znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 375/2014-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   októbra   2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti D. F., zastúpeného advokátom JUDr.   Romanom   Klimekom,   Radničné   námestie   5,   Pezinok,   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Bratislava   V   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 C 142/2005,   za   účasti Okresného súdu Bratislava V, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 142/2005 p o r u š e n é b o l i.

2. D. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   mu j e   Okresný   súd   Bratislava   V p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava V j e   p o v i n n ý   uhradiť D. F. trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr.   Romana   Klimeka,   Radničné   námestie   5,   Pezinok,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2014 doručená sťažnosť D. F. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Klimekom, Radničné námestie 5, Pezinok, ktorou namieta porušenie svojho základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 142/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti,   ako   i   z   vyžiadaného spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   15   C 142/2005 ústavný súd zistil, že sťažovateľ v procesnom postavení odporcu v 2. rade je účastníkom napadnutého   konania   o   určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti.   Návrh   na   začatie konania bol okresnému súdu doručený 21. apríla 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:„V období od podania návrhu na začatie konania do 19. 10. 2010 prebehlo vo veci 9 pojednávaní...   Z   obsahu   spisového   materiálu   je   zrejmé,   že   Okresný   súd   Bratislava   V rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 19. 10. 2010, pričom návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu   vyhovel   a   odporcu   v   2.   Rade   zaviazal   zaplatiť   trovy   konania   vo   výške 4.809,06 EUR na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti   tomuto   rozsudku   podali   v   zákonom   stanovenej   lehote   odvolanie   obaja odporcovia...   Krajský   súd   v   Bratislave,   ako   odvolací   súd   svojím   uznesením č. k. 14 Co/84/2011-220... zo dňa 27. 03. 2012 rozhodol tak, že: Rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 19. 10. 2010, č. k. 15 C 142/05-154 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie   konanie...   Od   roku   2012   boli   súdom   prvého   stupňa   nariadené   ďalšie 3 pojednávania (viď spisový materiál), avšak vo veci sa konalo až 20. 03. 2014, ale súd v podstate   nevykonal   vo   veci   nič   zásadné   a   podstatné...   Podľa   názoru   sťažovateľa   súd od roku   2010   v podstate   vykonáva   len   formálne   úkony,   zaoberá   sa   malichernosťami a v danej veci riadne a vecne nekoná...“

Podľa názoru sťažovateľa „Celý tento dlhoročný súdny proces sa doposiaľ vyznačuje nezvyčajnou liknavosťou a absolútnym nezáujmom OS BA V o spravodlivé a definitívne vyriešenie   predmetnej   veci.   V   dôsledku   zjavnej   nečinnosti   a   nekonečným   prieťahom na OS BA V bol vytvorený veľký časový priestor na to, aby všetci účastníci tohto súdneho sporu   boli   zbytočne   právne   zneistení.   Z   obsahu   súdneho   spisu,   písomných   a   ústnych výpovedí, písomných dôkazov je jednoznačne zrejmé, že sa v tomto prípade jedná o prieťahy v konaní na tomto súde. Za vznik tejto veľmi nepriaznivej situácie sa výdatnou mierou zaslúžil OS BA V, predovšetkým svojou nečinnosťou a neodbornosťou. Tento v podstate od roku 2010 znova začal bezdôvodne vykonávať už viackrát vykonané úkony, zaoberá sa malichernosťami a nepodstatnými skutočnosťami v kontexte s podstatou sporu a sťažovateľ, ani ostatní účastníci sa nedočkali konečného rozhodnutia vo veci. A z postupu súdu je zrejmé, že sa tak skoro ani nestane, nakoľko zákonný sudca nariadil opätovne a zbytočne vykonať dôkazy, ktoré už vykonané boli, resp. nevie zabezpečiť účasť svedka, ktorého aj súd považuje   za   veľmi   dôležitého...   Tento   skutkový   a   právny   stav   je   so   zreteľom   na   obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na obsah a účel čl. 48 ods. 2 Ústavy základom rozhodujúci pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti sťažovateľa Ústavným súdom.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom „rozhodol tak, že prikazuje:

1) Okresnému súdu Bratislava V v konaní pod sp. zn. 15 C 142/2005-154 konať bez prieťahov,

2)   Okresnému   súdu   Bratislava   V   v   konaní   zaplatiť   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie v sume 3.319,39,- EUR (slovom tritisíctristodeväťnásť eur a tridsaťdeväť centov), trovy konania a právneho zastúpenia a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia Ústavného súdu.“.

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 3221/2014 z 3. júna 2014, v ktorom poukázal na to, že k postupu okresného   súdu   v napadnutom   konaní   sa   už   vyjadroval   vo   svojom   stanovisku   sp.   zn. Spr. 2104/2013 z 27. júna 2013 k veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 288/2013 (v ktorej je sťažovateľkou odporkyňa v 1. rade, pozn.) Ďalej uviedol, že „po zrušujúcom rozhodnutí   krajského   súdu   vo   veci   sa   konalo,   vec   považujem   za   zložitú   z pohľadu vykonávania dôkazov, hlavne zabezpečenia výsluchu svedka brata navrhovateľa, ktorého pobyt   nie   je   známy“, a v prílohe   predložil   svoje   stanovisko   sp.   zn.   Spr.   2104/2013 z 27. júna 2013.

Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 375/2014-24 z 1. júla 2014 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 142/2005. Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu, aby   prípadne   doplnil   predchádzajúce   vyjadrenie   okresného   súdu   k   sťažnosti   a   zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3221/14 z 22. júla 2014 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a pridržiava sa svojho vyjadrenia z 3. júna 2014.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu sp.   zn.   Spr   3221/14   z 3.   júna   2014   a z 22.   júla   2014   na   vedomie   a   prípadné   zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 20. augusta 2014 oznámil, že sa „v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v písomnom podaní – sťažnosti zo dňa 24. 04. 2014, ktorú prijal ÚS SR dňa 29. 04. 2014“ a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 142/2005 a z písomných vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu namietaného konania:

Dňa 21. apríla 2005 začalo pred okresným súdom konanie o určenie vlastníckeho práva   k 1-izbovému   bytu   č...,   ktorý   nadobudla   odporkyňa   v 1. rade   1.   decembra   2004 vkladom kúpnej zmluvy z... Byt si nárokoval J. B. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorému mal byť darovaný jeho bratom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 C 142/2005.

Dňa 4. júla 2005 okresný súd požiadal navrhovateľa o oznámenie ceny nehnuteľnosti –   bytu,   ktorý   mal   byť predmetom   určenia   vlastníckeho   práva,   na   účely   zistenia   výšky súdneho poplatku.

Dňa 21.   júla 2005   navrhovateľ   oznámil   okresnému   súdu   predpokladanú   hodnotu nehnuteľnosti a požiadal o oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok.

Dňa 9. augusta 2005 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní predložil vyplnené a   úradne overené tlačivo o   osobných, majetkových   a zárobkových   pomeroch. Okresným   súdom   požadované   tlačivo   zaslal   navrhovateľ   30.   augusta   2005.   Okresný súd uznesením   č. k.   15   C   142/2005-14   z   30.   septembra   2005   nepriznal   navrhovateľovi oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 7. novembra 2005.

Dňa   23.   novembra   2005   okresný   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   v   lehote   10   dní zaplatil   súdny   poplatok   vo   výške   35   000   Sk.   Súdny   poplatok   bol   zaplatený 7. decembra 2005.

Dňa 17.   januára   2006   okresný   súd   zaslal navrhovateľovi   poučenie   pre   účastníka občianskeho súdneho konania a zároveň v tento deň uložil odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. rade (sťažovateľovi) povinnosť, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k návrhu na začatie konania z 21. apríla 2005. Sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k návrhu na začatie konania 6. júna 2006. Keďže odporkyňa v 1. rade zásielku neprebrala v odbernej lehote,   20. februára   2006   okresný   súd   požiadal   Obvodné   oddelenie   Petržalka-stred na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava V (ďalej len „OO PZ Petržalka- stred”)   o   pomoc   pri   doručovaní   zásielky.   V   zmysle   odpovede   OO   PZ   Petržalka-stred z 10. marca   2006 „ani   po   viacnásobnom   šetrení   na   uvedenej   adrese   nebolo   možné   sa s menovanou skontaktovať”.

Dňa 27. marca 2006 navrhovateľ zaslal okresnému súdu vyjadrenie k stanovisku žalovaného v 2. rade a požiadal o nariadenie pojednávania v tejto veci.

Dňa 18. mája 2006 dal zákonný sudca pokyn na doručenie výzvy na vyjadrenie sa k návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odporkyni v 1. rade na jej inú adresu uvedenú v návrhu na začatie konania z 21. apríla 2005. Odporkyňa v 1. rade prevzala výzvu 6. júna 2006 a svoje vyjadrenie k návrhu doručila okresnému súdu 15. júna 2006. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 10. október 2006.

Dňa 19. septembra 2006 právna zástupkyňa odporkyne v 1. rade požiadala okresný súd o preloženie termínu pojednávania z dôvodu, že sa v rovnakom termíne musí zúčastniť pojednávania   na   Krajskom   súde   v   Prešove,   a   zároveň   ospravedlnila   aj   neúčasť   svojej klientky na pojednávaní.

Dňa   10.   októbra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   okresný   súd   odročil na 23. november 2006 s tým, že sa bude pokračovať výsluchom účastníkov konania. Dňa   23.   novembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito s tým, že okresný súd bude zisťovať pobyt svedka A. B. a zadováži si listinné dôkazy navrhnuté účastníkmi konania.

Dňa 6. decembra 2006 okresný súd požiadal Správu katastra Bratislava V o zaslanie spisu č. V 1669/04 v lehote 30 dní.

Dňa 13. decembra 2006 navrhovateľ požiadal o nariadenie pojednávania a navrhol, aby okresný súd zvážil, či je potrebné predvolať a vypočuť svedka A. B., keďže sa ani orgánom činným v trestnom konaní nepodarilo zistiť miesto pobytu menovaného svedka.Dňa 9. januára 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. február 2007, ktoré sa v uvedenom termíne aj uskutočnilo a bolo odročené na 17. apríl 2007 s tým, že okresný súd na neho predvolá svedkyňu V. P. pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 17. apríla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že okresný súd bude zisťovať pobyt svedka A. B. na účely jeho výsluchu. Okresný súd   po   zisťovaní   pobytu   svedka   A.   B.   v   Ústrednej   evidencii   väzňov   Zboru   väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, v registri obyvateľov Slovenskej republiky a CEPO 15.   februára   2008   zistil,   že   menovaný   svedok   sa   nachádza   v   Ústave   na výkon   väzby v Žiline.

Dňa 16. januára 2008 bolo nariadené pojednávanie na 21. február 2008, ktoré sa v uvedenom termíne aj uskutočnilo a bolo odročené s tým, že okresný súd bude zisťovať okolnosti väzby svedka A. B. a následne rozhodne o ďalšom postupe v konaní.

Dňa 18. marca 2009 okresný súd požiadal Ústrednú evidenciu väzňov Slovenskej republiky o oznámenie informácií o osobe svedka A. B. v lehote 15 dní. Ústredná evidencia väzňov   Slovenskej   republiky   25.   marca   2009   okresnému   súdu oznámila,   že   menovaný svedok sa od 13. februára 2009 nachádza v Ústave na výkon väzby v Bratislave.

Dňa 12. augusta 2009 okresný súd požiadal Ústrednú evidenciu väzňov Slovenskej republiky, aby oznámila, či naďalej trvá väzba menovaného svedka a na základe akého rozhodnutia bol vzatý do väzby.

Dňa 3. septembra 2009 okresný súd požiadal Ústav na výkon väzby v Bratislave o predvedenie svedka A. B. na pojednávanie.

Dňa   18.   septembra   2009   právny   zástupca   odporcov   požiadal   okresný   súd o ospravedlnenie   z pojednávania   nariadeného   na   6.   október   2009,   pričom   okresný   súd 23. septembra   2009   e-mailom   oznámil právnemu   zástupcovi   odporcov,   že pojednávanie nebude odročené, pretože naň bude predvedený svedok z výkonu väzby a bude uskutočnená konfrontácia s navrhovateľom.

Dňa 25. septembra 2009 Okresný súd Bratislava I odstúpil okresnému súdu žiadosť o udelenie   súhlasu   na   predvedenie   obvineného   A.   B.   na   pojednávanie   nariadené na 6. október 2009.

Dňa 6. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré bol predvedený svedok A. B., ktorý odmietol vypovedať. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že vylustruje obvinenia na menovaného svedka, bude zisťovať stav trestných vecí a podľa toho účastníci navrhnú ďalšie dokazovanie.

Dňa 13. januára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. február 2010, ktoré sa v uvedenom   termíne   uskutočnilo.   Právny   zástupca   navrhovateľa   požiadal   okresný   súd o zmenu petitu žaloby, ktorý pojednávanie odročil na 25. marec 2010.

Pojednávanie   uskutočnené   25.   marca   2010   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že okresný súd rozhodne o ďalšom dokazovaní, ktoré účastníkom oznámi. Nové pojednávanie vo veci bolo nariadené na 12. júl 2010 a na 30. september 2010, z ktorého sa právny zástupca odporcu v 2. rade ospravedlnil listom z 30. septembra 2010 z dôvodu náhleho ochorenia.

Dňa   30.   septembra   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   z   dôvodu neprítomnosti odporcu v 2. rade a jeho právneho zástupcu odročené na 19. október 2010.Dňa 19. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, z ktorého sa právny zástupca odporcu   v   2.   rade   ospravedlnil.   Na   tomto   pojednávaní   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok č. k. 15 C 142/2005-154, ktorým určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom 1-izbového bytu č... a sťažovateľ mu je povinný zaplatiť trovy konania vo výške 4 809,06 €.

Dňa 15. decembra 2010 sťažovateľ podal na okresnom súde odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu v časti náhrady trov konania.

Dňa   20.   decembra   2010   podala   odvolanie   proti   rozsudku   okresného   súdu č. k. 15 C 142/2005-154 z 19. októbra 2010 aj odporkyňa v 1. rade a žiadala, aby Krajský súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“,   „odvolací   súd“   alebo „súd   druhého   stupňa“) zamietol určovaciu žalobu navrhovateľa v plnom rozsahu a odporcom priznal trovy konania alebo rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa   21.   decembra   2010   okresný   súd   zaslal   odvolania   odporcov   v   1.   a   2.   rade ostatným účastníkom konania s tým, aby sa k nim vyjadrili v lehote 15 dní. V rovnaký deň vyzval odporkyňu v 1. rade, aby zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 €.Dňa 10. januára 2011 odporkyňa v 1. rade v súvislosti s výzvou okresného súdu na zaplatenie   súdneho   poplatku   oznámila,   že   „judikovaná   povinnosť   nie   je   v   súlade s platným právom, pretože ide len o jeden predmet konania vo vzťahu k dvom žalovaným a zároveň   odvolateľom,   takže   týmto   účastníkom   vznikla   povinnosť   zaplatiť   poplatok za odvolanie podľa § 2 ods. 3 zákona o súp. spoločne a nie osobitne pre každého zvlášť“.Dňa   7.   februára   2011   sťažovateľ   predložil   okresnému   súdu   svoje   vyjadrenie k odvolaniu odporkyne v 1. rade.

Dňa 28. februára 2011 okresný súd predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní   odporcov.   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   14   Co   84/2011   a   sp. zn. 14 Co 85/2011.

Dňa 30. mája 2011 odporkyňa v 1. rade doručila odvolaciemu súdu nález Ústavného súdu   Českej   republiky,   ktorým   sa   podľa   jej   názoru „súhrnným   spôsobom   rieši problematika, ktorú sme urobili predmetom odvolacieho konania“.

Dňa   9.   februára   2012   odporkyňa   v   1.   rade   požiadala   odvolací   súd   o   nariadenie termínu pojednávania. Odvolací súd nariadil termín pojednávania na 27. marec 2012. Dňa 20. februára 2012 krajský súd zaslal navrhovateľovi kópiu vyjadrenia odporcov s výzvou, aby sa k nemu vyjadril obratom od doručenia predmetnej výzvy.

Dňa 16. marca 2012 navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie k odvolaniu odporkyne v 1. rade z 20. decembra 2010.

Dňa   19.   marca   2012   odvolací   súd   zaslal   odporkyni   v   1.   rade   kópiu   vyjadrenia navrhovateľa k jej odvolaniu.

Dňa   20.   marca   2012   odporkyňa   v   1.   rade   doručila   krajskému   súdu   stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu z 20. decembra 2010. V zmysle úradného záznamu krajského   súdu   nachádzajúceho   sa   na   č.   l.   218   súdneho   spisu   bolo   26.   marca   2012 telefonicky aj e-mailom oznámené právnym zástupcom účastníkov, že termín pojednávania 27. marca 2012 je zrušený a o ďalšom procesnom postupe budú účastníci upovedomení.Dňa 26. apríla 2012 sudca krajského súdu požiadal predsedu tohto súdu o predĺženie lehoty   na   vyhotovenie   a   odoslanie   rozhodnutia   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 Co 84/2011 a sp. zn. 14 Co 85/2011. Lehota na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutí krajského súdu v tomto konaní bola 26. apríla 2012 predĺžená do 28. mája 2012. Odvolací súd uznesením č. k. 14 Co 84/2011-220 a č. k. 14 Co 85/2011-220 z 27. marca 2012 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 15 C 142/2005-154 [z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)]   ako   aj   uznesenie č. k. 15 C 142/2005-190 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 1.   júna 2012 bol spis   vrátený   okresnému súdu,   ktorý   6. júna 2012 nariadil pojednávanie   na   22.   november   2012,   pričom   20.   novembra   2012   sa   právny   zástupca sťažovateľa e-mailom ospravedlnil z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní na nariadenom pojednávaní.

Dňa   22.   novembra   2012   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   okresný   súd   odročil na 22. január 2013.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 22. januára 2013, z ktorého sa právny zástupca   sťažovateľa   ospravedlnil   7.   decembra   2012   z   dôvodu,   že   v   čase   konania pojednávania bude mimo republiky na zahraničnej ceste. Okresný súd pojednávanie odročil s   tým,   že   právni   zástupcovia   účastníkov   konania   budú   predvolaní   na   nový   termín, t. j. na 7. marec 2013, pričom právny zástupca sťažovateľa bude predvolaný s výzvou, aby predložil písomný doklad o neúčasti na pojednávaní konanom 22. januára 2013.

Dňa 7. marca 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že na účely ďalšieho dokazovania si okresný súd obstará listinné dôkazy o prípadnom odsúdení A.   B.,   zadováži   si   z   katastra   nehnuteľností   spisový   materiál   o   prevode   bytu   od   jeho nadobudnutia do osobného vlastníctva a zabezpečí grafologický posudok. Právny zástupca navrhovateľa   mal   v   lehote   30   dní   oznámiť   okresnému   súdu   adresu   otca   navrhovateľa na účel jeho svedeckej výpovede. Túto povinnosť splnil 14. marca 2013.

Dňa   12.   marca   2013   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   právneho zástupcu sťažovateľa z pojednávania nariadeného na 7. marec 2013 z dôvodu vírusového ochorenia.   Na   zistenie   pobytu   svedka   A.   B.   bola   19.   júna   2013   vykonaná   lustrácia v Ústrednej   evidencii   väzňov   Zboru   väzenskej   a   justičnej   stráže   Slovenskej   republiky, v registri obyvateľov Slovenskej republiky a Sociálnej poisťovni.

Dňa 19. júna 2013 okresný súd požiadal Správu katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava o zaslanie spisového materiálu týkajúceho sa všetkých prevodov bytu č. 61, ktorý je predmetom konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Dňa 25.   júna 2013   okresný   súd požiadal Okresný   súd   Bratislava I   o   spoluprácu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. Otp 92/09, v ktorom bol svedok A. B. vzatý do väzby; požiadal o zaslanie uznesenia o vznesení obvinenia menovanému, na základe ktorého bol vzatý do väzby, o informáciu o podaní obžaloby na menovaného a pre aký skutok, či bol odsúdený, alebo bolo trestné stíhanie skončené inak, resp. iné okolnosti, ktoré sú Okresnému súdu Bratislava I o menovanom známe. Okresný súd urgoval 9. októbra 2013 svoju žiadosť na Okresnom súde Bratislava I.

Dňa   20.   marca   2014   sa   uskutočnilo   ďalšie   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito   na   účely   nariadenia   znaleckého   dokazovania   (grafológia).   Okresný   súd uznesením sp. zn. 15 C 142/2005 z 28. apríla 2014 uložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Písomnými podaniami z 26. mája 2014 požiadali obaja odporcovia o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. 15 C 142/2005 z 30. mája 2014 nariadil znalecké dokazovanie   a uznesením   sp.   zn.   15 C 142/2005 z 2.   júna priznal odporkyni v 1. rade oslobodenie od súdnych poplatkov. Toho istého dňa písomne vyzval sťažovateľa na   zdokladovanie   svojich   majetkových   pomerov   na   účely   rozhodnutia   o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa   v konaní pred ústavným súdom   v prvom   rade domáha vyslovenia porušenia   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   ku   ktorému   malo dôjsť   postupom   okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 142/2005.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti — bytu. Ústavný súd nepovažuje posudzovanú vec za právne zložitú, pretože takéto spory tvoria štandardnú   súčasť rozhodovacej   agendy   okresných   súdov.   Vychádzajúc z obsahu spisu, ústavný súd pripúšťa, že vec sťažovateľa možno považovať za skutkovo zložitejšiu, a to najmä z dôvodu, že súvisí s trestnou vecou, keďže voči bratovi navrhovateľa bolo začaté trestné stíhanie vo veci podvodného predaja predmetného bytu, a tiež vzhľadom na potrebu vykonať v záujme ustálenia skutkového stavu znalecké dokazovanie na zistenie, či podpis na splnomocnení a podpis v overovacej knihe notára patria navrhovateľovi. Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že skutková zložitosť veci síce nemôže ospravedlniť doterajšiu   neprimeranú   dĺžku   namietaného   konania,   ale   možno   ju   primerane   zohľadniť pri určení   sumy   finančného   zadosťučinenia   (porovnaj   závery   v   konaní   vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 116/2012).

2.   Pri   hodnotení   doterajšieho   priebehu   namietaného konania z   hľadiska   ďalšieho štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 15 C 142/2005 k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súdu v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Zo   súdneho   spisu   sp.   zn.   15   C   142/2005   vyplýva,   že   v   doterajšom   priebehu namietaného konania sa vyskytli obdobia krátkodobej nečinnosti okresného súdu, avšak konanie   ako   celok   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   poznačené   najmä   neefektívnou, resp. nesústredenou   činnosťou.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poukazuje   predovšetkým na dôvody, pre ktoré bol jeho rozsudok sp. zn. 15 C 142/2005 z 19. októbra 2010 zrušený krajským súdom [z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP, teda že postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a tiež že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav] a vrátený na ďalšie konanie, ako aj na jeho postup pri zisťovaní pobytu svedka (A. B.) a zabezpečovaní jeho účasti na pojednávaní.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   najmä   neefektívnou a nesústredenou   činnosťou   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   došlo   k   zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ   sa   tiež   domáhal,   aby   ústavný   súd   okresnému   súdu   prikázal konať v namietanom   konaní   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   v   tejto   časti sťažnosti nevyhovel,   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   okresnému   súdu   už   nálezom č. k. II. ÚS 288/2013-19   z 15.   januára   2014   prikázal,   aby   konal   v   tomto   konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 3 319,39   € „z   dôvodu   nezodpovedného   prístupu   justície   pri   neaktívnych   procesných úkonoch   vyplývajúcich   z ich   náplne   práce,   ktorý   svojim   zbytočným   zdĺhavým   konaním, bezohľadne ba neľudsky viedli sťažovateľa k objektívnemu stavu právnej neistoty...“.

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádza zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Majúc na zreteli, že vec je skutkovo náročnejšia, vychádzajúc z doterajšej dĺžky namietaného   konania,   období   krátkodobej   nečinnosti,   ako   aj   období,   v   ktorých   došlo k neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   priznanie finančného   zadosťučinenia   v   sume   3   000   €   bude   primerané   konkrétnym   okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom JUDr.   Romanom   Klimekom.   Ústavný   súd   vychádzal   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov konania   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak priznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný paušál (§ 16 ods.   3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 340,90 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný   súd   povinný   zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2014