhodcovského   súdu zriadeného Slovenskou   rozhodcovskou,   a. s.,   Bratislava (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“),   rozhodovať   o   právnom   postavení   zmluvných   strán   pri   vzniku   sporu.   Vzhľadom na omeškanie dlžníkov a návrhy sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd autoritatívne deklaroval jej právo na úhradu peňažných pohľadávok a uložil dlžníkom povinnosť platiť, bola   dlžníkom   na   základe   rozsudkov   Stáleho   rozhodcovského   súdu   uložená   povinnosť zaplatiť sťažovateľke pohľadávky spoločne s príslušenstvom.

Z   dôvodu   nesplnenia   povinností   zo   strany   dlžníkov   bola   sťažovateľka   nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (rozhodcovských zmlúv, pozn.). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním   exekúcií,   avšak   v   priebehu   ich   vykonávania   následne ex   offo exekúcie napadnutými   uzneseniami   vyhlásil   za   neprípustné   a zastavil   ich;   na   základe   odvolaní sťažovateľky   boli   napadnuté   uznesenia   okresného   súdu   potvrdené   napadnutými uzneseniami krajského súdu.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   formuluje   výhrady   proti   právnym   záverom vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne   z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení príslušných   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   predmetné   právne   veci,   a   zároveň podáva vlastnú   interpretáciu   príslušných právnych   predpisov   aplikovateľných   na právne veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného   súdu   a   krajského   súdu   sťažovateľka   považuje   predovšetkým   skutočnosť,   že o zastavení   uvedených   exekučných   konaní bolo   rozhodnuté bez toho,   aby boli predtým prerušené konania, resp. rozhodnuté o návrhoch sťažovateľky na prerušenie konaní podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu nutnosti podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267   Zmluvy   o   fungovaní   Európskej   únie.   Sťažovateľka   tiež   tvrdí,   že   v   jej   veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vo   vzťahu   k   namietanému   postupu   krajského   súdu   v   napadnutých   konaniach sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nenariadil   pojednávanie, „aj   keď   k   tomu   bol   podľa   zákona   povinný...   a... neprihliadol k odvolacím   dôvodom,   ktoré   uviedol   sťažovateľ   vo   svojom   odvolaní...   prakticky   prevzal závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu preskúmaniu rozhodujúcich   otázok...   svoj postoj   však   odvolací súd   žiadnym legitímnym spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka   na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnostiach   navrhuje,   aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového   protokolu   postupom   krajského   súdu   v napadnutých   konaniach   a jeho napadnutými uzneseniami,   napadnuté   uznesenia   okresného   súdu   a   krajského   súdu   zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uznesení krajského   súdu   v   súlade   s   § 52   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   v   záujme   hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia   alebo sa   týkajú tých   istých   účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 14141/2012,   sp. zn.   Rvp 14142/2012,   sp. zn.   Rvp 14144/2012   a   sp. zn. Rvp 14145/2012   a   z   ich   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   a   taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2   K postupu okresného   súdu a krajského   súdu v napadnutých konaniach a k ich uzneseniam

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že 27.   novembra   2012,   resp.   28. novembra   2012,   boli ústavnému súdu   doručené   sťažnosti sťažovateľky   vedené   pod   sp. zn.   Rvp 14091/2012,   sp. zn.   Rvp 14092/2012,   sp. zn. Rvp 14139/2012 a sp. zn. Rvp 14140/2012, ktorými žiada o vydanie rozhodnutí, ktorými by rovnako   ako   v týchto   prerokúvaných   prípadoch   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   2 Er 2318/2008,   sp. zn.   4 Er 3113/2008, sp. zn. 3 Er 380/2008 a sp. zn. 5 Er 133/2009, ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených   pod   sp. zn.   4 CoE 165/2012,   sp. zn.   4 CoE 48/2012, sp. zn.   19 CoE 95/2012 a uzneseniami zo 7. augusta 2012 a sp. zn. 17 CoE 179/2012 a uznesením z 5. septembra 2012, zrušil tieto uznesenia krajského súdu, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného súdu   o vyhlásení   exekúcií   za   neprípustné   a zastavení   exekúcií   vedených   v   prospech sťažovateľky, a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Porovnaním   sťažností   vedených   pod   spisovými   značkami:   Rvp 14091/2012, Rvp 14092/2012,   Rvp 14139/2012,   Rvp 14140/2012,   Rvp 14141/2012,   Rvp 14142/2012, Rvp 14144/2012, Rvp 14145/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného   súdu   a krajského   súdu   v   totožných   súdnych   (exekučných)   konaniach   (sp. zn. 2 Er 2318/2008,   sp. zn.   4 Er 3113/2008,   sp. zn.   3 Er 380/2008   a   sp. zn.   5 Er 133/2009) a žiada   v   nich   vysloviť   porušenie   tých   istých   práv,   priznať   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. V sťažnostiach podaných 28. novembra 2012 vedených   pod   sp. zn.   Rvp 14141/2012,   sp. zn.   Rvp 14042/2012,   sp. zn.   Rvp 14144/2012 a sp. zn. Rvp 14145/2012 navyše sťažovateľka žiada   vysloviť porušenie aj ďalších   práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutia okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia sťažností, ktoré sú predmetom prerokovania ústavného súdu (sp. zn. Rvp 14141/2012, sp. zn. Rvp 14042/2012, sp. zn.   Rvp 14144/2012   a   sp. zn.   Rvp 14145/2012),   keď   podľa   § 18   ods. 2   zákona o ústavnom súde konanie začína, t. j. 28. novembra 2012, ústavný súd už v tých istých veciach   viedol   pod   sp. zn.   Rvp 14091/2012,   sp. zn.   Rvp 14092/2012,   sp. zn. Rvp 14139/2012 a sp. zn. Rvp 14140/2012 konania začaté 27., resp. 28. novembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 14141/2012, sp. zn.   Rvp 14042/2012,   sp. zn.   Rvp 14144/2012   a   sp. zn.   Rvp 14145/2012   ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti ustanoveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 14141/2012, sp. zn. Rvp 14042/2012, sp. zn. Rvp 14144/2012 a sp. zn. Rvp 14145/2012 doručené ústavnému súdu 28. novembra 2012 obsahujú rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu, než sťažnosti   vedené   pod   sp. zn.   Rvp 14091/2012,   sp. zn.   Rvp 14092/2012,   sp. zn. Rvp 14139/2012 a sp. zn. Rvp 14140/2012 doručené ústavnému súdu 27. novembra 2012, resp.   28.   novembra   2012,   pretože   o prípadnom   porušení   základného   práva   podľa   čl. 20 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by ústavný súd vyslovil, že zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo   základných   práv,   resp.   ústavnoprocesných   princípov   vyjadrených   v   čl. 46   až   čl. 50 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.

Vzhľadom   na   tieto   zistenia   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.

Vzhľadom na celkové odmietnutie sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu v nich obsiahnutou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2013