znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 371/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. F., Ž., a O. F., M., zastúpených advokátom JUDr. M. G., M., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v   konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 131/2009 a jeho uznesením zo 14. mája 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   T.   F.   a O.   F. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2009 doručená   sťažnosť   Ing.   T.   F.,   Ž.,   a O.   F.,   M.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených advokátom JUDr. M. G., M., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 131/2009 a jeho uznesením zo 14. mája 2009.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovatelia ako navrhovatelia spolu so svojou matkou, ktorá medzičasom zomrela, podali Okresnému súdu Nitra (ďalej len   „okresný   súd“)   žalobu   proti   Mestu   Martin,   ktorou   sa   domáhali   zaplatenia   sumy 2 000 000   Sk   s príslušenstvom.   Okresný   súd žalobu rozsudkom   č.   k.   7   C 147/2006-75 z 31. októbra   2007   zamietol.   Proti   označenému   rozsudku   okresného   súdu   podali sťažovatelia odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5 Co 45/2008-96 zo 17. októbra 2008 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovatelia   podali   proti   označenému   rozsudku   dovolanie   z   dôvodu   uvedeného v § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, t. j. z dôvodu, že im krajský súd ako účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom. O dovolaní rozhodol napadnutým uznesením najvyšší súd tak, že ho odmietol.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľov   najvyšší   súd   napadnutým   uznesením   porušil   ich základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:„1. Porušovateľ v konaní 4 Cdo 131/2009 porušil právo

-   sťažovateľov   na spravodlivé prejednanie veci,   zaručené čl.   6 ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolov č. 3, 5 a 8,

-   sťažovateľov   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na nezávislom a nestrannom súde zaručenom v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

- sťažovateľov na právnu pomoc v konaní pred súdom, zaručenú čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. alternatívne buď

2.   V   zmysle   §   56   ods.   2   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   uznesenie   porušovateľa č. 4 Cdo 131/2009 zrušuje a podľa § 56 ods. 3 písm. b) zák. č. 38/1993 Z. z. vec vracia na ďalšie konanie

alebo

2. Priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie 66 387,83 Eur s 8 % úrokom od 14. 2. 2005 do zaplatenia a sumu 17 323,17 Eur (čo sú súdne poplatky 6 704,88 Eur + náklady právneho zastúpenia 10 618,29 Eur).

3. Sťažovatelia uplatňujú trovy konania v podobe nákladov právneho zastúpenia, zatiaľ za 2 úkony právnej pomoci.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia tvrdia, že postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 131/2009 a jeho uznesením zo 14. mája 2009 boli porušené ich základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a v tejto súvislosti žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že najvyšší súd porušil nimi označené práva.

Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len takú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorá obsahuje náležitosti predpísané v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažnosti   zistil,   že   táto   nie   je   žiadnym   spôsobom odôvodnená.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   nevyhnutnou   podmienkou konania o   individuálnej sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej   osoby   podľa   čl.   127 ods. 1   ústavy   je vznesenie   relevantných   námietok   zo   strany   sťažovateľov   spočívajúcich v uvedení   skutočností   svedčiacich   o   porušení   ich   základných   práv   alebo   slobôd rozhodnutím,   opatrením,   procesným   postupom,   príp.   inou   aktivitou   alebo   nečinnosťou konkrétneho   orgánu   verejnej   moci.   Subjektívny   názor   sťažovateľov   o   porušení   nimi označených práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Podľa   ústavného   súdu   nedostatok   odôvodnenia   sťažnosti   má   významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľov, aby čo najpresnejšie opísali skutkový stav, z ktorého vyvodzujú svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu (IV. ÚS 359/08).

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí, aký vyplýva zo sťažnosti sťažovateľov, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.   Na   taký   postup slúži inštitút   povinného   právneho zastúpenia v   konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (pozri napr. IV. ÚS 409/04).

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí ústavný súd uvádza, že sťažovatelia   sú   zastúpení   advokátom.   Podľa   §   18   ods.   2   zákona   č.   586/2003   Z.   z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom   (napr.   II.   ÚS   117/05, IV. ÚS 267/08).

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti konštatoval,   že   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažnosť   sťažovateľov   neobsahuje   žiadne odôvodnenie, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009