znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 37/08-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   M.,   poštová   schránka   Mestský   úrad   T.,   t. č. na neznámom   mieste,   zastúpenej   opatrovníkom   JUDr. P. D.,   (...),   vo   veci   namietaného porušenia   jej   bližšie   neoznačených   základných   práv   a slobôd   podľa   Ústavy   Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 8 P 99/2004 a Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 10 CoP 62/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. M. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. februára 2007   doručené   podanie   A.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   označené   ako „Porušovanie zákonov a prieťahy - 8 P 99/04-49 a 10 CoP/62-2006 Výživné na maloletého N. M., (...)“. Vychádzajúc   z obsahu   podania   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   úmyslom sťažovateľky bolo podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Podanie   sťažovateľky   nespĺňalo   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K podaniu   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podanie   neobsahovalo návrh   rozhodnutia   (petit)   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne (v   súlade s čl. 127 ústavy a § 56   zákona o ústavnom   súde), teda   takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (napr.   III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04),   a neboli   v ňom   označené   základné   práva   alebo slobody,   ktoré   mali   byť   namietaným   postupom   a rozhodnutím   porušené   [§ 50   ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Ústavný súd upozornil sťažovateľku na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania   pred   ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jej   podanie   tieto   zákonom predpísané náležitosti nespĺňa, a listom z 12. marca 2007 ju vyzval na jeho doplnenie (ďalej len „zásielka“) a určil jej lehotu 14 dní na odstránenie nedostatkov. Výzva ústavného súdu bola   adresovaná   sťažovateľke   na adresu   Mestský   úrad   T.   (ďalej   len   „mestský   úrad“), poštová schránka, ktorú uviedla ako adresu na doručovanie. Ústavný súd 25. apríla 2007 dopytom na mestskom úrade zistil, že uloženie zásielky bolo oznámené na vývesnej tabuli mestského   úradu   a sťažovateľka   si   zásielku   v odbernej   lehote   neprevzala;   zároveň   bolo dohodnuté opätovné uloženie zásielky na mestskom úrade a oznámenie na vývesnej tabuli mestského   úradu.   Zásielka   sa   vrátila   ústavnému   súdu   11. mája   2007   s poznámkou poštového   úradu,   že   adresát   si „zásielku   neprevzal   v odbernej   lehote“. Z toho   dôvodu ústavný súd podaním z 15. mája 2007 požiadal Mestskú políciu v T. o doručenie zásielky na adresu matky sťažovateľky V. B., ktorú ústavný súd zistil dopytom na mestskom úrade, ako   aj   zo zapožičaného   súvisiaceho spisu   Okresného   súdu   Galanta   (ďalej   len   „okresný súd“).   Mestská   polícia   v T.   5. júna   2007   vrátila   zásielku   ústavnému   súdu,   pretože „menovanú nie je možné na udanej adrese zastihnúť“. Zásielka bola preto 7. júna 2007 a opakovane 11. júla 2007 zaslaná na ďalšie dve adresy zistené zo spisu okresného súdu, odkiaľ   bola   vrátená   s poznámkou   poštového   úradu „adresát   neznámy“ a „adresát neprevzal   zásielku   v odbernej   lehote“.   Ústavný   súd podaním   z 9. augusta   2007   vyzval matku sťažovateľky na oznámenie adresy na doručenie zásielky pre jej dcéru, avšak výzva ostala bez odpovede. Dňa 17. septembra 2007 dopytom na Okresnom súde Trnava, kde bola predmetná   vec   po   delegovaní   príslušnosti   postúpená,   ústavný   súd   zistil   adresy,   kde   sa doručovali súdne písomnosti   sťažovateľke,   a adresoval   zásielku   sťažovateľke na zistenú adresu   (...).   Zásielka   bola   vrátená   ústavnému   súdu   11.   októbra   2007   ako   nedoručená s poznámkou poštového úradu „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Ústavný súd preto   podaním   z   11. októbra 2007   opätovne požiadal   Mestskú   políciu   v T.   o doručenie zásielky ústavného súdu na uvedenú adresu, čo sa však nepodarilo zrealizovať, preto bola zásielka   uložená   na mestskom   úrade,   kde   si   ju   sťažovateľka   do   26.   novembra   2007 neprevzala. Dňa 27. novembra 2007 ústavný súd zaslal žiadosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v T. o pomoc pri doručení zásielky, pretože podľa zistenia ústavného súdu tento úrad prichádzal do kontaktu so sťažovateľkou pri vyplácaní dávok v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov. Avšak aj tento pokus o doručenie bol neúspešný a 28. januára 2008 bola zásielka ústavnému súdu vrátená ako nedoručená. Ústavný súd podaním zo 17. januára 2008 požiadal Centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov Banská Bystrica o oznámenie adresy bydliska   sťažovateľky.   V oznámení   doručenom   ústavnému   súdu   25.   januára   2008   bolo uvedené, že sťažovateľka má „hlásený pobyt bezdomovca T.“.

Z uvedeného vyplynulo, že sťažovateľka sa t. č. zdržuje na neznámom mieste, jej pobyt   ústavnému   súdu   nie   je   známy   a z toho   dôvodu   jej   bol   v zmysle   § 31a zákona o ústavnom súde a § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ustanovený opatrovník JUDr. P. D., ktorému bola výzva ústavného súdu   na   odstránenie   nedostatkov   doručená   7.   februára   2008.   Zároveň   bol   opatrovník upozornený, že ak neodstráni nedostatky náležitostí návrhu v určenej lehote, môže ho senát ústavného súdu po jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnuť. Opatrovník na výzvu ústavného súdu v určenej lehote nereagoval.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podanie sťažovateľky nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd je na základe uvedeného nútený konštatovať, že podanie sťažovateľky napriek výzve ústavného súdu nebolo doplnené a neboli odstránené jeho nedostatky. Z toho dôvodu toto podanie posúdil ústavný súd ako nekvalifikovanú sťažnosť (čl. 127 ods. 1 ústavy) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a odmietol ho pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2008