znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 372/04-51

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 25. novembra 2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   M.,   bytom   P.,   zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD., B., ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Tp 105/03 a jeho uznesením z 9. októbra 2003 v spojení s postupom Krajského súdu   v Trenčíne   vo   veci vedenej   pod   sp. zn.   22 Tpo 26/03   a   jeho   uznesením z 29. októbra 2003 a porušenie práv podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   v   spojení   s   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   a   čl. 48   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajskej prokuratúry v Trenčíne vo veci oneskoreného postúpenia jeho žiadostí z 25. augusta 2003 Okresnému súdu Trenčín, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 14. januára 2004 doručená sťažnosť Ing. J. M. (ďalej len „sťažovateľ“) doplnená podaním z 11. januára 2004   doručeným   ústavnému   súdu   28. mája 2004,   ktorou   namieta   porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Tp 105/03 a jeho uznesením z 9. októbra 2003 v spojení s postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Tpo 26/03 a jeho uznesením z 29. októbra 2003 a porušenie práv podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 48 ods. 1 ústavy postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci oneskoreného postúpenia jeho žiadostí z 25. augusta 2003 o prepustenie z väzby a žiadosti o nahradenie väzby sľubom sťažovateľa okresnému súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza:   «Okresný   súd   v Trenčíne   na   neverejnom zasadnutí dňa 2. 6. 2003 rozhodol uznesením, sp. zn. 1 Tp 50/2003, že lehota trvania mojej väzby sa predlžuje do 30. 11. 2003 (ďalej len „Uznesenie OSoPV“).

Podaním zo dňa 25. 8. 2003 som prostredníctvom svojho právneho obhajcu požiadal o prepustenie z väzby na slobodu (ďalej len „Žiadosť prvá“), a pre prípad nevyhovenia Žiadosti   prvej   žiadosť   o nahradenie   väzby   mojím   sľubom   (ďalej   len   „Žiadosť   druhá“; Žiadosť   prvá   a Žiadosť   druhá   spolu   ďalej   aj   ako   „Žiadosti“).   Žiadosti   boli   Krajskej prokuratúre   Trenčín   doručené   dňa   27. 8. 2003.   Žiadosti   boli   Krajskou   prokuratúrou Trenčín   predložené   Okresnému   súdu   Trenčín   až   dňa   12. 9. 2003,   teda   až   17-ty   deň po ich obdržaní, čo podľa môjho názoru nezodpovedalo pojmu „bez meškania“ v zmysle § 72 ods. 2 TrP ani pojmu „urýchlene“ v zmysle čl. 5 ods. 4 Dohovoru (...). Voči tomuto postupu   Krajskej   prokuratúry   Trenčín   v súvislosti   s predložením   mojich   Žiadostí Okresnému   súdu   v Trenčíne   som   podaním   zo   dňa   27. 10. 2003   podal   na   Ústavný   súd Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie mojich práv podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a ďalej pre porušenie mojich práv podľa čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 50 ods. 3 Ústavy SR Krajskou prokuratúrou Trenčín.

Podaním   zo   dňa   16.   9.   2003   doručeným   Okresnému   súdu   v Trenčíne   (...)   som namietol prostredníctvom svojho obhajcu miestnu nepríslušnosť Okresného súdu v Trenčíne v súvislosti s rozhodovaním o Žiadostiach (ďalej len „Námietka miestnej nepríslušnosti“). Listom   Okresného   súdu   v Trenčíne   zo   dňa   17. 9. 2003   mi   bolo   oznámené, že Námietka miestnej nepríslušnosti bola postúpená Krajskej prokuratúre Trenčín. (...) Okresný   súd   v   Trenčíne   bez   nariadenia   verejného   zasadnutia   dňa   9. 10. 2003 uznesením, sp. zn. 5 Tp 105/2003 (ďalej len „Uznesenie OSoŽ“) rozhodol tak, že podľa § 72 ods. 2 TrP moju Žiadosť prvú zamietol a o Žiadosti druhej nerozhodol. (...)

Proti Uzneseniu OSoŽ som dňa 17. 10. 2003 podal prostredníctvom môjho obhajcu sťažnosť (ďalej len „Sťažnosť“).

O mojej Sťažnosti proti Uzneseniu OSoŽ rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 22 Tpo 26/03 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. 10. 2003 tak, že Uznesenie OSoŽ podľa § 149 ods. 1 písm. a) TrP zrušil a podľa § 72 ods. 2 TrP moju Žiadosť prvú zamietol s tým, že u mňa trvá dôvod väzby v zmysle § 67 ods. 1 písm. b) TrP (ďalej len „Uznesenie KSoS“). O žiadosti druhej nerozhodol ani Krajský súd v Trenčíne. Uznesenie KSoS mi bolo doručené dňa 11. 11. 2003 rovnako ako mojim obhajcom.»

Podľa sťažovateľa je lehota na podanie jeho sťažnosti zachovaná, čo tvrdí vo väzbe na   to,   že   rozhodnutie   krajského   súdu   sp.   zn.   22 Tpo 26/03   z   29. októbra 2003   bolo sťažovateľovi i jeho obhajcovi doručené 11. novembra 2003.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajská prokuratúra Trenčín, Okresný súd v Trenčíne a Krajský súd v Trenčíne porušili práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.

2. Okresný súd v Trenčíne a Krajský súd v Trenčíne porušili práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru v spojení s čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. c), písm. d) Dohovoru a čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR.

3. Okresný súd v Trenčíne a Krajský súd v Trenčíne porušili práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR.

4. Okresný súd v Trenčíne a Krajský súd v Trenčíne porušili práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru a čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

5. Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. 10. 2003, sp. zn. 5 Tp 105/2003 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. 10. 2003, sp. zn. 22 Tpo 26/03 sa zrušujú a sťažovateľ sa prepúšťa z väzby na slobodu.

6. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 10.000,- Sk, ktorú mu je povinná zaplatiť Krajská prokuratúra Trenčín, peňažnú sumu vo výške 100.000,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Okresný súd v Trenčíne a peňažnú sumu vo výške 100.000,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Trenčíne, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Krajská prokuratúra Trenčín, Okresný súd v Trenčíne a Krajský súd v Trenčíne sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie, a zisťuje, či spĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti   a   či   nie   sú   dôvody   na   jej   odmietnutie.   Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

2. Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Zo spisu ústavného súdu sp. zn. Rvp 1609/04 bolo zistené, že sťažovateľ svojou sťažnosťou v tejto veci uplatnil rovnaký nárok na ochranu základných práv voči krajskej prokuratúre, ako bol uplatnený v tomto konaní.

Preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde ústavný súd odmietol sťažnosť v časti smerujúcej proti krajskej prokuratúre ako neprípustnú.

3. Z   obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   doručenej   ústavnému   súdu   14. januára 2004 (podanej   na poštovú   prepravu   12. januára 2004)   a   doplnenej   podaním   doručeným ústavnému   súdu   28. mája 2004,   ako   aj príloh   k nej   pripojených   ústavný   súd   zistil   tieto procesne významné skutočnosti.

Krajský   súd   na   neverejnom   zasadnutí   konanom   29. októbra 2003   uznesením sp. zn. 22 Tpo 26/03 z 29. októbra 2003 podľa § 149 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu z 9. októbra 2003 zrušil a podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietol s tým, že u neho naďalej trvá dôvod väzby v zmysle § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Krajský súd s poukazom na to, že sťažovateľ je stíhaný pre trestný čin uvedený v § 62 ods. 1 Trestného zákona, vylúčil   možnosť   prijať   písomný   sľub   ako   náhradu   za   väzbu   (§   73   ods.   3   Trestného poriadku). Zároveň uviedol: „Rovnako i dôvod väzby podľa § 67 ods. 1 písm. b) Tr. por. vylučuje nahradenie väzby zárukou alebo sľubom za použitia ustanovenia § 73 písm. b) Tr. por. Z tohto dôvodu krajský súd, rovnako ako okresný súd o prijatí písomného sľubu nerozhodoval.“ Uznesenie   okresného   súdu   z   9. októbra 2003   v   spojení   s   uznesením krajského   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   a   vykonateľnosť   dňom   vydania   citovaného uznesenia   krajského   súdu   [§   140   ods.   1   písm.   b)   a   c)   Trestného   poriadku], t. j. 29. októbra 2003.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Preto   bolo   potrebné,   aby   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu a postupu krajského súdu určil, odkedy začala sťažovateľovi plynúť lehota na podanie sťažnosti proti postupu krajského súdu a odkedy proti uzneseniu, ktorým   bolo   rozhodnuté   o zamietnutí   žiadosti   o prepustenie   z väzby.   Ústavný   súd zdôrazňuje,   že   pri   posudzovaní   otázky   dodržania   lehoty   na   podanie   sťažnosti   musí vychádzať   z doslovného   znenia   zákona   o ústavnom   súdu   a Trestného   poriadku,   ktorý upravuje   právoplatnosť   rozhodnutí   v trestnom   konaní,   resp.   postupy   trestných   súdov vo väzobnej   agende   (konanie   neverejných   zasadnutí).   Z toho   vyplýva,   že   ústavný   súd zásadne   nemôže   ľubovoľne   posudzovať   začiatok   plynutia   týchto   lehôt   a posúvať ich v závislosti od faktických úkonov súdov v trestnom konaní.

a) Sťažovateľovi,   rovnako   ako   jeho   obhajcovi   bolo   uznesenie   krajského   súdu doručené 11. novembra 2003. Sťažovateľ, ktorý mal v tom čase obhajcu (§ 36 Trestného poriadku),   odo   dňa   doručenia   uznesenia   vedel,   že   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu nadobudlo právoplatnosť 29. októbra 2003, a súčasne od tejto doby poznal aj dôvody, ktoré krajský súd uviedol v tomto uznesení.

Od   doručenia   uznesenia   do   doručenia   sťažnosti   uplynula   doba   prevyšujúca   dva mesiace od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Lehota na podanie sťažnosti uplynula bez toho, aby jej počítanie od právoplatnosti bolo ovplyvnené skutočnosťou, ktorú by mohol ústavný   súd   považovať   za   okolnosť   hodnú   osobitného   zreteľa   pri   skúmaní   včasnosti jej podania.

b) Sťažovateľ   mohol   vedieť,   v akom   zložení   a akou   formou   prejednania   jeho väzobnej   veci   krajský   súd   postupoval   a rozhodoval,   najneskôr   v deň,   keď   krajský   súd vyniesol na neverejnom zasadnutí napadnuté uznesenie (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Táto vedomosť sťažovateľa sa odvíja od toho, že v tomto konaní pred krajským súdom   bol   zastúpený   obhajcom,   ktorý   podľa   § 18   ods. 2   zákona   č. 586/2003   Z. z. o advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov obvinený má právo stýkať sa s obhajcom v rozsahu, ktorý vyplýva z Trestného poriadku, a môže byť s ním v písomnom styku bez obmedzenia. Taktiež s ním môže hovoriť v ústave, v miestnosti na to určenej, bez prítomnosti tretej osoby v čase a rozsahu nenarušujúcom ústavný poriadok. Obvinený má právo požiadať advokáta o právnu pomoc vo veci, ktorá nesúvisí s trestnou vecou, pre ktorú je vo väzbe.

Z toho vyplýva, že od predloženia väzobnej veci okresným súdom krajskému súdu sa sťažovateľ   a jeho   obhajca   mohli   objektívne   dozvedieť   nielen   o tom,   v akom   zložení krajský súd koná, ale aj kedy krajský súd koná, a aj to, že koná na neverejnom zasadnutí. Vychádzajúc   z toho   ústavný   súd   považuje   sťažnosť   proti   postupu   krajského   súdu,   jeho zloženiu a spôsobu prejednania väzobnej veci sťažovateľa za podanú oneskorene, a preto ju odmietol (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako celok a z tohto dôvodu nerozhodoval o ďalších uplatnených nárokoch na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2004