znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 370/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo výkone väzby, V. H., t. č. vo výkone väzby, a T. Ď., t. č.   vo výkone väzby, zastúpených advokátom Mgr.   R. T.,   PhD.,   B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Prezídia Policajného zboru sp. zn. ČVS: PPZ-64/BOK-ZA-2011 z 29. apríla 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M., V. H. a T. Ď. o d m i e t a z dôvodu jej neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2011 doručená sťažnosť M. M., t. č. vo výkone väzby, V. H., t. č. vo výkone väzby, a T. Ď., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom Mgr. R. T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Prezídia Policajného zboru (ďalej len „prezídium PZ“) sp. zn. ČVS: PPZ-64/BOK-ZA-2011 z 29. apríla 2011.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti organizovanej kriminalite, odbor Západ sp. zn. ČVS: PPZ-64/BOK-ZA-2011 zo dňa 30. 03. 2011 bolo sťažovateľovi v 1. rade, sťažovateľovi v 2. rade a sťažovateľovi v 3. rade (ďalej aj ako „sťažovatelia“) vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.

Pri výsluchu sťažovateľa v 1. rade v predmetnej trestnej veci ako obvineného dňa 01. 04.   2011   sťažovateľ   v   1.   rade   vzniesol   generálnu   námietku   zaujatosti   z   dôvodu nepríslušnosti   vo   veci   konajúceho   útvaru   Policajného   zboru   (ďalej   aj   ako   „generálna námietka zaujatosti z 01. 04. 2011“).

O generálnej námietke zaujatosti z 01. 04. 2011 bolo rozhodnuté uznesením Prezídia Policajného zboru sp. zn. ČVS: PPZ-64/BOK-ZA-2011 zo dňa 29. 04. 2011 tak, že trestná vec sťažovateľa v 1. rade vedená na Úrade boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného   zboru,   odbor   Západ,   pod   číslom   konania   ČVS:   PPZ-64/BOK-ZA-2011   sa podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku (per analogiam) uvedenému útvaru PZ neodníma (ďalej aj ako „uznesenie Prezídia PZ z 29. 04. 2011“). …

V uznesení Prezídia PZ z 29. 04. 2011 je na str. 3 okrem iného uvedené, že: „(...) nakoľko v prípade trestného stíhania vedeného OR PZ N. pod ČVS: ORP-13/OVK-NM- 2011 sa jednalo o vydieranie J. D. s úmyslom obohatiť sa a zaobstarať si týmto spôsobom hnuteľné statky. V prípade tohto trestného stíhania vedeného pod ČVS: PPZ-64/BOK-ZA- 2011 bolo úmyslom páchateľov zabezpečiť zotrvanie D. V. v ich zločineckej skupine, pričom z tohto dôvodu požadovali od neho sumu 1,5 mil. Sk ako odmenu za to, že sa v minulosti od M. M. naučil páchať vážnu trestnú činnosť.“...

V uznesení Prezídia PZ z 29. 04. 2011 bolo neprípustným spôsobom prejudikované, že skutky ktoré majú byť predmetom uvedených konaní sa stali a že ich páchateľmi boli sťažovatelia, čo má materiálny dopad na označené práva sťažovateľov. Navyše, predmetné uznesenie taktiež prejudikuje, že sťažovatelia boli členmi zločineckej skupiny.

Uznesením Prezídia Policajného zboru sp. zn. ČVS: PPZ-64/BOK-ZA-2011 zo dňa 29. 04. 2011 bolo porušené právo sťažovateľov na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1.   Uznesením   Prezídia   Policajného   zboru   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-64/BOK-ZA-2011 zo dňa 29. 04. 2011 bolo porušené právo sťažovateľov byť považovaný za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Prezídia Policajného zboru sp. zn. ČVS: PPZ-64/BOK-ZA-2011 zo dňa 29. 04. 2011 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva každému zo sťažovateľ ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5.000,- €, ktorú im je povinné zaplatiť Prezídium Policajného zboru do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Prezídiu Policajného zboru sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľov.

5. Prezídium Policajného zboru je povinné uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú. Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 277/09).

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému   súdu,   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľov bolo tvrdenie, že rozhodnutím prezídia PZ, ktorým bolo podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku (per analogiam) rozhodnuté o neodňatí trestnej veci odboru Západ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-64/BOK-ZA-2011, došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny, a tým aj k porušeniu ich základného práva podľa čl. 50 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru, pretože podľa ich názoru namietaným uznesením bolo prejudikované, že trestná činnosť, z ktorej sú obvinení, sa stala a že oni sú jej páchateľmi.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných práv vrátane tých základných práv (čl. 50 ods. 2 ústavy   a   čl.   6   ods.   2   dohovoru),   ktorých   ochrany   sa   sťažovatelia   svojou   sťažnosťou domáhajú (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že podnet možno podať aj proti   zákonnosti   postupov   a   rozhodnutí   policajných   orgánov,   pričom   prokurátor   môže v súvislosti s výsledkami prešetrenia podnetu vykonať potrebné opatrenia na odstránenie porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   podľa   zákona o prokuratúre alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno nahrádzať podaním   sťažnosti   v   konaní pred ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdia sťažovatelia, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia základných práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľov dôjsť v súvislosti s rozhodnutím prezídia PZ (m. m. napr. I. ÚS 186/05).

Z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by sťažovatelia podali podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre proti namietanému uzneseniu prezídia PZ, hoci tak mohli a mali   urobiť   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu.   V   okolnostiach   prípadu   možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich práv poskytuje a na ktorého použitie sú oprávnení podľa zákona o prokuratúre (IV. ÚS 53/05).

Nad   rámec   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   uvádza,   že   pokiaľ   sa   sťažovatelia vo svojej sťažnosti odvolávajú na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 2/09 zo 17. marca 2009,   ústavný   súd   uvádza,   že   nejde   o porovnateľnú   situáciu,   keďže   vo   veci   sp.   zn. III. ÚS 2/09   išlo   o sťažnosť   pre   namietané   porušenie   práv   sťažovateľov   v súvislosti so vznesením   obvinenia   a v tejto   veci   sa   rieši   porušenie   základných   práv   sťažovateľov v súvislosti s rozhodovaním o ich generálnej námietke zaujatosti, a navyše v sťažovateľmi označenej veci ide o jednorazové a ojedinelé vybočenie zo stabilnej judikatúry ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2011