znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 374/2011-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť K. Š., M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C 155/2003 a jeho rozsudkom z 27. apríla 2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 51/2008 a jeho rozsudkom z 25. marca 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. Š. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. augusta 2011 doručené podanie K. Š., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 155/2003 a jeho rozsudkom z 27. apríla 2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 51/2008 a jeho rozsudkom z 25. marca 2009.

Sťažovateľ sa už s odvolacou vecou obrátil na ústavný súd podaním z 15. júla 2011 (doručeným   ústavnému   súdu   19.   júla   2011),   ktoré   ústavný   súd   odložil   prípisom   č.   k. Rvp 1854/2011-13 z 10. augusta 2011.

Po   odložení   podania   sťažovateľ   doručil   24.   augusta   2011   ústavnému   súdu „doplnenie“ podania, ktoré ústavný súd posúdil ako nové podanie a kvalifikoval ho ako sťažnosť.   V   sťažnosti   sťažovateľ   okrem   iného   uviedol,   že   namieta „nezákonnosť rozhodnutia súdu vo veci 11 C/155/2003 na OS SR Bratislava 2 z dôvodu nezákonného zvýhodnenia odporcu, nezákonného a špekulatívneho použitia § 793 OZ a následne aj § 802 ods. 1 OZ“, pričom ústavný súd žiada „o zrušenie vynesených rozsudkov“ okresného súdu a krajského súdu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „len obnovené konanie je spôsobilé v tomto prípade preskúmať   objektívnu   pravdu   aj   v   záujme   rovnosti   zbraní   v   súvislosti   s   rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Dombo Beheer B.   V.   v. Holandsko z 27.   10.   1993 a Ankerl v Španielsko z 23. 10. 1996 pri uzatváraní poistnej zmluvy v tom, že poisťovňa pri zapísaní údajov z občianskeho preukazu, musí následne zapísať aj údaje zo zdravotnej dokumentácie rovnakým spôsobom“.

Keďže prvostupňový súd sa s uvedenou skutočnosťou v jeho prípade nevyrovnal, sťažovateľ považuje tento jeho postup „za odmietnutie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to aj vzhľadom na uvedenú judikatúru“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 46 ods. 1 ústavy SR a zaručené článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom na Okresnom a Krajskom súde pod sp. zn. 11 C 155/2003 porušené bolo. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1. 000 € slovom tisíc eur.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 11 C 155/2003 z 27. apríla 2007, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Co 51/2008 z 25. marca 2009 došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 dohovoru.

Skôr, než môže ústavný súd pristúpiť k prerokovaniu sťažnosti a rozhodnúť vo veci samej, musí preskúmať, či sú splnené všetky formálne podmienky ustanovené pre sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Podľa   §   49   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03, I. ÚS 24/05).

Zo   zistenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn. 11 C 155/2003   z   27.   apríla   2007   v   spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu   č.   k. 2   Co   51/2008-257   z   25.   marca   2009   nadobudol   právoplatnosť   21.   mája   2009.   Pretože sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť proti označenému rozsudku okresného súdu 24. augusta 2011, stalo sa tak zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Ústavný   súd   sa   preto   meritórnym   preskúmaním   opodstatnenosti   námietok sťažovateľa uvedených v sťažnosti   už nezaoberal a vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti nerozhodoval ani o jeho ďalších procesných návrhoch uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2011