znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 372/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia jej   základných   práv podľa   čl.   20   ods.   1   a čl. 46   ods.   1 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Pezinok v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 29/2009 v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   A.   K. o d m i e t a   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2009 doručená sťažnosť A. K., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Pezinok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   29/2009 v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   uznesením   okresného   súdu č. k. 5 C 29/2009-24 z 18. marca 2009 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým okresný súd zakázal sťažovateľke v postavení žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na Správe   katastra   S.,   katastrálne územie M.,   na   liste   vlastníctva   č.   1192   ako pozemok   – parcela   č.   462/2   o výmere 1484 m2 vo   vlastníctve   sťažovateľky   v podiele   1/20,   ako   aj s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. 1200 ako pozemok – parcela č. 462/25 o výmere 678 m2, pozemok – parcela č. 462/40 o výmere 141 m2, stavba súpisné č. 567 – rodinný dom postavený na pozemku – parcele č. 462/40 o výmere 141 m2 v celosti vo vlastníctve   sťažovateľky   (ďalej   len   „nehnuteľnosti“),   najmä   tieto   nehnuteľnosti   predať, darovať, zameniť, dať do prenájmu alebo bezplatného užívania, ako aj akýmkoľvek iným spôsobom   scudziť alebo vložiť ako nepeňažný vklad do   základného imania akejkoľvek obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo zaťažiť právom k cudzej veci, najmä záložným právom,   zabezpečovacím   prevodom   práva   alebo   zriadením   vecného   bremena,   alebo akýmkoľvek   iným   spôsobom   zaťažiť   až   do   právoplatného   skončenia   konania   o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy z 15. decembra 2008 vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 29/2009.

Proti   označenému   uzneseniu   okresného   súdu   o nariadení   predbežného   opatrenia podala   sťažovateľka   odvolanie.   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) uznesením sp. zn. 4 Co 205/2009 z 30. júna 2009 uznesenie okresného súdu potvrdil.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   nesúhlasí   s uznesením   okresného   súdu o nariadení   predbežného   opatrenia,   keďže   zastáva   názor,   že   neboli   splnené   zákonné podmienky   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   keďže   žalobca   neosvedčil   naliehavosť bezprostredne   hroziacej   ujmy,   a zároveň   podľa   názoru   sťažovateľky „...   Súdu   prvého stupňa akosi uniklo, že predmetom bezodplatného prevodu spoluvlastníckeho práva od p. K.,   ktorý   je   dlžníkom   navrhovateľa,   na   odporkyňu   bol   len   spoluvlastnícky   podiel k predmetnej nehnuteľnosti vo výške ½... Súdu taktiež uniklo, že hodnota nehnuteľnosti, s ktorou   zakázal   odporkyni   nakladať   je   niekoľkonásobne   vyššia   ako   samotná   hodnota pohľadávky   navrhovateľa   voči   p.   K.,   a to   i keby   sme   brali   do   úvahy   len   ½   z hodnoty nehnuteľnosti, i tá hodnota je niekoľko násobne vyššia. Je tu zjavný nepomer spôsobujúci, že predbežné opatrenie neprimerane zasahuje do práv odporkyne a absolútne bezdôvodne zvýhodňuje navrhovateľa. Tento nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia.“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:„Slovenská   republika,   zastúpená   Okresným   súdom   Pezinok   v konaní   o nariadení predbežného   opatrenia,   spis.   zn.:   5   C   29/2009   porušila   právo   A.   K.,   M.,   Slovenská republika upravené v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   A.   K.,   M.,   Slovenská republika, finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- € (slovom: jeden tisíc eur), ktoré je Okresný   súd   Pezinok   povinný   im   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť A. K., M., Slovenská republika do 15 dní od   právoplatnosti   rozhodnutia   (v   zmysle   §   36   ods.   2   z.   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 414,06 EUR... na účet advokátskej kancelárie JUDr. M. M., vedený v...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka   namieta,   že   k neprípustnému   zásahu   do   jej   práv   došlo   postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   sp.   zn.   5   C   29/2009   v súvislosti   s   nariadením predbežného opatrenia.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

V danom   prípade   mala   sťažovateľka   proti   postupu   okresného   súdu   súvisiaceho s nariadením   predbežného   opatrenia,   ako   aj   proti   samotnému   predbežnému   opatreniu okresného súdu č. k. 5 C 29/2009-24 z 18. marca 2009 právo podať odvolanie, o ktorom bol oprávnený,   ako   aj   povinný   rozhodnúť   krajský   súd.   Právomoc   krajského   súdu   vo   veci sťažovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že   sťažovateľka   právo   podať   odvolanie   využila,   pričom   označené   uznesenie   okresného súdu, ktorým nariadil vo veci predbežné opatrenie, bolo preskúmané v odvolacom konaní krajským súdom, ktorý o ňom rozhodol uznesením č. k. 4 Co 205/2009-47 z 30. júna 2009 tak,   že   uznesenie   okresného   súdu   potvrdil.   Označené   uznesenie   krajského   súdu sťažovateľka,   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   v sťažnosti   adresovanej ústavnému súdu nenamieta.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľky   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009