znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 37/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť R. Š., t. č. vo výkone trestu, zastúpenej advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 1 v spojení s čl.   2   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 118/2008 a jeho rozsudkom z 21. októbra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Š. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2009 doručená sťažnosť R. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods.   1 v spojení s čl. 2 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Krajského súdu   v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 118/2008 a jeho rozsudkom z 21. októbra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   3   T   103/2007   z 18.   júla   2008   uznaná   vinnou „zo spáchania obzvlášť   závažného   zločinu   nedovolanej   výroby   a držby   omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a pokračujúceho prečinu krádeže podľa   §   212   ods.   2   písm.   c)   Trestného   zákona   v jednočinnom   súbehu   s pokračujúcim prečinom   neoprávneného   vyrobenia   a používania   elektronického   platobného   prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona“, za čo ju okresný súd odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov a 4 mesiace, na výkon ktorého ju zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Krajský   súd   v odvolacom   konaní zrušil   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   vo   výroku o treste a odsúdil sťažovateľku na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov, na výkon ktorého ju zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Sťažovateľka   podala   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie,   v ktorom   uviedla dôvody,   pre   ktoré   považuje   rozhodnutie   krajského   súdu   za „nedôvodné,   nezákonné a nespravodlivé“. Sťažnosť ústavnému súdu sťažovateľka podáva z iného dôvodu. Podľa jej názoru „o odvolaní rozhodoval nezákonný senát“.

V sťažnosti k tomu uviedla: „Porušenie   čl.   2   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   vidí   sťažovateľka   v tom,   že príslušný   Krajský   súd   v Žiline   nekonal   tak,   aby   nebol   dôvod   pochybovať   o zákonnom sudcovi, vrátane zloženia senátu predmetnú trestnú vec prejednávajúceho.

Porušenie   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   vidí   sťažovateľka   v tom,   že vo veci   konajúci   Krajský   súd   v Žiline   stanovil   na   prejednanie   všetkých   sťažností sťažovateľky jednému a tomu istému senátu, ktorý rozhodoval aj o jej predchádzajúcich sťažnostiach ako súd odvolací. (Viď prílohy.) Takto bolo rozhodované aj o odvolaní proti rozhodnutiu súdu, avšak vo všetkých rozhodnutiach rozhodoval senát v zložení predsedu senátu JUDr. M. B., vrátane rozhodnutia Krajského súdu uznesením zo dňa 10. 09. 2008, ale dňa 21. 10. 2008, kedy súd rozhodol rozsudkom príliš rigorózne, nedôvodne, nezákonne a hlavne   nespravodlivo,   rozhodoval   pritom   senát   Krajského   súdu   v Žiline   v zložení predsedu senátu JUDr. M. R., ktorým postupom Krajského súdu v Žiline, pri rozhodovaní o odvolaní proti Rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn.: 3 T 103/2007, IČS: 5107010596, zo dňa 18. 07. 2008, bol porušený zákon, pretože o odvolaní rozhodoval nezákonný senát, teda rozhodoval senát Krajského súdu v Žiline v nezákonnom zložení. (Nezákonný predseda senátu JUDr. M. R.). A to napriek tomu, že JUDr. M. B. je ako predseda senátu uvedený aj na predvolaniach na verejné zasadnutie v predmetnej trestnej veci na deň, kedy Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o odvolaniach proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa meritórne rozhodol.

Toto konanie nezodpovedá povinnosti súdov v trestných veciach konať nestranne. Súd   týmto   postupom obmedzil právo   sťažovateľa   na   spravodlivé prejednanie   zákonným sudcom (senátom). Konaním súdu vznikla sťažovateľke ujma na jej právach.“

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej označených práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 118/2008 a jeho   rozsudkom   z 21.   októbra   2008   a   aby   tento   rozsudok   zrušil.   Sťažovateľka   žiada priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd pri skúmaní podmienok konania v prípade, ak je sťažnosťou namietané porušenie základných práv právoplatným rozhodnutím podľa Trestného poriadku, ktoré sa sťažovateľovi v odpise doručuje, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodujúce doručenie   odpisu   tohto   rozhodnutia   sťažovateľovi,   avšak nie   jeho právnemu   zástupcovi (napr. III. ÚS 90/03, III. ÚS 188/03, III. ÚS 81/06, II. ÚS 246/06).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení   s čl.   2   ods.   2   ústavy   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   1   To   118/2008 z 21. októbra 2008, ktorý jej bol podľa zistenia ústavného súdu doručený 29. októbra 2008. Posledným dňom na podanie sťažnosti bol preto 29. december 2008. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená prostredníctvom faxu 5. januára 2009, a teda bola podaná zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Pretože oneskorené podanie sťažnosti je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky v konaní pre ústavným súdom (IV. ÚS 36/03), ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2009