znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 369/2022-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov Libora Duľu a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa obchodnej spoločnosti MT ENGINEERING, s. r. o., Dolná Trnovská 550/1 Žilina, IČO 36 731 668, zastúpenej advokátom Mgr. Miroslavom Hanecom, Hruštiny 602, Žilina, proti postupu Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 21 S 138/2015 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému 31. marca 2022 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a to postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 S 138/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľ zároveň navrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že 24. septembra 2015 bola na krajskom súde podaná žaloba v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, v ktorom mal byť účastníkom konania (sťažovateľ nebol žalobcom, pozn.). Dňa 26. septembra 2018 sa na krajskom súde konal informatívny výsluch žalobcu (), ktorého účelom bolo odstránenie nedostatkov žaloby vrátane označenia ďalších účastníkov konania a dôvodov, prečo by ich konajúci súd mal považovať za účastníkov konania. Následne podaním doručeným krajskému súdu 17. novembra 2018 žalobca v napadnutom konaní doplnil ďalších účastníkov konania. Krajský súd 11. februára 2019 vyzval sťažovateľa (ktorý bol medzi ďalšími účastníkmi označenými žalobcom 17. novembra 2018, pozn.), aby sa vyjadril k žalobe. Sťažovateľ sa 28. marca 2019 vyjadril k žalobe a 20. júna 2019 sa vyjadril k podaniu žalovaného z 18. februára 2019. Dňa 24. marca 2021 krajský súd znova vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní učinil jednoznačné a zrozumiteľné podanie, ktorým vymedzí okruh ďalších účastníkov konania s poukazom na úpravu podľa § 32 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) s poukazom na úpravu podľa § 59 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). Zároveň krajský súd vyzval žalobcu, aby presne a jednoznačne vymedzil tvrdenia, ktorými odôvodňuje status ďalšieho účastníka konania vo vzťahu k subjektu MT ENGINEERING, s. r. o. (t. j. sťažovateľovi), v predmetnom konaní, a spoľahlivo takéto tvrdenia preukázal s poukazom na úpravu podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP v spojení s § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona.

3. Vzhľadom na neurčité a neprehľadné opísanie skutkového stavu v ústavnej sťažnosti a aj s ohľadom na nejasnosti týkajúce sa postavenia sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd vyžiadal súdny spis krajského súdu, z ktorého zistil nasledujúce okolnosti participácie sťažovateľa v napadnutom konaní:

- Dňa 11. februára 2019 krajský súd doručil doplnenie žaloby žalovanému (Okresnému úradu Žilina) a zároveň vyzval žalobcom novooznačených účastníkov konania (Stredoslovenská distribučná, a. s., GALTON s. r.o., MT ENGINEERING s. r. o.), aby sa vyjadrili k žalobe.

- Dňa 25. februára 2019 sa k doplneniu žaloby vyjadril žalovaný.

- Dňa 25. marca 2019 sa k žalobe vyjadrili žalobcom označení ďalší účastníci konania, pričom Stredoslovenská distribučná navrhla konanie zastaviť, obchodná spoločnosť GALTON spochybnila svoje účastníctvo v napadnutom konaní a následne 28. marca 2019 sa obchodná spoločnosť MT ENGINEERING (t. j. sťažovateľ v tomto konaní) plne stotožnila so žalobou a všetkými podaniami žalobcu.

- Dňa 5. júna 2019 krajský súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi a ďalším účastníkom konania.

- Dňa 20. júna 2019 sa sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu žalovaného.

- Dňa 24. marca 2021 krajský súd znova vyzval žalobcu na odôvodnenie účastníctva ním navrhovaných účastníkov konania.

- Dňa 14. apríla 2021 bola zaslaná odpoveď žalobcu, v ktorej zdôraznil, že účastníkov konania, ako aj dôvody, pre ktoré ich považuje za účastníkov konania, vymedzil dostatočne vo svojich podaniach.

- Dňa 28. septembra 2021 krajský súd rozhodol uznesením o priznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní.

- Dňa 8. novembra 2021 krajský súd oznámil obchodnej spoločnosti GALTON s. r. o., že jej nesvedčí právo ďalšieho účastníka konania.

- Dňa 22. novembra 2021 krajský súd doručoval podania účastníkom konania, ktoré im dovtedy neboli doručené.

- Dňa 10. decembra 2021 žalobca doručil súdu ďalšie podanie vo veci.

- Dňa 16. decembra 2021 krajský súd nariadil termín pojednávania na 23. február 2022.

- Dňa 7. februára 2022 krajský súd rozhodol uznesením o pribratí ďalšieho účastníka konania obchodnej spoločnosti MIQUELON s. r. o.

- Dňa 10. februára 2022 krajský súd vyzval túto obchodnú spoločnosť, aby sa vyjadrila k žalobe.

- Dňa 14. februára 2022 bol zrušený termín pojednávania nariadený na 23. február 2022.

- Dňa 1. apríla 2022 bol vyzvaný ďalší účastník Stredoslovenská distribučná, a. s., aby oznámil súdu subjekt stavebného dozoru.

- Dňa 13. apríla 2022 dožiadaný účastník konania označil za stavebný dozor.

- Dňa 2. mája 2022 krajský súd uznesením pribral do konania ďalšieho účastníka konania, a to, a zároveň mu zaslal výzvu na vyjadrenie sa k žalobe.

- Dňa 31. marca 2022 ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov žalobcu v napadnutom konaní.

- Dňa 30. mája 2022 krajský súd nariadil termín pojednávania na 29. jún 2022. Telefonickým dožiadaním 30. júna 2022 v informačnej kancelárii krajského súdu, ako aj na príslušnom súdnom oddelení ústavný súd zistil, že na tomto pojednávaní rozhodol krajský súd rozsudkom, ktorým sa napadnuté konanie skončilo.

II.

Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti tvrdil, že krajský súd v napadnutom konaní spôsobuje prieťahy, a tým marí výkon jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prvom rade poukázal na celkovú dĺžku konania od podania žaloby v septembri 2015 (v období od 11. apríla 2016 do 7. júla 2017 bolo napadnuté konanie prerušené), pričom zdôraznil, že aj keď krajský súd v tomto konaní konal, robil tak neefektívne, nehospodárne a s veľkými časovými odstupmi. K neefektívnej činnosti sťažovateľ poukázal na okolnosť, že vyjadrenie, ktoré doručil krajskému súdu 25. marca 2019, bolo následne doručené žalobcovi až 23. novembra 2021. Okrem toho neefektívny postup identifikoval sťažovateľ aj v tom, že súd riešil otázky (aj čo sa týka ďalších účastníkov konania), ktoré už sťažovateľ aj žalobca považovali za riadne vysvetlené a vyriešené.

5. Finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur odôvodnil sťažovateľ tým, že dlhotrvajúci súdny spor ovplyvňuje negatívnym spôsobom aj dobré meno obchodnej spoločnosti, čo ju de facto poškodzuje.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým postupom krajského súdu došlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

7. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). Vzhľadom na už uvedené mohol ústavný súd preskúmať namietané porušenie všetkých označených práv (t. j. podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) spoločne.

8. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov opakovane konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ústavný súd poukazuje na právny názor vyslovený vo svojej doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

10. K celkovej dĺžke napadnutého súdneho konania ústavný súd podotýka, že vzhľadom na charakter účastníctva sťažovateľa, ako aj na skutkový stav v napadnutom konaní ústavný súd nemohol vo vzťahu k posudzovaniu porušenia sťažovateľom označených práv prihliadať na celú dĺžku napadnutého konania, t. j. od podania žaloby 24. septembra 2015, pretože sťažovateľ bol žalobcom v napadnutom konaní označený za ďalšieho účastníka konania až neskôr a súd s ním začal konať až od 11. februára 2019, keď mu doručil výzvu, aby sa vyjadril k žalobe. K námietkam sťažovateľa, že okruh účastníkov konania bol zrejmý z podaní žalobcu a iba krajský súd svojou neefektívnou činnosťou spôsoboval v napadnutom konaní zmätky, ústavný súd konštatuje, že takéto tvrdenie neobstojí. Ako je aj z už opísanej chronológie zrejmé, žalobca označil za ďalších účastníkov konania tri subjekty: Stredoslovenská distribučná, a. s., GALTON s. r. o. a samotného sťažovateľa, no krajský súd musel v priebehu konania konštatovať, že obchodnej spoločnosti GALTON s. r. o. nesvedčí právo ďalšieho účastníka konania (8. novembra 2021) a do konania pribral ďalších účastníkov, a to obchodnú spoločnosť MIQUELON s. r. o. (7. februára 2022) a (2. mája 2022). Vzhľadom na tieto okolnosti ústavný súd ani nepovažoval skutočnosť, na ktorú poukázal sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti, a to že jeho podanie z 25. marca 2019 bolo doručené žalobcovi až 23. novembra 2021, za okolnosť, ktorá by preukazovala nehospodárnu a neefektívnu činnosť súdu, pretože táto zapadá do časového rámca, v ktorom krajský súd stanovoval okruh ďalších účastníkov konania.

11. Ústavný súd ale žiadnym spôsobom nespochybňuje okolnosť, že sťažovateľ je účastníkom napadnutého konania, resp. že aj na neho sa vzťahuje ochrana v rámci základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Krajský súd navyše v napadnutom konaní bol nepochybne nečinný v období medzi 20. júnom 2019 a 23. marcom 2021 a jeho činnosť pri ustálení ďalších účastníkov konania tiež nemožno považovať za vyslovene efektívnu. No ani tieto okolnosti podľa ústavného súdu nemajú takú intenzitu, aby bolo možné vo vzťahu k sťažovateľovi hovoriť v tomto štádiu konania o ústavnoprávne relevantných prieťahoch a porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navyše krajský súd už rozhodol v napadnutom konaní meritórne na pojednávaní 29. júna 2022. Ak sťažovateľ poukazoval (v rámci odôvodnenia svojho nároku na finančné zadosťučinenie) na to, že prieťahy v napadnutom konaní ovplyvňujú negatívnym spôsobom jeho dobré meno, ústavný súd musel konštatovať, že spor v rámci správneho súdnictva, v ktorom je sťažovateľ ďalším účastníkom konania, nemá prakticky žiadny potenciál ovplyvniť dobré meno alebo povesť sťažovateľa v obchodnoprávnych vzťahoch na rozdiel od obchodnoprávneho sporu, ktorý by sa týkal samotnej činnosti sťažovateľa.

12. Ústavný súd síce nálezom č. k. I. ÚS 436/2021-36 z 31. marca 2022 vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, ale vo vzťahu k žalobcovi, pri ktorom pochopiteľne vzal do úvahy celý priebeh napadnutého konania od podania žaloby. Okrem špecifických aspektov prípadu vo vzťahu k sťažovateľovi, ktoré uviedol v predošlých bodoch, ústavný súd podotýka, že aj vzhľadom na personálnu prepojenosť (žalobca je konateľom sťažovateľa a jeho registrovaná adresa je rovnaká ako sídlo sťažovateľa – ) vyznieva táto (prakticky druhá) ústavná sťažnosť sťažovateľa účelovo.

13. Ústavný súd teda musel konštatovať, že sťažovateľom namietaný postup krajského súdu nedosahuje ústavnoprávny rozmer, a preto nemožno reálne predpokladať, aby po prípadnom prijatí tejto ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bol prijatý záver o porušení obsahu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

14. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júla 2022

Ladislav Duditš

predseda senátu