znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 372/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 8952/2012, sp. zn. Rvp 8953/2012, sp. zn. Rvp 8954/2012, sp. zn. Rvp 8955/2012, sp. zn. Rvp 8956/2012, sp. zn. Rvp 8957/2012, sp. zn. Rvp 8958/2012, sp. zn. Rvp 8959/2012, sp. zn. Rvp 8960/2012, sp. zn. Rvp 8961/2012, sp. zn. Rvp 8962/2012, sp. zn. Rvp 8963/2012, sp.   zn.   Rvp   8964/2012,   sp.   zn.   Rvp   8965/2012,   sp. zn.   Rvp   8966/2012,   sp.   zn.   Rvp 8967/2012, sp. zn. Rvp 8968/2012, sp. zn. Rvp 8969/2012, sp. zn. Rvp 8970/2012, sp. zn. Rvp 8971/2012, sp. zn. Rvp 8972/2012, sp. zn. Rvp 8973/2012, sp. zn. Rvp 8974/2012, sp. zn. Rvp 8975/2012, sp. zn. Rvp 8976/2012 a sp. zn. Rvp 8977/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky,   práv   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v bližšie neoznačených konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 8952/2012, sp. zn. Rvp 8953/2012, sp. zn. Rvp 8954/2012, sp. zn. Rvp 8955/2012, sp. zn. Rvp 8956/2012, sp.   zn.   Rvp   8957/2012,   sp.   zn.   Rvp   8958/2012,   sp.   zn.   Rvp 8959/2012,   sp.   zn.   Rvp 8960/2012, sp. zn. Rvp 8961/2012, sp. zn. Rvp 8962/2012, sp. zn. Rvp 8963/2012, sp. zn. Rvp 8964/2012, sp. zn. Rvp 8965/2012, sp. zn. Rvp 8966/2012, sp. zn. Rvp 8967/2012, sp. zn. Rvp 8968/2012, sp. zn. Rvp 8969/2012, sp. zn. Rvp 8970/2012, sp. zn. Rvp 8971/2012, sp.   zn.   Rvp   8972/2012,   sp.   zn.   Rvp 8973/2012,   sp.   zn.   Rvp   8974/2012,   sp.   zn.   Rvp 8975/2012, sp. zn. Rvp 8976/2012 a sp. zn. Rvp 8977/2012   s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 8952/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp.   zn.   Rvp   8952/2012,   sp.   zn.   Rvp   8953/2012,   sp.   zn.   Rvp 8954/2012,   sp.   zn.   Rvp 8955/2012, sp. zn. Rvp 8956/2012, sp. zn. Rvp 8957/2012, sp. zn. Rvp 8958/2012, sp. zn. Rvp 8959/2012, sp. zn. Rvp 8960/2012, sp. zn. Rvp 8961/2012, sp. zn. Rvp 8962/2012, sp. zn. Rvp 8963/2012, sp. zn. Rvp 8964/2012, sp. zn. Rvp 8965/2012, sp. zn. Rvp 8966/2012, sp.   zn.   Rvp   8967/2012,   sp.   zn.   Rvp 8968/2012,   sp.   zn.   Rvp   8969/2012,   sp.   zn.   Rvp 8970/2012, sp. zn. Rvp 8971/2012, sp. zn. Rvp 8972/2012, sp. zn. Rvp 8973/2012, sp. zn. Rvp 8974/2012, sp. zn. Rvp 8975/2012, sp. zn. Rvp 8976/2012 a sp. zn. Rvp 8977/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného   súdu   Zvolen   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   bližšie   neoznačených   konaniach (u súdneho exekútora boli veci vedené pod spisovými značkami: EX 1582005, EX 5622006, EX   12007,   EX   2802006,   EX   12832006,   EX   5832006,   EX   1292007,   EX   1442007, EX 3702005,   EX   1712004,   EX   5352006,   EX   4512005,   EX   9882004,   EX   3242007, EX 10082006,   EX   42992004,   EX   3322007,   EX   432007,   EX   2822006,   EX   2732006, EX 162007, EX 3862005, EX 1172007, EX 382005, EX 9322006 a EX 3682006, pozn.).

Sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora   o   vykonanie   exekúcie.   Súdny   exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a   o   zmene   a   doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie   exekúcií.   Okresný   súd   tieto   žiadosti   prijal   na   ďalšie   konanie,   čím   došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti   rozhodnúť o nich   v rámci   priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci nevykazujú prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a   nevyžadujú   takú   spoluprácu   okresného   súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v   týchto   veciach.   Sťažovateľka   uvádza,   že   jej   dosiaľ   neboli   zo   strany   okresného   súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu podala sťažovateľka 23. marca 2012 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosti   na   prieťahy   v   ňou   iniciovaných exekučných   konaniach.   Sťažovateľka   v sťažnostiach   uvádza, že   na tieto   svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového   protokolu,   ako   aj   k porušeniu   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaniach (bližšie neoznačených) boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bol okresný súd zaviazaný zaplatiť finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

V   danom   prípade   sa   sťažnosti   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   8952/2012,   sp.   zn. Rvp 8953/2012, sp. zn. Rvp 8954/2012, sp. zn. Rvp 8955/2012, sp. zn. Rvp 8956/2012, sp. zn.   Rvp   8957/2012,   sp.   zn.   Rvp   8958/2012,   sp.   zn.   Rvp   8959/2012,   sp.   zn. Rvp 8960/2012, sp. zn. Rvp 8961/2012, sp. zn. Rvp 8962/2012, sp. zn. Rvp 8963/2012, sp. zn.   Rvp   8964/2012,   sp.   zn.   Rvp   8965/2012,   sp.   zn.   Rvp   8966/2012,   sp.   zn. Rvp 8967/2012, sp. zn. Rvp 8968/2012, sp. zn. Rvp 8969/2012, sp. zn. Rvp 8970/2012, sp. zn.   Rvp   8971/2012,   sp.   zn.   Rvp   8972/2012,   sp.   zn.   Rvp   8973/2012,   sp.   zn. Rvp 8974/2012, sp. zn. Rvp 8975/2012, sp. zn. Rvp 8976/2012 a sp. zn. Rvp 8977/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľka a okresný súd) a navyše z hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľkou, ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému   bude potrebné zo strany ústavného súdu   prijať meritórny   záver,   sú   takmer identické.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   rozhodol   o spojení sťažností   na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku tohto uznesenia).

2.   K namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   postupom okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až 3 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde),   čo   osobitne   platí   v   prípadoch,   v   ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (ktorý koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností ani v ich   petite   neuviedla   spisové   značky,   pod   ktorými   sú   ňou   namietané   konania   pred okresným   súdom   vedené,   a   ani   ústavnému   súdu   s návrhmi   nedoručila   relevantné   (k návrhom   sa   vzťahujúce)   písomné   podklady,   hoci   napr.   na   prvom   liste   každého   návrhu uvádza, že tvoria jeho prílohu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde)   a s ním   spojené   náležitosti,   ktoré   musí   každý   návrh obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd uvádza, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   409/04,   IV.   ÚS   168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje,   že   sťažnosti   vykazujú také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   zákonom,   že nemožno   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Na základe uvedených skutočností ústavný súd   zastáva   názor,   že   sú   splnené   predpoklady   na   odmietnutie   označených   sťažností sťažovateľky z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 283/2012, sp. zn. I. ÚS 284/2012, sp. zn. I. ÚS 306/2012, sp. zn. III. ÚS 263/2012, sp. zn. III. ÚS 275/2012 a sp. zn. III. ÚS 282/2012).

Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj   napr.   IV.   ÚS   153/03,   IV.   ÚS   278/04).   Sťažovateľka   túto   skutočnosť hodnoverným   spôsobom   nepreukázala.   Uvedené   nedostatky   zakladajú   dôvod   na odmietnutie   jej   sťažností   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu v pomerne krátkom čase pred doručením sťažností ústavnému súdu (ani dva mesiace) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (m. m.   IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05,   IV. ÚS 194/05,   I. ÚS 233/08).   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   zastáva názor,   že   sťažovateľka   sa   domáha   ochrany   svojich   práv   v napadnutých   konaniach prostredníctvom   sťažností   podľa   čl.   127   ods. 1   ústavy   predčasne,   čo   zakladá   dôvod   na odmietnutie jej sťažností z dôvodu neprípustnosti.

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia sťažností   sťažovateľky   na   prieťahy   v konaní   predsedom   okresného   súdu,   sťažovateľka mohla podať   sťažnosť   podľa   §   63 a nasl.   zákona   o súdoch   aj   predsedovi   nadriadeného krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

Rozhodovaním   o   ďalších   procesných   návrhoch   sťažovateľky   sa   už   ústavný   súd nezaoberal,   pretože   vzhľadom   na   opísané   okolnosti   prípadu   a   ustálené   právne   závery rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012