znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 37/04-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., bytom Š., zastúpeného advokátom Mgr. I. P., Z., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Námestove v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 6/00 a sp. zn. 5 C 177/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2004   doručená   sťažnosť   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   doplnená   11.   februára   2004 na základe   výzvy   ústavného   súdu   z 20.   januára   2004,   ktorou   namieta   porušenie   jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), postupom Okresného súdu v Námestove (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 6/00 a sp. zn. 5 C 177/02.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „v konaní č. 5 C 177/2002 som sa domáhal povolenia obnovy konania vo veci č. 7 C 6/00. Dňa 9. 6. 1995 tak a následne som žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená so žalovaným dňa 30. 8. 1977, ktorej predmetom   bol   odpredaj   nehnuteľnosti,   rodinného   domu   súp.   č.   162,   postaveného na pozemku, parc. KN č. 752 a pozemku, parc. č. 1841/1 vo výmere 841 m², v k. ú. Sihelné, zapísaných LV 110 a LV 108, k. ú. Sihelné sú neplatné. Okresný súd Námestovo v konaní č. 7 C 6/00 moju žalobu zamietol a to aj napriek tomu, že som preukázal, že som bol pri predaji nehnuteľnosti v roku 1977 poškodený tým, že kupujúci, Jednota spotrebné družstvo Trstená nátlakom na moju rodinu ma prinútil odpredať im za zjavne nevýhodnú cenu vyššie opísané a mne patriace nehnuteľnosti. Následne som sa aj pred rokom 1989, ale hlavne po roku   1989   domáhal   u nového   majiteľa,   ale   aj   pred   súdom   zjednania   nápravy a doplatenia kúpnej ceny za tú časť môjho rodinného domu, ktorá nebola úmyselne pojatá do znaleckého posudku a nebola mi ani zaplatená“.

Sťažovateľ   navrhuje   ústavnému   súdu,   aby   vyslovil,   že   v konaniach   vedených na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 6/00 a sp. zn. 5 C 177/02 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, uložil okresnému súdu v predmetných konaniach konať tak, aby jeho majetkovým právam bola poskytnutá súdna ochrana, a domáha sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh vrátane   sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy podané oneskorene, návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.  

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   jednou   zo   zákonných   podmienok pre prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu, pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd vo veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 7 C 6/00 z 1. júna 2000 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23 Co 1916/00 z 24. apríla 2001 nadobudlo právoplatnosť 11. júna 2001.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu vo veci samej pod sp. zn. 7 C 6/00 ( t. j. 11. júna 2001), ktorým malo byť porušené základné právo sťažovateľa, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu, (t. j. 12. januára 2004), je možné konštatovať, že lehota stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po predbežnom prerokovaní podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv postupom   a uznesením   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   177/02 z 25. septembra   2003,   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, I. ÚS 15/01, III. ÚS 53/02). K tomu treba dodať, že aj taký zásah podlieha princípu subsidiarity   právomoci ústavného súdu, a je preto podmienený tým,   že   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne   konanie   všeobecného   súdu   nie   je napraviteľné   účinným   procesným   prostriedkom   nadriadeného   alebo   inštančne   vyššieho stupňa všeobecného súdu (napr. IV. ÚS 181/03).

Ústavný súd zistil, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 177/02 o povolení   obnovy   konania   bolo   skončené   uznesením   z 25.   septembra   2003,   ktoré nadobudlo   právoplatnosť   12.   novembra   2003   (toto   rozhodnutie   nebolo   napadnuté odvolaním).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv poskytuje, a to odvolanie proti označenému uzneseniu (§ 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku). Sťažovateľ však bez toho, aby bol pred tým, než podal sťažnosť ústavnému súdu, uvedený opravný prostriedok vyčerpal, rozhodol   sa   požiadať o ochranu svojich základných práv ústavný súd. Takýto postup   však   vylučuje   princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   čl.   127 ods. 1 ústavy i. f. a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Na základe týchto záverov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti už pri   predbežnom   prerokovaní   pre   nedostatok   svojej   právomoci   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšou časťou návrhu na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľ domáhal ďalšieho uplatneného nároku, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2004