znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 376/04-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a. s., so sídlom   Piešťany,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   B.,   N.,   ktorou   namietala   porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-36 Cb 664/95 a porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 91/02 z 30. mája 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a. s., o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra 2004   doručená   sťažnosť   Slovenských   liečebných   kúpeľov   Piešťany,   a.   s.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-36 Cb 664/95 a porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obo 91/02 z 30. mája 2003.

Podľa   sťažovateľky   krajský   súd   porušil   jej   označené   základné   právo   a ďalšie označené práva tým, že vo svojom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo, vychádzal z jednostranne vykonaného dokazovania, bolo vykonané v rozpore s právom účastníkov na spravodlivý proces a v rozpore so zásadou rovnosti a kontradiktórnosti súdneho konania, „(...) vec právne neposúdil, pretože neuviedol jedno jediné zákonné ustanovenie, ktoré by pri rozhodovaní použil“. V dôsledku týchto pochybení sa stal rozsudok nepreskúmateľný. Predmetný   rozsudok   napadla   sťažovateľka   odvolaním,   o ktorom   rozhodol   najvyšší   súd rozsudkom sp. zn. 1 Obo 91/02 z 30. mája 2003 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil. Podľa sťažovateľky najvyšší súd porušil ňou označené základné právo a jej ďalšie práva tým, že potvrdil nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa a nahradil ho ďalším právne   nepreskúmateľným   rozhodnutím.   Proti   rozsudku   najvyššieho   súdu   podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd (v tomto prípade dovolací súd) uznesením   sp.   zn.   Obdo   V 72/2003   z 24.   marca   2004   tak,   že   dovolanie   sťažovateľky odmietol. Uvedené uznesenie bolo doručené sťažovateľke 7. mája 2004.

Sťažovateľka   podala   1.   októbra   2003   generálnemu   prokurátorovi   Slovenskej republiky   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   rozsudku   najvyššieho   súdu z 30. mája   2003   sp.   zn.   1   Obo   91/02,   ktorý   bol   rozhodnutím   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   č.   k.   VI/2   Pz   146/04-31 z 20. augusta 2004 odložený, a 25. augusta 2004 opakovaný podnet, ktorý bol generálnou prokuratúrou rozhodnutím č. k. VI/2 Pz 310/04-21 z 30. augusta 2004 opäť odložený.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-36 Cb 664/95 porušil základné   právo   spoločnosti   Slovenské   liečebné   kúpele   Piešťany,   a.   s.,   na   súdnu   a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na súdnu a inú právnu   ochranu   podľa   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   opráv   a slobôd   a právo   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil rozsudkom sp. zn. 1 Obo 91/02 zo dňa 30. 5. 2003 základné právo spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s., právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-36 Cb 664/95-372 z 10. 1. 2002 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

4. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Obo 91/0-394 z 30. 5. 2003 sa zrušuje.

5.   Spoločnosti   Slovenské   liečebné   kúpele   Piešťany,   a.   s.,   priznáva   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   3.000.000,-   Sk   (slovom   tri   milióny   slovenských   korún), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6.   Spoločnosti   Slovenské   liečebné   kúpele   Piešťany,   a.   s.,   priznáva   náhradu   trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. J. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd na krajskom súde zistil, že rozsudok sp. zn. Z-2-36 Cb 664/95 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 91/02 nadobudol právoplatnosť 4. septembra 2003.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu, t. j. 21. októbra 2004, už uplynula lehota uvedená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   lehotu   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu nepredlžuje   taký   úkon,   akým   je   podnet   generálnej   prokuratúre,   pretože   tento   úkon nezakladá povinnosť generálnej prokuratúry pokračovať v súdnom konaní, len ho vybaviť podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. Tento záver platí aj pre listy generálnej prokuratúry (č. k. VI/2 Pz 146/04-31 z 20. augusta 2004 a č. k. VI/2 Pz 310/04-21 z 30. augusta 2004), ktoré sťažovateľka predložila ústavnému súdu.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde túto odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   jej   práva alebo slobody (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2004