znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 375/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. L.   F.,   P.,   vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 121/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2009 doručená sťažnosť spoločnosti K., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 121/2007.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   návrhom   z   18.   decembra   2006 podaným Okresnému súdu Košice I domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 35 826 Sk s príslušenstvom. Prípisom zo 16. januára 2007 bola vec postúpená miestne príslušnému okresnému súdu. Dňa 26. apríla 2007 bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený platobný rozkaz z 24. apríla 2007. Odporca podal 4. mája 2007 proti platobnému rozkazu odpor, ku ktorému sa sťažovateľka vyjadrila podaním z 21. mája 2007. Dňa 5. mája 2008 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky doručené predvolanie na pojednávanie. Prvé a zatiaľ jediné pojednávanie sa uskutočnilo 10. júna 2008.

Sťažovateľka sa domáhala nariadenia ďalšieho termínu pojednávania opakovanými podaniami   (z   23.   októbra   2008,   25.   novembra   2008,   26.   január   2009)   a   o   odstránenie nečinnosti žiadala aj podaním z 12. marca 2009 adresovaným predsedovi okresného súdu, ktorý jej sťažnosť uznal ako čiastočne dôvodnú. Napriek ďalším žiadostiam (z 20. apríla 2009 a 22. júla 2009) okresný súd podľa tvrdenia sťažovateľky dosiaľ neurčil ďalší termín pojednávania.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 121/2007 bolo porušené jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Žiada tiež o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2000 € a náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa   ktorého   má   každý   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov.   Sťažovateľka   tvrdí,   že   napriek   vyčerpaniu   všetkých   dostupných   právnych prostriedkov, ktoré má k dispozícii na ochranu svojho základného práva, vrátane sťažnosti na prieťahy predsedovi okresného súdu, nedošlo k odstráneniu nečinnosti okresného súdu a nariadeniu pojednávania.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   predseda   okresného   súdu   vybavil   sťažnosť sťažovateľky prípisom z 24. marca 2009. Ústavný súd zistil, že okresný súd v období od podania   sťažnosti   na   prieťahy   vykonal   tieto   úkony:   prípismi   z   23.   marca   2009   žiadal o podanie správy Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru P.   a A.,   a.   s.   Nasledujúcim   prípisom   z   19.   mája   2009   okresný   súd   žiadal   A.,   a.   s., o vyjadrenie, či súhlasí so vstupom do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, a uznesením zo 6. augusta 2009 pripustil jej pristúpenie do konania. Dňa 23. septembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. november 2009.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľov.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,   že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní   týchto   práv   ďalej   nepokračovalo   (m.   m.   IV.   ÚS   225/05,   III.   ÚS   317/05, II. ÚS 67/06).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podaním z 12. marca 2009 podala sťažnosť na prieťahy v označenom konaní.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   účelom   sťažnosti   na   prieťahy   podľa   zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny   stav   zapríčinený   nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou (I. ÚS 20/05). Na tento účel je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie vhodných opatrení (IV. ÚS 78/07).

Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní   adresovaná   predsedovi   okresného   súdu   sa   prejavila   ako   účinný   prostriedok nápravy   namietaného   porušovania   práva,   pretože   z   procesných   úkonov   okresného   súdu vykonaných po jej podaní je zrejmé, že okresný súd priebežne vykonáva procesné úkony smerujúce   k   rozhodnutiu   veci,   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   nariadil pojednávanie, o ktorom síce sťažovateľka v čase podania sťažnosti nebola upovedomená, ale pri overovaní stavu konania v súvislosti s prípravou sťažnosti ústavnému súdu by túto skutočnosť   bola   zistila.   Okresnému   súdu   teda   nemožno   vytknúť,   že   by   jeho   úkony nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky. Táto skutočnosť podľa názoru ústavného   súdu   v   okolnostiach   daného   prípadu   znamená,   že   v   čase   predbežného prerokovania sťažnosti už nedochádza k prieťahom v predmetnom konaní, a z toho dôvodu sťažnosť nie je opodstatnená.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania a aktuálny stav konania, s prihliadnutím na už uvedené okolnosti prípadu ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou namietaný postup okresného súdu v danom štádiu konania by neumožňoval po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie   vysloviť   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poznamenať,   že pokračujúca   nečinnosť   okresného súdu   v ďalšom   priebehu   označeného konania by mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo nevylučuje, aby sťažovateľka v takom prípade opätovne podala sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby musela opäť podať ďalšiu sťažnosť na nečinnosť orgánu štátnej správy súdov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009