znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 373/08-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. januára 2009 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v   konaní   o sťažnosti   MUDr.   G.   B.,   B.,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   P.   L.,   B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Ps 10/2004, za účasti Okresného súdu Bratislava IV, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   MUDr.   G.   B.   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 14 Ps 10/2004   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava IV   p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 14 Ps 10/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava IV   j e   p o v i n n ý   uhradiť MUDr. G. B. trovy konania v sume 223,46 € [slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov (6 732 Sk)] na účet jej právneho zástupcu Mgr. P. L., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 373/08   z 20.   novembra   2008   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. G. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Ps 10/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 16. septembra 2004 okresnému súdu návrh na „zbavenie, resp. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej syna“.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie vo veci právoplatne skončené.

V sťažnosti   sa   sťažovateľka   okrem   toho,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, domáhala aj toho, aby ústavný súd   prikázal   okresnému   súdu   konať   v označenom   konaní   bez   zbytočných   prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 900 000 Sk, ako aj úhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 3430/08 doručeným ústavnému súdu 3. októbra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Sťažovateľka ako navrhovateľka podaním zo dňa 16.9.2004 žiadala o pozbavenie a o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho syna Ing. I. K. Súd navrhovateľku vypočul na informatívnom výsluchu dňa 28.10.2004 za účelom zistenia aktuálneho pobytu odporcu - Ing. I. K. vo Š. Výzvou zo dňa 2.11.2004 súd navrhovateľku vyzval na doloženie aktuálnych   lekárskych   vyšetrení   o   duševnom   stave   jej   syna.   Nakoľko   súdu   predložené aktuálne lekárske vyšetrenie, súd konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky, zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd ďalej vo veci konal v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.

Nakoľko sa jedná o právny styk s cudzinou, vyžaduje si to špeciálny právny režim /doručovanie, predvolanie, preklady/. Účastník - odporca sa dlhodobo zdržiava vo Š., kde žije a pracuje. Odporca sa na predvolania nedostavuje, t.č. už na ne ani nereaguje. Odvolal sa len proti uzneseniu, ktorým mu tunajší súd ustanovil opatrovníčku na konanie. Krajský súd   v   Bratislave   uznesenie   prvostupňového   súdu   o   ustanovení   opatrovníčky   potvrdil. Vzhľadom na neúčasť odporcu na pojednávaniach, zákonná sudkyňa požiadala o vypočutie odporcu príslušným súdom vo Š. Žiadosť o vykonanie dôkazu bola doručená dňa 9.5.2008 ústrednému orgánu vo Š.   Okresnému súdu Bratislava IV bola dňa 27.8.2008 doručená z Civilného súdu mesta B. odpoveď, ktorou súd oznamuje, že pán Igor K. na predvolanie neprišiel a nemajú žiadne možnosti ho predviesť.

Z prehľadu vykonaných úkonov súdom v priloženom spise sp. zn. 14 Ps 10/04, je zrejmé,   že zákonný   sudca vo   veci   priebežne koná,   napriek tomu v konaní   sú prieťahy. Prieťahy sú objektívneho charakteru, spôsobené najmä tým, že súd zabezpečuje dôkazy cestou dožiadaného súdu vo Š.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie okresný súd doplnil svoje vyjadrenie podaním doručeným   ústavnému   súdu   8.   decembra   2008,   v ktorom   okrem   prehľadu   procesných úkonov uviedol:

„Z   horeuvedeného   prehľadu   vykonaných   procesných   úkonov   Okresným   súdom Bratislava IV v konaní, konštatujem, že vo veci nie sú prieťahy subjektívneho charakteru. Zákonná sudkyňa vo veci koná priebežne, ale napriek snahe o zabezpečenie dôkazov cestou dožiadaného súdu vo Š., nie je možné tieto dôkazy zabezpečiť. Navrhovateľkou predložené dôkazy /lekárske správy/ nie sú aktuálne a lng. I. K. nespolupracuje s tunajším súdom ani so súdom   v B.   Na   žiadosť   Okresného   súdu   Bratislava   IV   o   právnu   pomoc,   Z.   listom z 20.8.2008 oznámil, že I. K. sa na ich predvolanie nedostavil a nemajú žiaden právny základ,   aby mohli účastníka nechať predviesť a nevidia žiadnu inú možnosť zistiť jeho sociálno-ekonomickú situáciu. Z uvedeného dôvodu žiadosť tunajšieho súdu nemohli kladne vybaviť.

V konaní vznikajú prieťahy objektívneho charakteru, ktoré sú spôsobené hlavne tým, že účastník konania sa dlhodobo zdržuje v cudzine a nereaguje na doručené predvolania na pojednávania ani na iné jemu doručené písomnosti.“

Na uvedené doplnenie podania okresného súdu reagovala sťažovateľka vyjadrením doručeným ústavnému súdu 15. januára 2009, v ktorom okrem iného uviedla:

„S vyjadrením predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV, že v občianskom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod spisovou značkou 14 Ps 10/2004 vznikajú   len   prieťahy   objektívneho,   a   nie   subjektívneho   charakteru   nesúhlasíme a považujeme ho za pokus preniesť zodpovednosť za dĺžku súdneho konania na š. súd Z. a účastníka konania I. K.

Vo   vyššie   uvedenom   súdnom   konaní   sa   nejedná   o   nečinnosť   zákonnej   sudkyne, ale o to, že jej postup a úkony boli neefektívne a rozhodnutia nesprávne, čoho dôsledkom je to, že ani za štyri roky a tri mesiace súd vo veci nerozhodol. Dôsledkom je tiež neliečenie choroby I. K. a s tým spojené prehĺbenie sa jeho choroby. Nesprávnymi rozhodnutiami a neefektívnym postupom zákonnej sudkyne preto dochádza k prieťahom subjektívneho a nie objektívneho charakteru.

Zákonná sudkyňa najmä nevyužila jej zákonné možnosti na zabezpečenie prítomnosti I. K. na pojednávaní. Pokiaľ ide tvrdenie, že lekárske správy o zdravotnom stave I. K. nie sú aktuálne, súdny znalec sa vo svojom znaleckom posudku jednoznačne vyjadril, že podklady pre jeho závery sú dostatočné, a že sa môže k veci zodpovedne vyjadriť aj bez priameho vyšetrenia I. K. Iné znalecké dokazovanie uskutočnené nebolo.“

Dňa   16.   januára   2009   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľky označené ako „Doplnenie   sťažnosti...“, v ktorom   okrem   oznámenia,   že   na   pojednávaní uskutočnenom   13.   januára   2009   bol   vyhlásený   rozsudok,   uviedla   vlastné   hodnotenie niektorých aspektov doterajšieho priebehu konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 14 Ps 10/2004 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 16. septembra 2004 bol okresnému súdu doručený návrh, ktorým sa sťažovateľka domáha   pozbavenia,   eventuálne   obmedzenia   spôsobilosti   na   právne   úkony   svojho   syna v dôsledku duševnej choroby, ktorou je postihnutý,

- 28.   októbra   2004   sa   na   okresnom   súde   uskutočnil   informatívny   výsluch sťažovateľky,

- prípisom   z   2.   novembra   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   v lehote 15 dní predložila aktuálne výsledky lekárskeho vyšetrenia jej syna,

- 19. novembra 2004 sťažovateľka predložila okresnému súdu „kópiu posledného lekárskeho vyšetrenia o duševnom stave“ svojho syna,

- okresný súd uznesením z 26. novembra 2004 konanie vo veci zastavil z dôvodu „nepredloženia   aktuálneho   lekárskeho   vyšetrenia   o súčasnom   zdravotnom   stave“ syna sťažovateľky,

- v odvolaní doručenom okresnému súdu 15. decembra 2004 sťažovateľka navrhla Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“),   aby   uznesenie   okresného   súdu o zastavení konania z 26. novembra 2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,

- 21.   decembra   2004   bol   spis   okresného   súdu   s odvolaním   predložený na rozhodnutie krajskému súdu,

- krajský súd uznesením sp. zn. 11 CoP 473/04 z 11. januára 2005 zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania z 26. novembra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- podaním z 15. februára 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní „doplnila návrhy na dokazovanie v intenciách uznesenia krajského súdu a aby oznámila meno a presnú adresu osoby, ktorá má byť ustanovená za opatrovníka“ jej syna,

- podaním doručeným okresnému súdu 2. marca 2005 sťažovateľka oznámila adresu posledného pobytu svojho syna vo Š. a navrhla ustanoviť za jeho opatrovníka pracovníka okresného   súdu,   ďalej   navrhla   vo   veci   nariadiť   znalecké   dokazovanie   v súvislosti s pozbavením, resp. obmedzením spôsobilosti svojho syna na právne úkony,

- uznesením   z 26.   apríla   2005   okresný   súd   ustanovil   za   opatrovníčku   syna sťažovateľky pracovníčku okresného súdu,

- podaním doručeným okresnému súdu 24. mája 2005 sa syn sťažovateľky odvolal proti uzneseniu okresného súdu z 26. apríla 2005 o ustanovení opatrovníka,

- pojednávanie uskutočnené   31.   mája 2005   okresný   súd   z dôvodu   neúčasti   syna sťažovateľky,   ktorý   mal doručenie   predvolania   vykázané,   odročil   na neurčito   s tým,   že menovaného   vyzve   na   doplnenie   jeho   odvolania   proti   uzneseniu,   ktorým   mu   bola ustanovená   opatrovníčka;   toto   uznesenie   okresný   súd   vypracoval   6.   júna   2005   a syn sťažovateľky ho prevzal 14. júna 2005,

- 27.   júna   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   doplnenie   odvolania   syna sťažovateľky,

- 30. júna 2005 bol krajskému súdu predložený spis okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka,

- krajský súd uznesením z 30. novembra 2005 potvrdil uznesenie okresného súdu z 26. apríla 2005 o ustanovení opatrovníka pre syna sťažovateľky v konaní o pozbavení jeho spôsobilosti na právne úkony,

- 27. decembra 2005 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. február 2006, na   tomto   pojednávaní   bola   vypočutá   sťažovateľka   a pojednávanie   bolo   odročené na 16. marec 2006,

- pojednávania   nariadené   na   16.   marec   2006   a následne   na   30.   marec   2006   sa neuskutočnili pre ospravedlnenie predvolaného súdneho znalca z odboru psychiatrie,

- 27.   marca   2006   okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na   27.   apríl   2006, z ktorého sa súdny znalec opätovne písomne vopred ospravedlnil, toto pojednávanie bolo odročené   na   neurčito   s tým,   že   ako   svedok   bude   vypočutý   MUDr.   N.   dožiadaným Okresným súdom Banská Bystrica, pričom okresný súd vyžiada aj posudok z Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave „ohľadom zdravotného stavu syna sťažovateľky“,

- 2. mája 2006 okresný súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica, aby vypočul svedka MUDr. N.,

- 6. júna 2006 bola okresnému súdu doručená zápisnica Okresného súdu Banská Bystrica   o uskutočnenom   výsluchu   svedka   primára   psychiatrického   oddelenia   Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici MUDr. N.,

- pojednávanie uskutočnené 18. júla 2006 sa konalo bez účasti syna sťažovateľky a bolo   odročené   na   28.   september   2006   s tým,   že   okresný   súd „bude   urgovať   správu z Ružinovskej nemocnice“,

- na pojednávaní uskutočnenom 28. septembra 2006 bez účasti syna sťažovateľky okresný   súd   oboznámil   s doručeným   stanoviskom   znalca   z odboru   neurológie,   ako   aj s písomnou   lekárskou   správou   o zdravotnom   stave   syna   sťažovateľky   vypracovanou prednostom   Psychiatrickej   kliniky   Fakultnej   nemocnice   s poliklinikou   Bratislava...;   toto pojednávanie okresný súd odročil na neurčito s tým, že právnemu zástupcovi sťažovateľky uložil, aby predložil „v 3 rovnopisoch vyšpecifikovaný petit návrhu v časti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony odporcu (v konaní pred ústavným súdom syn sťažovateľky, pozn.),

- 16.   októbra   2006   bola   okresnému   súdu   predložená   špecifikácia   návrhu sťažovateľky, v ktorej žiada okresný súd o pozbavenie spôsobilosti svojho syna na právne úkony v celom rozsahu,

- okresný súd uznesením z 19. októbra 2006 ustanovil súdneho znalca z odvetvia psychiatrie,   aby   vypracoval   a predložil   znalecký   posudok   v lehote   dvoch   mesiacov od doručenia uznesenia,

- 19. októbra 2006 okresný súd vypracoval „žiadosť o vykonanie dôkazu v cudzine v občianskych a obchodný veciach“, v ktorej požiadal „príslušný súd vo Š.“ o doručenie pracovného posudku a správy o povesti syna sťažovateľky pôsobiaceho vo Š.,

- okresný   súd   uznesením   z 9.   januára   2007   ustanovil   tlmočníčku   z nemeckého jazyka, aby preložila „písomné podanie š. súdu z 19. 12. 2006“,

- 11. januára 2007 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok vypracovaný ustanoveným súdnym znalcom z odvetvia psychiatrie a uznesením zo 17. januára 2007 bola zaň znalcovi priznaná odmena,

- 18. januára 2007 okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania s výzvou, aby sa k nemu do 15 dní písomne vyjadrili,

- 29.   januára   2007   súdna   tlmočníčka   predložila   úradný   preklad   písomného vyjadrenia dožiadaného súdu v B., Š. (ďalej aj „dožiadaný súd v B.“), z 19. decembra 2006, z ktorého vyplynulo, že dožiadaný súd nemá možnosť podľa relevantného práva platného vo Š. žiadosti okresného súdu vyhovieť,

- 26. februára 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. apríl 2007, ktoré sa uskutočnilo   v neprítomnosti   syna   sťažovateľky   a na   ktorom   okresný   súd   po   vypočutí súdneho znalca z odvetvia   psychiatrie vyhlásil   rozsudok,   ktorým   podaný   návrh   vo veci zamietol,

- 14.   mája   2007   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľky   proti rozsudku   okresného   súdu   z 5.   apríla   2007 o zamietnutí   jej návrhu; 18.   mája 2007   bolo okresnému   súdu   právnym   zástupcom   sťažovateľky   doručené   podanie,   v ktorom   boli uvedené dôvody odvolania podaného už vopred sťažovateľkou,

- 4. júna 2007 okresný súd predložil súdny spis spolu s odvolaním na rozhodnutie krajskému súdu,

- 20.   júna   2007   bolo   krajskému   súdu   doručené   vyjadrenie   opatrovníčky   syna sťažovateľky, ktorá navrhla, aby rozsudok okresného súdu z 5. apríla 2007 potvrdil,

- 17.   júla   2007   bolo   krajskému   súdu   doručené „doplnenie   ku odvolaniu“ vypracované sťažovateľkou,

- 8. augusta 2007 krajský súd nariadil pojednávanie na 10. október 2007 s tým, že synovi sťažovateľky bola spolu s predvolaním na pojednávanie zaslaná aj kópia odvolania podaného sťažovateľkou s možnosťou písomného vyjadrenia k nemu v lehote 10 dní,

- pojednávanie nariadené krajským súdom na 10. október 2007 sa neuskutočnilo z dôvodu neúčasti syna sťažovateľky a jeho opatrovníčky, krajský súd pojednávanie odročil na neurčito,

- krajský   súd   uznesením   sp. zn.   2 Co 267/07   z 13.   novembra   2007   odvolaním napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   zrušil   a   vec   vrátil   na   ďalšie   konanie;   predmetné uznesenie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu 10. januára 2008,

- podaním   z 26. novembra 2007 sťažovateľka požiadala predsedníčku   okresného súdu „o zmenu sudkyne v uvedenom konaní pre zaujatosť“,

- 16. januára 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. marec 2008 a súčasne doručoval účastníkom konania rovnopisy uznesenia krajského súdu z 13. novembra 2007,

- prípisom   zo   16.   januára   2008   zákonná   sudkyňa   oznámila   sťažovateľke,   že „v zmysle   § 16   ods. 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   Vás   upovedomujem,   že   na   Vašu námietku   neprihliadam   a ani   vec   nadriadenému   súdu   nepredkladám   z dôvodu,   že   Vaša námietka sa týka okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní (15a ods. 5 O. s. p.)“,

- pojednávanie uskutočnené 6. marca 2008 bez účasti syna sťažovateľky, na ktorom boli   vypočutí   sťažovateľka,   otec   syna   sťažovateľky   a jeho   brat,   okresný   súd   odročil na neurčito s tým, že „dá vypočuť odporcu dožiadaným súdom vo Š., urobí dotaz na jeho zamestnávateľa a najmä si vyžiada správu, ako sa správa v každodennom živote a na jeho osobné a majetkové pomery“,

- 13. marca 2008 okresný súd vypracoval „Žiadosť o vykonanie dôkazu v cudzine v občianskych a obchodných veciach“, v ktorej požiadal príslušný súd vo Š. o vypočutie syna sťažovateľky na otázky, ktoré tvoria prílohu žiadosti, a súčasne vyžiadal aj pracovné hodnotenie od jeho zamestnávateľa,

- 9.   júna   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   v lehote   15   dní   písomne oznámila, kto ju zastupuje v predmetnom konaní,

- okresný   súd   prípisom   z 8.   júla   2008   oznámil   sťažovateľke,   že   v žiadosti o vypočutie syna sťažovateľky dožiadaným súdom v B. okresný súd súhlasil s prítomnosťou jej právneho zástupcu a opatrovníka syna sťažovateľky,

- 27.   augusta   2008   bolo   okresnému   súdu   doručená   toto   vyjadrenie   dožiadaného Civilného súdu v B.: „So zdvorilým odvolaním na Vašu žiadosť o právnu pomoc zo dňa 13. 3. 2008 Vám musíme zdeliť, že pán I. K. na naše predvolanie neprišiel. Preto, že my nemáme žiadne zásadné podklady, aby jedna strana mohla vynútiť predvedenie, a my tiež nevidíme   žiadnu   možnosť   vypátrať   sociálnoekonomickú   situáciu   pána   K.,   vidíme   ako nevykonateľné (neakceptovateľné), nás opakovane nútiť o Vašu právnu pomoc.“

- ostatným úkonom v predmetnom konaní bolo vyhlásenie rozsudku na pojednávaní uskutočnenom 13. januára 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o návrhoch   na   obmedzenie   alebo pozbavenie spôsobilosti   na   právne úkony   tvorí   bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ho po právnej stránke hodnotiť ako zložité.

Vzhľadom   na   obligatórnu   nutnosť   vypočutia   znalca,   resp.   nariadenie   inej   formy znaleckého dokazovania, berúc do úvahy zodpovednosť za dôsledky rozhodnutia pre status syna sťažovateľky, taktiež skutočnosť, že ide o právny vzťah, kde bolo treba využiť právny styk s cudzinou a zabezpečovanie prekladov listín do a z n. jazyka, je potrebné pripustiť určitú mieru skutkovej zložitosti prerokúvanej veci. Napriek uvedenému ústavný súd pri hodnotení skutkovej zložitosti napadnutého konania dospel k záveru, že pri sústredenejšom postupe bolo možné vo veci konať bez zbytočných prieťahov a efektívnejšie.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu v sťažnosti označených práv.

Ústavný súd nielenže nezistil skutočnosti, ktoré by v súvislosti s doterajšou dĺžkou preskúmavaného   konania   bolo   treba   pripísať   na   ťarchu   sťažovateľky,   ale   naopak,   jej správanie hodnotí ako aktívne.

3.   Napokon   ústavný   súd   hodnotil   postup   okresného   súdu   z hľadiska   existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.

Ústavný súd sa stotožnil s časťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti, v ktorej poukazuje na spomalenie priebehu konania v súvislosti so špeciálnym režimom doručovania písomností   do   cudziny, pretože syn sťažovateľky sa   dlhodobo zdržiava   a pracuje vo Š., a ďalej aj s tou časťou, keď okresný súd konštatuje, že prieťahy v konaní sú spôsobené aj v dôsledku toho, „že súd zabezpečuje dôkazy cestou dožiadaného súdu vo Š.“.

Ústavný súd sa zhoduje s okresným súdom aj v konštatovaní, že vo veci sa priebežne koná, no „napriek tomu v konaní sú prieťahy“.

Ústavný   súd   z predloženého   súvisiaceho   spisu   zistil,   že   postup   okresného   súdu v napadnutom   konaní   bol   poznačený   nesústredenosťou   a nedostatočnou   efektívnosťou. Okresný   súd   uznesením   z 26.   novembra   2004   konanie   vo   veci   zastavil   z dôvodu „nepreloženia   aktuálneho   lekárskeho   vyšetrenia   o súčasnom   stave“ syna   sťažovateľky, pričom   uvedené   uznesenie   po   podaní   odvolania   sťažovateľkou   krajský   súd   uznesením sp. zn. 11 CoP 473/04 z 11.   januára 2005   zrušil   a   vec vrátil   okresnému   súdu   na ďalšie konanie, keď v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval:

«Z   predložených   písomných   materiálov   je   zrejmé,   že   syn   navrhovateľky   bol naposledy   v   lekárskej   starostlivosti   na   Slovensku   v   r.   2000,   kedy   bol   v   relatívne stabilizovanom   stave   prepustený   do   ambulantnej   starostlivosti.   Podľa   vyjadrenia navrhovateľky jej syn vo Š. žije už 12 rokov. Od posledného preliečenia prestal užívať lieky, ktoré jeho zdravotný stav stabilizovali a pri posledných stretnutiach s ním zistila, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje. V minulosti sa na plánované kontrolné vyšetrenia nedostavil, z toho dôvodu nemohla navrhovateľka doložiť aktuálne lekárske správy. Podľa oznámenia ošetrujúcej lekárky Dr. med. Anne W., Msc., syn navrhovateľky prestal s ňou komunikovať, na jej predvolania nereaguje. Z uvedených dôvodov, vzhľadom na závažnú diagnózu, ktorá bola   v   minulosti   u   syna   navrhovateľky   zistená,   dá   sa   predpokladať,   že   jeho   liečba   by nemala byť prerušená, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršoval. Podľa vyjadrení odborného „Intervencia vo včasnom štádiu sa označuje ako kľúčová z hľadiska spomalenia progresie ochorenia a udržania dobrej úrovne fungovania a kvality života“.

Odvolací súd dospel k záveru, že za daného skutkového stavu súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď konanie zastavil z toho dôvodu, že nebola doložená aktuálna lekárska správa. Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby v záujme vyšetrovaného, t. j. syna navrhovateľky vo veci ďalej konal a zistil zákonnými spôsobmi či je potrebné, aby bolo návrhu navrhovateľky vyhovené a v akom rozsahu.»

Ďalšie   pochybenie   okresného   súdu   v napadnutom   konaní,   ktoré   svedčí   o jeho nesústredenom a málo efektívnom postupe vidí ústavný súd v tom, že aj meritórny rozsudok okresného súdu sp. zn. 14 Ps 10/2004 z 5. apríla 2007, ktorým návrh zamietol, krajský súd uznesením sp. zn. 2 Co 267/07 z 13. novembra 2007 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol:

„Z   vykonaného   dokazovania   v   konaní   o   zbavenie   alebo   obmedzenie   spôsobilosti na právne úkony je najdôležitejším dôkazom znalecký posudok, ale nie je dôkazom jediným a ani dôkazom, ktorý by mohol nahradiť nedostatky v skutkových zisteniach.

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. na pojednávanie je súd povinný predvolať účastníkov a teda aj vyšetrovaného a podľa § 187 ods. 2 O. s. p. od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak tento výsluch súd nemôže vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného. Súd prvého stupňa vyšetrovaného vypočul, pričom znalec neodporučil, aby súd upustil od jeho výsluchu a z obsahu spisu nevyplýva, že by výsluch nebol možný. Súd predvolal   vyšetrovaného   na   pojednávame   viackrát,   tento   sa   však   nedostavil,   svoju neprítomnosť neospravedlnil z dôležitého dôvodu, ale súd nevyužil možnosť zabezpečiť jeho účasť v súlade s § 53 O. s. p. uložením pokuty, keď hrubo sťažoval postup konania tým, že sa neustanovil na súd. Okrem výsluchu vyšetrovaného bolo potrebné zistiť jeho osobné a majetkové pomery, najmä či je schopný spravovať svoj majetok a veci s tým súvisiace, ako hospodári s finančnými prostriedkami, zistiť informácie o jeho správaní, ako sa správa v rôznych životných situáciách, vypočuť osoby, ktoré môžu podať informácie o správaní a jeho prejavoch, zistiť jeho správanie dotazom u zamestnávateľa a najmä ako sa správa v každodennom   živote.   Navrhovateľka   v   konaní   navrhla   vypočuť   za   tým   účelom aj mladšieho syna J. K., brata vyšetrovaného a podporučíka G. z OOPZ..., aby sa vyjadril, akým spôsobom overoval, či vyšetrovaný žije a teda môže podať informáciu o spôsobe jeho komunikácie   s   vyšetrovaným,   prípadne   ďalších   svedkov,   ktorých   môže   navrhnúť aj navrhovateľka.

Znalec   v   znaleckom   posudku   zodpovedal   otázky,   ktoré   mu   súd   uložil   a   to   či vyšetrovaný trpel a či teraz trpí duševnou poruchou a či jeho duševná porucha naďalej pretrváva.   Zo   záveru   znaleckého   posudku   vyplýva,   že   v   prípade   neposkytnutia   liečenia u vyšetrovaného   je   chorobne   paralyzovaná   úsudková   schopnosť,   ktorá   mu   zamedzuje adekvátne   vykonávať   sociálne   aktivity,   vykonávať   právne   úkony   ako   i   zabezpečovať   si samoobslužnú starostlivosť. Sám nie je schopný v súčasnosti nastúpiť adekvátnu liečebnú starostlivosť a ani vykonávať starostlivosť osobnú a toto je možné docieliť iba zastupujúcou osobou. Pokiaľ mal súd zato, že znalec dostatočne nesplnil a nezodpovedal úlohy, ktoré boli uložené uznesením súdu zo dňa 19.   októbra 2006,   bolo možné žiadať doplniť   znalecký posudok a uložil otázky tak, aby znalec dostatočne a nepochybne zodpovedal skutočnosti dôležité   pre   rozhodnutie   súdu   v   danej   veci   a   nie   je   možné   bez   uvedeného   zistenia konštatovať,   že   súd   nemôže   prijať   záver   ani   o   pravdivosti   ani   o   nepravdivosti   tvrdení navrhovateľky.

Pokiaľ sa súdu doteraz nepodarilo zabezpečiť účasť vyšetrovaného na pojednávaní a podľa názoru znalca by nebolo vhodné vyšetrovaného vypočuť, čo však doteraz nebolo preukázané, bolo potrebné vychádzať aj z písomných vyjadrení vyšetrovaného, ktoré sú založené v spise a ktorými sa zaoberal aj znalec a z jeho vyjadrenia vyplýva, že písomné vyjadrenie vyšetrovaného je nápadne odlišné od reality, obsahovo nesleduje kontext veci, jeho   argumentácie   mali   neadekvátnu   obsahovú   stránku,   boli   vyjadrením   obsahových porúch myslenia t. j. v tomto prípade paranoidnou bludnou produkciou a vyskytovali sa sekvencie iných chorobných zážitkov z minulosti, nakoľko paranoidnou schizofréniou trpí viac ako 10 rokov.

Záver súdu prvého stupňa nevyplýva z doteraz vykonaného dokazovania a preto bude potrebné najskôr zistiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a až potom bude úlohou znalca,   aby   konfrontoval   výsledky   odborného   vyšetrenia   s   ostatnými   výsledkami vykonaného dokazovania, aby na základe toho súd bezpečne posúdil, do akej miery prejavy duševnej   poruchy   vyšetrovaného   vyžadujú   zbavenie   alebo   obmedzenie   spôsobilosti   na právne úkony.“

Ústavný súd prisvedčil krajskému súdu, aj pokiaľ ide o názor uvedený v odôvodnení uznesenia   sp. zn.   2 Co 267/07   z 13.   novembra   2007,   ktorým   zrušil   meritórny   rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, podľa ktorého okresný súd dôsledne nevyužil všetky prostriedky na zabezpečenie účasti syna sťažovateľky na pojednávaniach v zmysle   § 53   OSP,   no   súčasne   poukazuje   na   to,   že   vzhľadom   na   charakter   konania a konkrétne   okolnosti   daného   prípadu   (pobyt   syna   sťažovateľky   v zahraničí)   je   takýto postup do značnej miery limitovaný.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Ps 10/2004 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza   sťažovateľka   domáhajúca   sa   rozhodnutia   súdu   vo   svojej   veci,   a to   aj s prihliadnutím na to, že namietané konanie nebolo v čase vydania tohto nálezu právoplatne skončené.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 900 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala na to, že vo veci sa koná už takmer štyri roky a jej právna neistota, ale najmä silné obavy o zdravie a život syna neustále pretrvávajú a silne ju traumatizujú. Ďalej uviedla, že „neustále hľadá spôsoby, ako legálnym spôsobom dostať svojho syna pred odborníka z psychiatrie a prinútiť ho k liečbe, nakoľko   v súdny   systém   SR,   prostredníctvom   ktorého   nevie   zabezpečiť   ochranu   zdravia svojho syna, prestáva veriť“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade   neprichádza   do   úvahy   priznanie   finančného   zadosťučinenia.   Z hľadiska argumentácie sťažovateľky je na dosiahnutie ňou sledovaného prvoradého cieľa, ktorý ju viedol k podaniu sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ústavného súdu postačujúce konštatovanie porušenie jej práv spolu s príkazom okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom Mgr. P. L. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 632,54 € (19 056 Sk).

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to každý úkon po 105,42 € (3 176 Sk), t. j. spolu 210,85 € (6 352 Sk), čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,31 € (190 Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 223,46 € (6 732 Sk).

Podanie právneho zástupcu doručené ústavnému súdu 15. januára 2009 nevyhodnotil ústavný   súd   vzhľadom   na jeho   obsah   (absencia   ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na účet   právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2009