znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 368/04-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra 2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   Terézie   Džunkovej,   bytom   K,   zastúpenej advokátkou   JUDr.   Ľ.   B.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie čl.   2   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/04 z 25. augusta 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Terézie Džunkovej o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra 2004 doručená sťažnosť MUDr. Terézie Džunkovej, bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením   ústavného   súdu   sp.   zn.   III.   ÚS   254/04   z   25.   augusta   2004.   Sťažnosť   bola doplnená   podaním   právnej   zástupkyne   sťažovateľky   doručeným   ústavnému   súdu 5. novembra 2004.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že 29. júna 2004 podala ústavnému súdu   sťažnosť pre porušenie jej základných práv a slobôd súdmi Slovenskej republiky. Domáhala sa   ňou,   aby ústavný   súd   rozhodol   nálezom,   v   ktorom   vysloví,   že postupom Okresného súdu Košice II, Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   boli   porušené   jej   označené   základné   práva   zaručené   ústavou.   Sťažovateľka podaním   zo   16. septembra 2004   upresnila   petit   sťažnosti,   avšak   toto   podanie   bolo ústavnému súdu doručené až po tom, ako po predbežnom prerokovaní vo veci rozhodol uznesením z 25. augusta 2004, ktorým jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   odmietol   ako   podanú   oneskorene,   a tak   nebolo   možné,   aby   sa označeným podaním ústavný súd zaoberal.

Sťažovateľka   nesúhlasí   s   argumentáciou   ústavného   súdu,   ktorou   odôvodnil odmietnutie jej sťažnosti, tvrdiac, že ústavný súd v jej veci vychádzal zo znenia ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde účinného pred jeho novelizáciou vykonanou zákonom č. 124/2002 Z. z. z 12. februára 2002. Sťažovateľka ďalej vyslovuje názor, že tretí senát ústavného   súdu   v   konaní o   jej   sťažnosti   neprávne   interpretoval   §   53   ods.   1   v   spojení s odsekom   3   zákona   o   ústavnom   súde   ustanovujúcim   lehotu,   v   ktorej   je   možné   podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, keď za právne významný pre okamih začatia plynutia zákonnej lehoty   nepovažoval deň, keď bolo sťažovateľke doručené oznámenie Krajskej prokuratúry v Košiciach z 20. apríla 2004 o odložení jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania.

Podľa   sťažovateľky   tretí   senát   ústavného   súdu „...   tým,   že   požadoval   odo   mňa plnenie 2 mesačnej lehoty, porušil článok (2) odsek (3) Ústavy SR, lebo požadoval odo mňa plnenie, ktoré zákon neukladá ako povinnosť. Druhé porušenie Čl. (2) odsek (3) Ústavy SR bolo spôsobené tým, že senát Ústavného súdu poprel moje právo použiť na ochranu mojich práv aj mimoriadne dovolanie na generálneho prokurátora, ktoré § 53 odsek (1) zákona 38/1993   Z. z.   nezakazuje.   Použiť   právo   mimoriadneho   dovolania   na   generálneho prokurátora mi dovoľoval aj Občiansky súdny poriadok, lebo patrí do IV. časti opravných prostriedkov“.

Z   týchto   dôvodov   sťažovateľka   žiada   ústavný   súd, „...   aby   odstránil   porušenie mojich práv“.

Sťažovateľka žiada prehodnotiť pôvodné rozhodnutie ústavného súdu, ktorým bol podľa nej porušený čl. 2 ods. 3 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, a navrhuje rozhodnúť týmto nálezom:

„(1) že v rozhodnutí číslo III. ÚS 254/04-23 senátu Ústavného súdu SR bol porušený Čl. 2 odsek (3) tým, že senát Ústavného súdu neuznal MUDr. Terézii Džunkovej právo použiť ako opravný prostriedok mimoriadne dovolanie, ktoré dovoľuje novela § 53 odsek (1) zákona č. 38/1993 Z. z. a zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

(2) Čl. (2) odsek (3) bol porušený tým, že senát Ústavného súdu v zmysle zákona 38/1993 Z. z. § 53 odsek (3) požadoval od MUDr. Terézie Džunkovej plnenie 2 mesačnej lehoty,   ktorá   v zmysle   zákona   270/1995   Z.   z.   O štátnom   jazyku   podľa   §   (3)   odsek   (3) písmeno   (a),   podľa   §   7   odsek   (1)   a podľa   §   2   odsek   (2)   a jeho   kodifikovanej   podoby v Slovníku slovenského jazyka nie je určenou povinnosťou.

(3)   Čl.   6   odsek   (1)   zákona   209/1992   Zb.   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5, 8 bol porušený tým, že záležitosť – sťažnosť MUDr. Terézie Džunkovej nebola spravodlivo prejednaná, lebo bol porušený § 53 odsek (1) a odsek (3) v zákone 38/1993 Z. z.“

Sťažovateľka sa domáha aj priznania „finančného zadosťučinenia“, a to:

„32.136,- Sk Doterajšie náklady na súdne trovy, zastupovanie advokátmi.   2.100,- Sk Materiálne náklady na kopírovanie poštovné, cestovné.   8 125,- Sk Znalecký posudok. Dôkaz č. 45. 126 000,- Sk Možná náhrada škody z neplatného rozviazania pracovného pomeru. 100 000,- Sk Poškodenie dobrej povesti.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa   čl.   133   ústavy   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu   nemožno podať   opravný prostriedok.

Vzhľadom   na   túto   ústavnú   normu   zákon   vyriešil   otázku   podávania   opravných prostriedkov v konaní pred ústavným súdom tak, že podľa § 24 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už   podmienky   konania   boli   splnené.   Návrh   nie   je   prípustný   ani   v   prípade,   ak   sa   ním navrhovateľ   domáha   preskúmania   rozhodnutia   ústavného   súdu   [§   24   ods.   1   písm.   c) citovaného zákona].

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 24 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2004