znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 369/2014-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A.,   spol.   s r.   o.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Teréziou   Krohovou,   Moyzesova   963/28, Žilina, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 20 Cbi 2/2009 z 23. augusta 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátkou JUDr. Teréziou Krohovou, Moyzesova 963/28, Žilina, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   20 Cbi 2/2009 z 23. augusta 2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 2 K 20/2008 z 2. marca 2009 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Rajecké strojárne, a. s., Tulská 33, Žilina (ďalej len „úpadca“). Sťažovateľka v tejto súvislosti v sťažnosti uvádza, že «je   účastníkom   Konkurzu,   a   to   ako   veriteľ   pohľadávky   priznanej   exekučným   titulom   - rozhodnutím   Okresného   súdu   Žilina,   sp.   zn.:   11   Cb   96/2005   zo   dňa   03.   10.   2005, právoplatným a vykonateľným dňa 05. 11. 2005, ktorú sťažovateľ po vyhlásení Konkurzu prihlásil do Konkurzu dňa 27. 03. 2009. Táto pohľadávka bola v celom rozsahu zistená... Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2005... previedol Úpadca na spoločnosť E., spol. s r. o.... svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č...   pre k. ú... Nakoľko   k   tomuto   právnemu   úkonu   (uzavretiu   Kúpnej   zmluvy)   došlo   v dobe,   keď Pohľadávka sťažovateľa bola vykonateľnou a Úpadca okrem predmetných nehnuteľností nevlastnil   žiadny   iný   majetok   relevantnej   hodnoty,   z   ktorého   by   bolo   možné   uspokojiť Pohľadávku, a teda týmto právnym úkonom Úpadcu bolo ukrátené (či skôr znemožnené) uspokojenie Pohľadávky sťažovateľa, žalobou podanou proti spoločnosti E. sa sťažovateľ domáhal   vyslovenia   neúčinnosti   Kúpnej   zmluvy   v   zmysle   §   42a   a nasl.   Občianskeho zákonníka. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. 03. 2009, sp. zn. 39 Cb/199/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. 01. 2010, sp.   zn.:   16   Cob/88/2009,   bola   určená   neúčinnosť   právneho   úkonu   -   Kúpnej   zmluvy. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 03. 2010.

S   poukazom   na   vyššie   popísané   okolnosti   t.   j.   najmä   obsah,   povahu   a   dôsledky Kúpnej zmluvy, sťažovateľ listom zo dňa 25. 03. 2009 označeným ako „Podnet na podanie odporovacej   žaloby“   upozornil   správcu   konkurznej   podstaty   na   existenciu   predmetnej Kúpnej zmluvy ako aj dôvody neúčinnosti tohto právneho úkonu a súčasne požiadal správcu konkurznej   podstaty   o   podanie   odporovacej   žaloby.   Na   základe   uvedeného   sa   správca konkurznej podstaty žalobou zo dňa 03. 04. 2009 podanou v zmysle ust. § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii... domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - vyššie označenej Kúpnej zmluvy.».

Okresný súd uznesením sp. zn. 20 Cbi 2/2009 z 23. augusta 2010 konanie o návrhu správcu konkurznej podstaty (o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pozn.) zastavil. Svoje rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   v prerokúvanej   veci   existuje   neodstrániteľná   prekážka podmienok konania – res iudicata s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39 Cb 199/2006 z 19. marca 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob 88/2009 z 20. januára 2010, ktorým bola určená neúčinnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy z 30. novembra 2005.

V intenciách   označených   rozsudkov   Okresného   súdu   Trenčín   a Krajského   súdu v Trenčíne   správca   konkurznej   podstaty   zapísal   nehnuteľnosti   zapísané   na   LV   č... v katastrálnom území... (ďalej len „nehnuteľnosti“) do súpisu konkurznej podstaty úpadcu ako   majetok   tretej   osoby   (obchodnej   spoločnosti   E.,   spol.   s r.   o.,   pozn.)   nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu. Obchodná spoločnosť E., spol. s r. o., sa následne vylučovacou   žalobou   podanou   20.   júla   2010   domáhala   na   okresnom   súde   vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty.

Okresný   súd   rozsudkom   sp.   zn.   5   Cbi   27/2010   zo   7.   decembra   2010   v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 CoKR 6/2011 z 28. septembra   2011   žalobu   obchodnej   spoločnosti   E.,   spol.   s   r.   o.,   ako   nedôvodnú zamietol. Tak prvostupňový súd, ako aj odvolací súd zhodne (poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho   súdu   Českej   republiky   sp.   zn. 2   Cdon   1703/1996)   dospeli   k záveru, že ak neúčinnosť   odporovateľného   právneho   úkonu   dlžníka   bola   vyslovená   podľa   §   42a Občianskeho zákonníka v dobe, keď už bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, stáva sa majetok žalovaného, ktorý dohodou unikol z dlžníkovho (úpadcovho) majetku, súčasťou konkurznej podstaty úpadcu.

Sťažovateľka v tejto súvislosti v sťažnosti najmä uvádza:

«Je teda nepochybné, že rozhodnutia súdov v konaní o návrhu správcu o určenie neúčinnosti   právneho   úkonu   ako   aj   v   konaní   o   vylúčení   majetku   zo   súpisu   konkurznej podstaty vychádzali z rovnakého právneho posúdenia veci t. j. z názoru, že právoplatné rozhodnutie,   ktorým   bola   vyslovená   neúčinnosť   právneho   úkonu   podľa   ust.   §   42a Občianskeho   zákonníka,   účastníkom   ktorého   bol   úpadca,   má   priame   účinky   aj v konkurznom   konaní   vedenom   na   majetok   tohto   úpadcu.   Tento   „priamy   účinok“   sa vo vyššie uvedených súvislostiach prejavuje v dvoch základných rovinách:

a) pri existencii takéhoto rozhodnutia už správca konkurznej podstaty nemusí resp. nemôže podať samostatnú žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR (rozhodnutie má povahu prekážky veci rozhodnutej);

b)   na   základe   takéhoto   rozhodnutia   je   správca   konkurznej   podstaty   oprávnený zapísať majetok tretej osoby do súpisu konkurznej podstaty bez ďalšieho t. j. bez nutnosti podávať žalobu o neúčinnosť právneho úkonu podľa ZKR.»

Nahliadnutím do konkurzného spisu v sídle správcu 23. augusta 2013 sťažovateľka zistila, že «správcovi konkurznej podstaty bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013, sp. zn.: 3 MObdo/3/2012..., ktorým NS SR zrušil rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 5 Cbi/27/2010-69 zo dňa 07. 12. 2010, ako i rozsudok Krajského súdu v Žiline   č.   k.   13   CoKR/6/2011   zo   dňa   28.   09.   2011,   t.   j.   rozsudky   vydané   vo   vyššie spomenutom konaní o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty... V tomto Uznesení NSSR vyslovil právny názor, ktorým spochybnil či skôr vylúčil vyššie popísané „priame účinky“ právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní o určenie odporovateľnosti   právneho   úkonu   podľa   Občianskeho   zákonníka   vo   vzťahu k odporovateľnosti v zmysle Zákona o konkurze a vyrovnaní. Podľa názoru NS SR totiž:

a) majetok tretích osôb možno zapísať do súpisu konkurznej podstaty len vtedy, ak sa správca   (prípadne   veriteľ   za   podmienok   stanovených   ZKR)   dovolá   odporovateľnosti právneho úkonu v žalobe uplatnenej podľa § 57 ZKR;

b) nejde o prekážku veci rozhodnutej, ak bolo rozhodnuté o neúčinnosti právneho úkonu podľa ust. § 42a a nasl. Obč. zákonníka, a to pre absenciu základných predpokladov pre vyslovenie takéhoto názoru v súvislosti s konkurzným konaním, najmä nejde o totožnosť konania.».

V tejto súvislosti sťažovateľka namieta, že „až v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bol NSSR vyslovený úplne opačný právny názor než je právny názor, z ktorého vychádzali súdy pri rozhodovaní o návrhu správcu o určenie neúčinnosti Kúpnej zmluvy resp. návrhu spoločnosti E. o vylúčenie predmetných vecí z konkurznej podstaty.

Súčasne je nepochybné, že samotné Uznesenie NS SR resp. záväzný právny názor v ňom vyslovený, má priamy význam nielen pre konanie o návrhu na vylúčenie predmetných nehnuteľností   zo   súpisu   konkurznej   podstaty,   ale   aj   pre   konanie   o   návrhu   správcu konkurznej   podstaty   o   určenie   neúčinnosti   Kúpnej   zmluvy,   ktoré   bolo   zastavené   práve z dôvodu existencie prekážky veci rozhodnutej a ktoré sa tak vo svetle Uznesenia NS SR javí nesprávnym.“.

Sťažovateľka   tvrdí,   že „dôsledku   Uznesenia   NSSR   (a   právneho   názoru   v   ňom vysloveného) v spojení s platnou legislatívou a pri zachovaní právnych účinkov Uznesenia (o zastavení konania vydaného v konaní o návrhu správcu konkurznej podstaty o neúčinnosť Kúpnej zmluvy), aj napriek nepochybnej neúčinnosti Kúpnej zmluvy určenej právoplatným rozhodnutím   (rozsudok   Okresného   súdu   Trenčín   pod   sp.   zn.   39   Cb/199/2006   zo   dňa 19. 03. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob/88/2009 zo dňa 20. 01. 2010), bol resp. bude nastolený právny stav, v rámci ktorého už nebude možné   zahrnúť   predmetné   nehnuteľnosti   do   konkurznej   podstaty,   a   to   so   všetkými nenapraviteľnými právnymi dôsledkami z takéhoto rozhodnutia vyplývajúcimi.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že okrem predmetných nehnuteľností nie je súčasťou   konkurznej   podstaty   v   Konkurze   žiadny   iný   majetok   relevantnej   hodnoty. To   v konečnom   dôsledku   znamená,   že   v   prípade   vylúčenia   predmetných   nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty budú pohľadávky prihlásených veriteľov uspokojené len v nepatrnom rozsahu resp. nebudú uspokojené vôbec.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   prijal   jej   sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľa,   domáhať   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo vlastniť majetok podľa ust. čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 08. 2010, sp. zn.: 20 Cbi/2/2009-215 porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 23. 08. 2010, sp. zn.: 20 Cbi/2/2009-215 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

Ústavnému súdu bolo 23. decembra 2013 doručené podanie obchodnej spoločnosti E.,   spol.   s r.   o.,   Kopčianska   10,   Bratislava,   ktorá   ako   dotknutá   osoba   bližšie   opísala skutočnosti súvisiace so sťažnosťou sťažovateľky, pričom pre prípad, že by ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie, navrhla, aby „povolil vstup spoločnosti E., spol. s r. o. do   konania   na   strane   Okresného   súdu   Žilina,   nakoľko   je   zrejmé,   že   spoločnosť E., spol. s r. o. má záujem na výsledku konania“.

Vzhľadom na skutočnosť, že obchodná spoločnosť E., spol. s r. o., má nepochybne právny záujem na výsledku konania pred ústavným súdom, ústavný súd s ňou ďalej konal ako s dotknutým účastníkom konania.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku ústavne neakceptovateľnej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)   a   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o konkurze   a reštrukturalizácii   a o zmene   a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o konkurze a reštrukturalizácii“   alebo   „ZKR“).   Sťažovateľka   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   právne dôsledky napadnutého uznesenia, v dôsledku ktorých aj napriek nepochybnej neúčinnosti kúpnej   zmluvy   (určenej   právoplatným   rozsudkom   Okresného   súdu   Trenčín   sp.   zn. 39 Cb 199/2006 z 19. marca 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16   Cob   88/2009   z   20.   januára   2010,   pozn.)   zostali   zachované   jeho   právne   účinky spočívajúce v zastavení konania o návrhu správcu na vyslovenie neúčinnosti kúpnej zmluvy [v kontexte s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)   vysloveným   v jeho   uznesení   sp.   zn.   3 MObdo 3/2012   z   30.   apríla   2013],   čo   má podstatný vplyv na riadne uspokojenie jej prihlásenej a zistenej pohľadávky v konkurznom konaní. V prípade vylúčenia nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty sa totiž podľa sťažovateľky zníži miera možného uspokojenia jej pohľadávky, resp. nebude uspokojená vôbec,   pretože   v predmetnom   konkurznom   konaní   súčasťou   konkurznej   podstaty   okrem predmetných nehnuteľností nie je žiadny iný majetok relevantnej hodnoty.

Zo   sťažnosti   sťažovateľky,   z jej príloh   a vyžiadaného súdneho   spisu   ústavný   súd zistil, že na majetok úpadcu bol uznesením okresného súdu sp. zn. 2 K 20/2008 z 2. marca 2009   vyhlásený   konkurz.   Predmetné   uznesenie   bolo   zverejnené   v Obchodnom   vestníku č. 44/2009 z 5. marca 2009. Sťažovateľka si v konkurznom konaní prihlásila pohľadávku v sume 143 318,98 €, ktorú správca uznal v celej prihlásenej sume.

Správca konkurznej podstaty na základe podnetu sťažovateľky podaním zo 6. apríla 2009 vyzval obchodnú spoločnosť E., spol. s r. o., na uznanie práva odporovať právnemu úkonu   úpadcu   –   kúpnej   zmluve   z   30.   novembra   2005,   ktorej   vklad   bol   povolený 19.   decembra   2005   a na   základe   ktorej   došlo   k prevodu   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam   nachádzajúcim   sa   v katastrálnom   území...,   zapísaných   na   LV   č... na obchodnú spoločnosť E., spol. s r. o.

Napriek neuznaniu práva odporovať právnemu úkonu správca konkurznej podstaty do konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 39 Cb 199/2006 nevstúpil, ale návrhom doručeným okresnému súdu 7. apríla 2009 sa domáhal určenia, že právny úkon úpadcu   –   kúpna   zmluva   z   30.   novembra   2005,   na   základe   ktorej   došlo   k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území..., zapísaným na LV č... na obchodnú spoločnosť E., spol. s r. o., je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 K 20/2008 právne neúčinný.

Konanie   o určenie   neúčinnosti   právneho   úkonu   na   základe   návrhu   správcu konkurznej podstaty úpadcu bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. 20 Cbi 2/2009 a bolo uznesením   z   23.   augusta   2010   podľa   §   104   ods.   1   OSP   zastavené   z dôvodu   prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 OSP), ktorú predstavoval rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39 Cb 199/2006 z 19. marca 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob 88/2009 z 20. januára 2010 právoplatným vo veci samej 9. marca   2010.   Uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   20   Cbi   2/2009   z   23.   augusta   2010 o zastavení   konania   o určenie   neúčinnosti   právneho   úkonu   nadobudlo   právoplatnosť 10. septembra 2010.

S poukazom   na   právoplatný   rozsudok   Okresného   súdu   Trenčín   sp.   zn. 39 Cb 199/2006 z 19. marca 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob 88/2009 z 20. januára 2010 správca konkurznej podstaty zapísal majetok obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. V nadväznosti na to sa návrhom   z   8.   augusta   2010   doručeným   okresnému   súdu   obchodná   spoločnosť   E., spol.   s   r.   o.,   domáhala   vylúčenia   nehnuteľností   zo   súpisu   všeobecnej   podstaty   úpadcu. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 5 Cbi 27/2010 zo 7. decembra 2010 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 13 CoKR 6/2011 z 28. septembra 2011 návrh obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., zamietol.

Následne   podal   v predmetnej   veci   generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky mimoriadne   dovolanie   proti   rozsudku   krajského   súdu   sp.   zn.   13   CoKR   6/2011 z 28. septembra   2011   v spojení   s   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   5   Cbi   27/2010 zo 7. decembra 2010, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako dovolací súd uznesením sp. zn. 3 Mobdo 3/2012 z 30. apríla 2013 tak, že rozsudok   odvolacieho súdu a rozsudok   súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd vyslovil názor,   že   podľa   §   80   zákona   o konkurze   a reštrukturalizácii   možno   zapísať   do   súpisu podstaty majetok tretej osoby len vtedy, ak sa   správca (prípadne veriteľ za podmienok ustanovených zákonom o konkurze a reštrukturalizácii) dovolá odporovateľnosti právneho úkonu   žalobou podľa   § 57   zákona o konkurze a reštrukturalizácii.   Konanie o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty vedené okresným súdom pod sp. zn. 5 Cbi 27/2010 nie je v súčasnosti právoplatne ukončené.

Podľa   §   80   ods.   1   zákona   o konkurze   a   reštrukturalizácii   sa   do   súpisu   zapisuje majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže   majetok   tretej   osoby   nadobudnutý   na   základe   neúčinného   právneho   úkonu   alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť určí súd, vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.

Podľa § 57 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti je splnenie všetkých podmienok, ktoré ZKR vyžaduje, aby bolo možné právnemu úkonu odporovať.

Podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného   konania.   Nároky   z neúčinného   právneho   úkonu   môže   v prospech   podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Vyhlásenie konkurzu má za následok, že oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa jeho majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. I napriek tomu, že správca koná v mene a na účet úpadcu, je oprávnený (i povinný) podľa § 57 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať právnemu   úkonu   týkajúcemu   sa   majetku   dlžníka.   Iba   ak   správca   podnetu   veriteľa prihlásenej pohľadávky odporovať právnemu úkonu dlžníka nevyhovie, nadobúda aktívnu legitimáciu odporovať právnemu úkonu podnet podávajúci veriteľ. V prípade, ak je správca konkurznej podstaty úpadcu nečinný, aktívne legitimovaným odporovať právnemu úkonu dlžníka je len veriteľ, ktorý prihlásil svoju pohľadávku riadne a včas (v priebehu konania nedošlo k jej popretiu) a súčasne podal správcovi podnet, aby tak v zákonom ustanovenej lehote postupoval (§ 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

Keďže   sťažovateľka   sťažnosťou   podľa   čl.   127   ústavy   tvrdí,   že   okresný   súd napadnutým   uznesením   sp.   zn.   20   Cbi   2/2009   z   23.   augusta   2010,   ktorým   rozhodol o zastavení konania, porušil ňou označené základné práva podľa ústavy a dohovoru, ústavný súd   sa   pri   predbežnom   prerokovaní   sústredil   na   posúdenie,   či   sťažnosť   bola   podaná oprávnenou osobou.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných   práv   na   ústavnom   súde   môže   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľka musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom v spojení s konaním pred všeobecným súdom to prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom porušenie svojich základných práv namieta (m. m. II. ÚS 3/05).

O   sťažnosť   podanú   zjavne   neoprávnenou   osobou   ide   vtedy,   keď   namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011, II. ÚS   245/2011).   O nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným postupom,   príp.   rozhodnutím   orgánu   štátu   a osobou   sťažovateľa   ide   zvlášť   vtedy,   ak sťažovateľ   nie   je   účastníkom   namietaného   konania   alebo   aspoň   jeho   relevantnej (namietanej) časti.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti,   ako   aj z obsahu priložených listín a vyžiadaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka ako veriteľ prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní sp. zn. 2 K 20/2008 prípisom z 25. marca 2009   podala   podnet   správcovi   konkurznej   podstaty   na   podanie   odporovacej   žaloby. Opodstatnenosť podnetu v tom čase sťažovateľka preukazovala neprávoplatným rozsudkom Okresného   súdu   Trenčín   sp.   zn.   39   Cb   199/2006   z   19.   marca   2009.   Správca   vyhovel podnetu   sťažovateľky   a prípisom   zo   6. apríla 2009 uplatnil právo   odporovať   právnemu úkonu   u povinnej   osoby   –   obchodnej   spoločnosti   E.,   spol.   s r.   o.,   a po   jeho   neuznaní zo strany povinnej osoby uplatnil proti nej 7. apríla 2009 na okresnom súde žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy z 30. novembra 2005. Konanie v uvedenej veci bolo vedené pod sp. zn. 20 Cbi 2/2009.

Ústavný   súd   takto   zistil,   že   sťažovateľka   nebola   účastníčkou   konania   o určenie neúčinnosti právneho úkonu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 20 Cbi 2/2009, teda v tomto konaní nedisponovala žiadnymi procesnými právami, ktoré by jej vyplývali buď zo   zákona   o konkurze   a   reštrukturalizácii   alebo   subsidiárne   z Občianskeho   súdneho poriadku,   a teda   z ústavného   hľadiska   ani   základnými   právami   podľa   ústavy   a právami podľa dohovoru, ktorých porušenie namieta touto sťažnosťou. Ako účastník konkurzného konania uplatnila u správcu   podnet   na   podanie   odporovacej   žaloby   v uvedenej   veci,   čo správca   aj   vykonal.   Správca   ako   účastník   predmetného   konania   o určenie   neúčinnosti právneho   úkonu   nepodal   však   opravný prostriedok   (na   podanie ktorého bol   oprávnený, pozn.) proti napadnutému uzneseniu okresného súdu z 23. augusta 2010 o zastavení konania z dôvodu neodstrániteľnej prekážky podmienok konania (res iudicata), čím sa predmetné uznesenie stalo právoplatným ešte 10. septembra 2010.

Keďže   sťažovateľka   nemala   v napadnutom   súdnom   konaní   procesné   postavenie účastníka konania (čo aj sama tvrdí v sťažnosti, pozn.), nemohla v ňom uplatňovať svoje procesné   práva   a plniť   procesné   povinnosti.   Z tohto   dôvodu   nemohlo   v posudzovanom konaní dôjsť ani k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 205/04).

Keďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne legitimovaná na jej podanie, ústavný súd jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú neoprávnenou osobou (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011, IV. ÚS 5/2012).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014