znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 37/02-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2002 o sťažnosti   P.   P.,   bytom   B.   B.,   ktorou   namietol   porušenie   jeho   základného   práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp.   zn.   19   C   27/00,   za   účasti   Okresného   súdu   v Banskej   Bystrici,   po   predbežnom prerokovaní takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta 2002 doručená P. P., bytom B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietol porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 27/00.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   odôvodnil,   v čom   vidí   nečinnosť   okresného   súdu v označenej veci, a chronologicky opísal celý priebeh konania vo veci.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   27.   septembra   2002   sťažovateľ   na   základe výzvy ústavného súdu doplnil svoju sťažnosť, najmä pokiaľ ide o upresnenie označenia pasívne vecne legitimovaného účastníka konania, a zároveň upresnil návrh na rozhodnutie vo veci samej.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodnutím vyslovil, že došlo k porušeniu jeho vyššie   označeného   základného   práva,   a súčasne   sa   domáha   aj   priznania   „odškodnenia“ v sume 750 000 Sk.

Osobitným podaním sťažovateľ požiadal, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca, poukazujúc na to, že je dlhodobo nezamestnaný a jeho jediný príjem je dávka sociálnej pomoci v sume 1 965 Sk mesačne.

Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   poskytuje   v konaní   pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak   v čase   uplatnenia   tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými   súdmi)   ešte   trvalo.   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už nedochádza k porušovaniu namietaného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ v sťažnosti z 28. augusta 2002 namietol porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh ústavný súd zistil, že v čase doručenia sťažnosti už tvrdené porušovanie práv sťažovateľa netrvalo. Konanie, v ktorom   malo dochádzať k zbytočným   prieťahom,   bolo už skončené   rozsudkom,   ktorý nadobudol podľa doložky právoplatnosti právoplatnosť dňom 3. júla 2002.

Tento skutkový stav bol základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.   Z toho   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   už   po   jej   predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   už o jeho žiadosti a o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ním nerozhodol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2002