znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 370/08-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. F., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. S., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 225/2002 a takto

r o z h o d o l :

Stažnosť M. F. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2008 doručená sťažnosť M. F., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Z. S., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 225/2002 o náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Sťažovateľka sa žalobou podanou Okresnému súdu Košice II 23. 4. 2002 domáhala zaplatenia náhrady škody za bolestné vo výške 821 250,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od žalovaného R. T., pretože jej pri dopravnej nehode, ktorú zavinil pod vplyvom alkoholu (za uvedený trestný čin bol právoplatne odsúdený) ublížil na zdraví. Konanie je dodnes vedené pod č. k. 24 C 225/2002. Dňa 15. 10. 2003 bol tento návrh sťažovateľkou a jej právnym   zástupcom   rozšírený   o nárok   titulom   sťaženia   spoločenského   uplatnenia o finančnú čiastku vo výške 787 500,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania. Keďže konanie prvostupňového súdu nebolo dodnes právoplatne ukončené, sťažovateľka sa ochrany svojho základného ľudského práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice II domáha podaním sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky. Okresný súd Košice II v tomto konaní zmenil bezdôvodne rozhodujúceho sudcu už dvakrát, urobil   niekoľko   úkonov,   ktoré   ale   neboli   efektívne   a stále   sa   opakujú,   ktoré   neustále zaťažujú   sťažovateľku,   či   už   finančne,   alebo   časovo,   ktorých   výsledkom   ale   nebolo rozhodnutie sporu.

1) 23. 6. 2003 – I. termín pojednávania vo veci Mgr. F. Č.

2) 20. 5. 2004 – II. termín pojednávania vo veci Mgr. F. Č.

3) 4. 10. 2004 – III. termín pojednávania vo veci Mgr. F. Č. – len kvôli otázke či boli sťažovateľke spôsobené bolesti a v akom rozsahu a s akou dobou liečenia!

4) 30. 11. 2004 – výzva súdu ortopédovi

5) 15. 11. 2004 – IV. termín pojednávania

6) 10. 1. 2005 – V. termín pojednávania

7) 3. 3. 2005 súdu predložené lekárske správy ortopéda zo dňa 5. 2. 2005, posudok o sťažení   spoločenského   uplatnenia   zo   dňa   22.   2.   2005,   posudok   o bolestnom   - bodové   ohodnotenie,   potvrdenia   o rehabilitácii   sťažovateľky   pre   pretrvávajúce bolesti chrbtice a ďalších poranených častí tela

8) 22. 7. 2005 – uznesenie OS Košice II – ustanovenie znalca z odboru zdravotníctva

9) 20. 10. 2005 znalecký posudok doručený OS Košice II

10) 22. 11. 2005 vyjadrenie sťažovateľky k záverom znalca

11) 4. 1. 2006 uznesenie OS Košice II – určenie znalečného znalcovi

12) 11. 1. 2006 doplnenie vyjadrenia vedľajšieho účastníka – poisťovňa K., a. s.

13) 15.   2.   2006   výzva   súdu   na   vyjadrenie   sťažovateľky   k vyjadreniu   vedľajšieho účastníka konania

14) 1. 3. 2006 vyjadrenie sťažovateľky k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania

15) 19. 3. 2006 vyjadrenie znalca na stanovenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

16) ďalšie vyjadrenie znalca k bodovému ohodnoteniu

17) 12. 4. 2006 výzva súdu k vyjadreniu znalca

18) 3. 5. 2006 vyjadrenie sťažovateľky k vyjadreniu znalca

19) 25. 5. 2007 VI. - termín pojednávania I. x termín JUDr. O.

20) 25. 5. 2007 podanie vedľajšieho účastníka konania

21) 6.   6.   2007   sťažovateľkou   predložené   ďalšie   lekárske   správy   o ortopedických vyšetreniach minimálne 5

22) 23. 8. 2007 uznesenie súdu o vylúčení JUDr. O.

23) 13. 9. 2007 oznámenie OS Košice II o pridelení spisu JUDr. K.

24) 13. 9. 2007 výzva súdu na vyjadrenie sťažovateľky k podaniu vedľajšieho účastníka, ktorý sa vyjadril k vyjadreniu sťažovateľky...

25) 8.   10.   2007   vyjadrenie   sťažovateľky   k vyjadreniu...,   predloženie   jej   ďalších lekárskych správ o ošetrení a rehabilitáciách priebežne

26) 5. 5. 2008 oznámenie OS Košice II o pridelení spisu JUDr. K.

27) 5. 5. 2008 výzva súdu, či sťažovateľka súhlasí s rozhodnutím súdu... po 6 rokoch pojednávaní, výziev... a aké odborné otázky žiada, na ktoré by mal odpovedať ďalší znalec!

28) 19. 5. 2008 vyjadrenie sťažovateľky, návrh na zmenu petitu

29) 8. 7. 2008 uznesenie OS Košice II ustanovenie znalca – znaleckej organizácie na vypracovanie znaleckého posudku

30) 19. 8. 2008 uznesenie OS Košice II mení uznesenie OS Košice II zo dňa 8. 7. 2008 a ustanovuje znalca na vypracovanie znaleckého posudku (tretieho !)

31) 15.   10.   2008   sťažovateľka   predložila   súdu   ďalšie   lekárske   správy   a nálezy o nevyhnutnej   rehabilitácii   a pretrvávajúcich   bolestiach,   ktoré   sú   v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

Vo   veci   boli   vypracované   dva   znalecké   posudky   dvoch   nezávislých   znalcov   – v trestnej veci (trestný spis je založený v spise OS Košice II) a vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod č. k. 24 C 225/2002.

Z uvedeného   vyplýva,   že   porušovanie   označených   základných   práv   sťažovateľky naďalej   trvá.   Sťažovateľka   však   vzhľadom   na   existujúcu   judikatúru   ústavného   súdu... nepovažovala za účelné žiadať o nápravu štátnu správu súdov a ochrany základných práv sa domáha podaním sťažnosti na ústavný súd.

Prieťahy v konaní sú evidentné. Hlavné skutkové záležitosti a okolnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci boli preklenuté najmä vypracovaním 2 ! znaleckých posudkov. Vedľajší účastník   neustále   spochybňuje   závery   znalca,   hoci   sa   aj   po   vypracovaní   znaleckého posudku   k ďalším   otázkam   vedľajšieho   účastníka   konania   znalec   opakovane   písomne vyjadril.   Sťažovateľka   ničím   neprispela   k prieťahom   v konaní...   V priebehu   konania dochádza sústavne a opakovane k výzvam na vyjadrenie vyjadrení, nové otázky znalcovi, a napokon návrh na pribratie ďalšieho znalca, ktorý by mal vypracovať už tretí znalecký posudok v tej istej veci. Nové návrhy na dokazovanie ani uplatnené neboli, iba sa neustále spochybňuje ublíženie na zdraví sťažovateľky a bodové ohodnotenie znalcom a odbornými lekármi. To všetko prispelo k neefektívnemu predlžovaniu súdneho sporu a tým aj nárastu trov konania, ktoré nadmieru zaťažujú sťažovateľku... v už i tak zložitej životnej a finančnej situácii.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť a aby vydal tento nález:

„Okresný súd Košice II v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 24 C 225/2002 porušil svojím postupom právo M. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice II v konaní pod č. k. 24 C 225/2002 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

M. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 250. 000,- Sk,... ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke náhradu trov jej právneho zastúpenia, ktoré (právne   zastúpenie   pozostáva   z dvoch   úkonov   právnej   služby   –   príprava   a prevzatie zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti 2 x 3 176,- Sk + 2 x RP 190,- Sk) predstavuje 6 732,- Sk.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (m. m. I. ÚS 12/01, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 79/07).

Z prehľadu   úkonov   uvedených   v sťažnosti   sťažovateľky   vykonaných   v danej   veci vyplýva,   že   podstatný   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania   mali   tri   okolnosti:   potreba vykonania   znaleckého   dokazovania,   opakovaná   zmena   zákonného   sudcu   a opakované uvádzania nových skutočností sťažovateľkou.

Vzhľadom   na   počet   úkonov,   ktoré   okresný   súd   v danej   veci   vykonal,   v spojení s dĺžkou predmetného konania v čase doručenia sťažnosti ústavný súd posúdil doterajšiu činnosť okresného súdu v namietanom konaní ako v zásade plynulú, pričom krátkodobé obdobie nečinnosti okresného súdu podľa jeho názoru nevykazuje intenzitu, pri ktorej by bolo možné uvažovať o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej v prípadoch, keď zistil, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy   (či   v zmysle   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   nevyslovil   porušenie   základného   práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).

Čo   sa   týka   posúdenia   efektívnosti   konania   okresného   súdu,   potreba   vykonania opakovaného   znaleckého   dokazovania   v záujme   zistenia   relevantných   dôkazov   pre rozhodnutie súdu v danej veci, ako aj opakované uvádzanie zo strany sťažovateľky nových skutočností - lekárske správy a nálezy, ako aj zmeny petitu majú za následok predĺženie celkovej doby konania, ale nie z dôvodu neefektívnosti konania alebo nečinnosti okresného súdu, ktoré by mali takú intenzitu, ktorá by mohla mať za následok vyslovenie porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom.

Sťažovateľka sama vo svojej sťažnosti uviedla, že nevyužila sťažnosť na prieťahy orgánu štátnej správy súdu.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   považuje   ústavný   súd   za   takýto   prostriedok   s   účinnosťou   od   1. apríla 2005 sťažnosť   adresovanú   predsedovi   príslušného   súdu   podľa   § 62   zákona   č. 757/2004   Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý má k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV. ÚS 278/04).   Účinnosť takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v   súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy, a teda podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Postup   sťažovateľky   nekorešponduje   so   štandardne   akceptovaným   spôsobom (IV. ÚS 242/07) uplatnenia ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie   týmto   spôsobom   alebo   chyba   pri vyžadovanom   postupe   má   za   následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).

Ani   z   obsahu   sťažnosti   a   z jej   príloh   nevyplýva,   že   by   k nesplneniu   podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto ústavný súd odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2008