znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 367/2011-64

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2012 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho   a Ladislava Orosza o sťažnosti Z. H., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom JUDr. V. L., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody   podľa   čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010, za účasti Okresného súdu Dunajská Streda, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   Z.   H.   na   osobnú   slobodu   zaručené   v   čl.   17   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010 p o r u š e n é b o l i.

2. Z. H. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré mu j e   Okresný súd Dunajská Streda   p o v i n n ý   uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   uhradiť   trovy konania Z. H. v sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov) na účet advokáta JUDr. V. L., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dunajská Streda   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy konania Z. H. v sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti Z. H. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bolo 17. februára 2011   doručené   podanie   Z.   H.,   t.   č.   vo   výkone   väzby (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorým namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 8 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd návrhom Okresnej prokuratúry D. (ďalej len,,okresná prokuratúra“) na jeho vzatie do väzby sp. zn. 1 Pv 248/10 z 5. apríla 2010 a uznesením Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len,,okresný súd“) sp. zn. Tp 20/2010 zo 7. apríla 2010, ako aj základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva podľa čl. 5 ods.   4   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len,,dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 30/2011.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácií získaných ústavným súdom v súčinnosti s   okresným   súdom   a   krajským   súdom   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   na   základe   uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru D., Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície, vydaného pod sp. zn. ČVS: ORP-213/OVK-DS-2010 z 3. apríla 2010 trestne stíhaný za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len,,Trestný zákon“) a za zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona. V tejto trestnej veci bol na návrh okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 248/10 z 5. apríla 2010 uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 20/2010 zo 7. apríla 2010 vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len,,Trestný poriadok“). Toto uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené 7. apríla 2010.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu požiadal 10. augusta 2010 o prepustenie z väzby na slobodu a ponúkol písomný sľub. Jeho žiadosť okresný súd uznesením č. k. Tp 20/2010-33 z 29. septembra 2010 zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal   15.   októbra   2010   sťažnosť,   ktorú   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   5   Tpo   30/2011 z 3. mája 2011 ako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia svojich základných práv žiadal o okamžité prepustenie z väzby na slobodu, o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a zároveň žiadal o ustanovenie advokáta na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ako aj o náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so zastupovaním v tomto konaní.

Ústavný   súd   vyhovel   návrhu   sťažovateľa   na   ustanovenie   právneho   zástupcu a uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   367/2011-32   z   24.   augusta   2011   mu   ustanovil   za   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. V. L., B.

Právny   zástupca   sťažovateľa   doplnil   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 10. októbra 2011 pôvodné podanie sťažovateľa a okrem iného v ňom uviedol:

„Základné právo iniciovať prieskumné konanie k zákonnosti /dôvodnosti/ trvania väzby je premietnuté aj do procesného práva obvineného žiadať byť prepustený z väzby na slobodu a úpravy postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri konaní o takejto žiadosti v ustanovení § 79 ods. 3 Trestného poriadku.

Sťažovateľ   má   za   to,   že   v   jeho   prípade   nebolo   o   jeho   žiadosti   o   prepustenie na slobodu   zo   dňa   10.   8.   2010   rozhodované   v   lehotách   predpokladaných   Trestným poriadkom a tým bolo prieskumné konanie o zákonnosti /dôvodnosti/ ďalšieho trvania väzby znemožnené. Vychádzajúc z požiadaviek definovaných v čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17 ods. 2 Ústavy SR ako aj zo samotného znenia ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku sú orgány činné v trestnom konaní a súdy povinné urýchlene konať a rozhodnúť a každej podanej žiadosti.

Nečinnosť v konaní o žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie na slobodu predstavuje podstatné porušenie jeho základného práva vyplývajúceho z čl. 5 ods. 4 Dohovoru a čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, ktoré zásadným spôsobom vplýva aj na zákonnosť ďalšieho trvania jeho väzby....

Sťažovateľ   má   za   to,   že   Okresný   súd   Dunajská   Streda   a   Krajský   súd   Trnava nerozhodli o žiadosti sťažovateľa o prepustenie na slobodu urýchlene a tým porušili jeho základné právo zaručené v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR oko aj právo zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru.

Lehoty,   v   ktorých   súdy   rozhodovali   nemožno   považovať   za   urýchlené   konanie s poukazom na absolútnu prioritu rýchlosti takéhoto konania. Tým súdy oboch inštancií znemožnili sťažovateľovi periodickú kontrolu dôvodnosti pozbavenia slobody.

Podľa názoru sťažovateľa porušenie práva v jeho prípade, najmä s prihliadnutím na časový odstup od podania žiadosti po rozhodnutie o nej, je z ústavnoprávneho hľadiska neospravedlniteľné a netolerovateľné a preto už nie je možné zhojiť právo a nezákonnosť dodatočným rozhodnutím a sťažovateľ má za to, že ako prostriedok zabezpečenia osobnej slobody obvineného a zabránenia jej ďalšieho porušovania, malo byť prijaté iba opatrenie znamenajúce okamžité ukončenie uplatňovaného väzobného obmedzenia.

Zásah do základných práv sťažovateľa bol mimoriadne intenzívny. Sťažovateľ pre nečinnosť   a   nesprávne   rozhodovanie   prokuratúry   a   súdov   vo   výkone   väzby   pociťoval nedôveru   v   spravodlivý   proces.   Dostával   úzkostlivé   stavy   spôsobované   výkonom   väzby a nemožnosťou dožadovať sa opakovane preskúmania zákonnosti a dôvodnosti obmedzenia jeho osobnej slobody. Sťažovateľ navyše poukazuje, že písomným podaním zo dňa 3. 1. 2011 žiadal o urýchlené rozhodnutie a odstránenie nečinnosti súdov.“

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   prijal sťažnosť na ďalšie konanie a aby takto rozhodol:

„1. Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010, Krajský súd   v   Trnave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Tpo   30/2011   porušili   základné   právo sťažovateľa   na   osobnú   slobodu   zaručené   v   čl.   17   ods.   2   Ústavy   SR   a   jeho   právo   na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Dunajská   Streda   prikazuje   ihneď   prepustiť   sťažovateľa   na slobodu.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000.- EUR, ktoré sú povinné zaplatiť spoločne Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd Trnava do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd Trnava sú povinné zaplatiť trovy právneho   zastúpenia   sťažovateľa   v   sume   370,50.-   EUR   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

V nadväznosti na doplnenie sťažnosti (doručené ústavnému súdu 10. októbra 2011) ním   ustanoveným   právnym   zástupcom   ústavný   súd   posudzoval   sťažnosť   sťažovateľa v rozsahu navrhovaného petitu jeho právnym zástupcom.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k. IV. ÚS 367/2011-45 z 13. decembra 2011 ju v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na osobnú   slobodu   podľa   čl.   17   ods.   2 ústavy   a práva   na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody   podľa   čl. 5 ods.   4 dohovoru   v súvislosti s požiadavkou na urýchlené rozhodovanie o väzbe a jej ďalšom trvaní postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010, prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ju odmietol.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 33/2012 z 26. januára 2012 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 13. februára 2012.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 33/2012 z 26. januára 2012 oznámila ústavnému súdu okrem iného skutočnosť, že ,,spisový materiál Tp 20/2010 je pripojený k trestnému spisu sp. zn. 2T 4/2011, ktorý od 05. 01. 2012 sa nachádza   na   Krajskom   súde   v   Trnave   z   dôvodu   podania   sťažnosti   proti   uzneseniu o neprepustení   obvineného   z   väzby   na   slobodu...   Z   uvedeného   dôvodu   podrobnejšie vyjadrenie k sťažnosti podať neviem.“. Vo vyjadrení ďalej uviedla prehľad úkonov v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010, ktoré sa presne zhodujú s úkonmi, ktoré ústavný súd už zistil z predloženého spisového materiálu.

Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k   vyjadreniu   predsedníčky okresného súdu listom z 13. februára 2012 uviedol:

„... súhlasím, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

K vyjadreniu Okresného súdu Dunajská Streda si dovoľujem oznámiť, že i z tohto vyjadrenia   je   preukázané,   že   Okresný   súd   Dunajská   Streda   v   konaní   o   mojej   väzbe Tp/20/2010   nekonal   prednostne   a   urýchlene   a   nerozhodoval   v   primeraných   lehotách. Z vyjadrenia   tiež   vyplýva,   že   Okresný   súd   Dunajská   Streda   opakovane   porušuje   moje ústavné   práva,   nakoľko   aj   v   konaní   sp.   zn.   2T   4/2011   o   mojej   žiadosti   o   prepustenie na slobodu zo dňa 9. 2. 2011 rozhodol až dňa 6. 4. 2011, ktorú lehotu takisto nemožno považovať za primeranú.

V ďalšom sa dovoľujem odvolať na sťažnosť a jej doplnenie.“

Pretože okresný súd a právny zástupca sťažovateľa oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu   okresného súdu sp. zn. Tp 20/2010, ktorý si ústavný súd vyžiadal, bol zistený tento priebeh konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu:

-   3.   apríl   2010   (19.00   h)   –   sťažovateľa   ako   obvineného   podľa   §   86   Trestného poriadku zadržali policajti Obvodného oddelenia Policajného zboru v D.,

-   5.   apríl   2010   (16.30   h)   –   okresná   prokuratúra   doručila   okresnému   súdu   návrh na vzatie sťažovateľa ako obvineného do väzby sp. zn. 1 Pv 248/10 z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku,

- 7. apríl 2010 (14.29 h) – okresný súd uskutočnil výsluch sťažovateľa, ustanovil mu za obhajcu JUDr. L. A. a uznesením sp. zn. Tp 20/2010 vzal sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (sťažovateľ prevzal uznesenie okresného súdu 7. apríla 2010), následne vydal príkaz na prijatie sťažovateľa do väzby adresovaný Ústavu na výkon väzby L. (ďalej len,,ÚVV“) a podľa § 74 ods. 1 Trestného poriadku upovedomil o vzatí sťažovateľa do väzby jeho rodinných príslušníkov,

- 8. apríl 2010 – ÚVV doručil okresnému súdu predbežné hlásenie o predvedení sťažovateľa dňa 7. apríla 2010 o 17.50 h so zranením a informoval ho o preeskortovaní sťažovateľa do Nemocnice pre obvinených a odsúdených Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v T.,

- 3. august 2010 – príbuzní v priamom rade podľa § 39 ods. 2 Trestného poriadku zvolili sťažovateľovi za obhajcu JUDr. J. H. (ďalej len,,právny zástupca“),

- 10. august 2010 – právny zástupca doručil okresnému súdu žiadosť sťažovateľa o prepustenie   z   väzby   na   slobodu   spolu   návrhom   na   nahradenie   väzby   zárukou dôveryhodných osôb (rodičov sťažovateľa) podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,

- 23. august 2010 – okresný súd odstúpil okresnej prokuratúre žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu,

-   27.   august   2010   –   okresná   prokuratúra   doručila   okresnému   súdu   stanovisko k žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby s tým, že navrhla žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietnuť,

- 26. august 2010 – sťažovateľ doručil okresnému súdu žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu,

-   6.   september   2010   –   okresná   prokuratúra   prevzala   upovedomenie   o   výsluchu, ustanovený obhajca sťažovateľa JUDr. A. prevzal upovedomenie o výsluchu,

- 8. september 2010 – ÚVV prevzal príkaz na predvedenie sťažovateľa ÚVV, právny zástupca prevzal upovedomenie o výsluchu,

- 9. september 2010 – právny zástupca doručil okresnému súdu písomné oznámenie o nemožnosti zúčastniť sa verejného zasadnutia dňa 22. septembra 2010,

- 16. september 2010 – okresný súd požiadal ÚVV o eskortu sťažovateľa na verejné zasadnutie nariadené na 22. september 2010 (ÚVV prevzal žiadosť 16. septembra 2010), sťažovateľ prevzal predvolanie na výsluch,

- 22. september 2010 – na verejnom zasadnutí za prítomnosti sťažovateľa okresný súd konštatoval neprítomnosť rodičov sťažovateľa (okresný súd rodičom upovedomenie do termínu verejného zasadnutia nezaslal), preto nebolo možné vykonať verejné zasadnutie najmä na účely prerokovania návrhu rodičov na nahradenie väzby ich sľubom, a toto odročil na 29. september 2010,

-   23.   september   2010   –   okresný   súd   zaslal   rodičom   sťažovateľa   upovedomenie o verejnom   zasadnutí   (rodičia   sťažovateľa   doručenie   nemali   vykázané   ani   na   ďalšom termíne verejného zasadnutia dňa 29. septembra 2010),

-   29.   september   2010   –   po   vyjadreniach   sťažovateľa,   rodičov   sťažovateľa, prokurátorky   okresnej   prokuratúry   a   ustanoveného   obhajcu   sťažovateľa   okresný   súd na verejnom   zasadnutí   uznesením   č.   k.   Tp   20/2010-33   zamietol   žiadosť   sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň neprijal písomný sľub rodičov sťažovateľa,

- 13. október 2010 – okresný súd doručil sťažovateľovi uznesenie č. k. Tp 20/2010-33 z 29. septembra 2010,

-   15.   október   2010   –   okresnému   súdu   bola   doručená   sťažnosť   sťažovateľa z 13. októbra 2010 proti uzneseniu okresného súdu č. k. Tp 20/2010-33 z 29. septembra 2010,

- 2. november 2010 – okresný súd predložil spis sp. zn. Tp 20/2010 krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. Tp 20/2010-33 z 29. septembra 2010 (pridelená sp. zn. 5 Tpo 56/2010), spis bol krajskému súdu doručený 4. novembra 2010,

- 11. november 2010 – krajský súd vrátil okresnému súdu spis sp. zn. Tp 20/2010 ako predčasne predložený (spis doručil okresnému súdu 16. novembra 2010); dôvodom bolo nepredloženie vyšetrovacieho spisu a súdneho spisu,

- 5. január 2011 – sťažovateľ doručil krajskému súdu sťažnosť pre nečinnosť,

- 10. január 2011 – krajský súd doručil okresnému súdu (podaním z 5. januára 2011) odstúpenie sťažnosti sťažovateľa a konštatoval, že k tomuto dňu opätovne spis okresného súdu sp. zn. Tp 20/2010 krajskému súdu predložený nebol,

- 21. apríl 2011 – okresný súd predložil krajskému súdu spis sp. zn. Tp 20/2010 na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 29. septembra 2010   (pridelená   sp.   zn.   5   Tpo   30/2011,   spis   doručený   26.   apríla   2011)   bez   spisov požadovaných   krajským   súdom,   požadované   spisy   opäť   neboli   pripojené,   čo   zdôvodnil okresný súd tým, že vyšetrovací spis sa nachádza v súdnom spise sp. zn. 2 T 4/2011, ktorý bol   ku   dňu   predloženia   spisu   sp.   zn.   Tp   20/2010   taktiež   predložený   krajskému   súdu z dôvodu sťažnosti sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu o väzbe,

-   3.   máj   2011   –   krajský   súd   na   neverejnom   zasadnutí   uznesením   sp.   zn. 5 Tpo 30/2011 sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. Tp 20/2010-33 z 29. septembra 2010 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol,

- 12. mája 2011 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu, spis doručil okresnému súdu 20. mája 2011,

- 25. mája 2011 – uznesenie krajského súdu z 3. mája 2011 doručil okresný súd ustanovenému obhajcovi sťažovateľa,

- 26. mája 2011 – uznesenie krajského súdu z 3. mája 2011 doručil okresný súd sťažovateľovi.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   osobnú   slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody   zaručeného v čl. 5 ods.   4 dohovoru   postupom okresného súdu   o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2010.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho pozbavenia slobody   a   nariadil   prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Požiadavka   neodkladnosti   rozhodovania   o   žiadosti   o   prepustenie   z   väzby   jasne a zreteľne   vyplýva   aj   z   ustanovenia   §   79   ods.   3   Trestného   poriadku,   podľa   ktorého „obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor   takej   žiadosti   nevyhovie,   predloží   ju   bez   meškania   so   svojím   stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.“.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo musí   byť   v   danom   prípade   hlavným   predmetom   záujmu.   Aké   časové   obdobia   budú akceptovateľné, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, § 55).

V   zmysle   judikatúry   ESĽP   ak   sa   o   zákonnosti   väzby   rozhoduje   na   viacerých stupňoch,   štát   musí   v   zásade   poskytnúť oprávnenej   osobe   rovnaké   záruky   v   opravnom konaní ako v konaní na prvom stupni (Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. novembra 1993, § 28).

Ústavný   súd   v   rozhodnutiach,   v   ktorých   sa   zaoberal   požiadavkou   urýchleného rozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú   podľa   všetkých   okolností   prípadu.   V   zásade   však   požiadavke   neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 199/05, II. ÚS 353/06).

Ako vyplýva z prehľadu úkonov vykonaných v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. Tp 20/2010, okresný súd o žiadosti sťažovateľa doručenej mu 26. augusta 2010 rozhodol 29. septembra 2010 uznesením č. k. Tp 20/2010-33, teda až po 32 dňoch odo dňa, keď   mu   bola   sťažovateľom   doručená.   Okresný   súd   doručil   sťažovateľovi   rozhodnutie, ktorým   žiadosti   sťažovateľa   nebolo vyhovené,   až 13.   októbra   2010,   t.   j.   po   14   dňoch. Od doručenia   sťažnosti   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   15.   októbra   2010 po predloženie spisu druhostupňovému krajskému súdu 4. novembra 2010 uplynulo ďalších 20 dní. Krajský súd však 11. novembra 2010 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený   a   k   jeho   opätovnému   predloženiu   druhostupňovému   súdu   okresným   súdom došlo (po odstránení všetkých namietaných nedostatkov) až 21. apríla 2011, teda po 160 dňoch.   Od   vrátenia   veci   druhostupňovým   súdom   okresnému   súdu   20.   mája   2011 (po rozhodnutí o opravnom prostriedku 3. mája 2011 uznesením sp. zn. 5 Tpo 30/2011) bolo uznesenie krajského súdu doručené sťažovateľovi 26. mája 2011 a jeho ustanovenému obhajcovi 25. mája 2011.

Celková   doba,   počas   ktorej   sa   trestná   vec   sťažovateľa   nachádzala   v   dispozícii okresného   súdu,   predstavuje   v   danom   prípade   226   dní.   Už   samotné   takéto   zistenie   je postačujúce   na   prijatie   záveru   o   zdĺhavosti   postupu   okresného   súdu   v   rámci   konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojich zistení konštatoval, že obdobie, v rámci ktorého okresný   súd   vykonával   procesné   úkony   súvisiace   s   prípravou   rozhodovania   o   žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, samotným rozhodovaním, vyhotovovaním rozhodnutia, a najmä predkladaním spisu krajskému súdu (po tom, ako sťažovateľ podal proti   prvostupňovému   rozhodnutiu   sťažnosť,   pozn.),   prekračuje   rámec   požiadaviek   na prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe vyplývajúcich z judikatúry ústavného súdu a ESĽP, a teda nezodpovedá ani požiadavkám ústavnej ochrany základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

S   ohľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   pri   rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu z 10. augusta 2010 porušil svojím postupom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Tp   20/2010   jeho   základné   právo   na   osobnú slobodu   zaručené   v   čl.   17   ods.   2   ústavy,   ako   aj   jeho   právo   na   urýchlené   rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

IV.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal tiež toho, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby ho prepustil z väzby na slobodu.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecného   súdnictva,   ale   nezávislým   orgánom   ochrany   ústavnosti   (čl.   124   ústavy) pôsobiacim mimo tejto sústavy.

Porušenie požiadaviek vyplývajúcich z čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti   s urýchlenosťou   rozhodovania   o   žiadosti   o prepustenie   z väzby na slobodu napádaným postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 20/2010 samo osebe nezakladá nezákonnosť alebo neústavnosť rozhodnutí všeobecných súdov o väzbe sťažovateľa, a nie je ani dôvodom na záver o nezákonnosti a neústavnosti ďalšieho trvania jeho   väzby.   Za   daných   okolností   neprislúcha   ústavnému   súdu   posudzovať   skutočnosti rozhodujúce   pre   záver,   či   sťažovateľ   má   byť   prepustený   z   väzby.   S   prihliadnutím na uvedené   ústavný   súd   požiadavke   sťažovateľa   prikázať   okresnému   súdu   prepustiť   ho z väzby na slobodu nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľ žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € z dôvodu, že „zásah do základných práv sťažovateľa bol mimoriadne intenzívny. Sťažovateľ pre   nečinnosť   a   nesprávne   rozhodovanie...   súdov   vo   výkone   väzby   pociťoval   nedôveru v spravodlivý proces. Dostával úzkostlivé stavy spôsobované výkonom väzby a nemožnosťou dožadovať   sa   opakovane   preskúmania   zákonnosti   a   dôvodnosti   obmedzenia   osobnej slobody.   Sťažovateľ navyše poukazuje,   že písomným podaním zo dňa 3. 1. 2011 žiadal o urýchlené rozhodnutie a odstránenie nečinnosti súdov.“.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva   (IV.   ÚS   210/04).   Vzhľadom   na intenzitu porušenia základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy, ako aj práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody zaručeného   v   čl.   5   ods.   4   dohovoru   nebolo   v   danom   prípade   možné   považovať   za postačujúce   iba   samotné   deklarovanie   porušenia   jeho   základného   práva,   tak   ako   to   je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené považoval za oprávnenú   sťažovateľovu   požiadavku   na   priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume 1   000   €,   t.   j.   nie   v požadovanej   výške.   Zohľadnil   pritom   skutočnosť,   že   už   samotné konštatovanie   porušenia   práv   sťažovateľa   uvedených   v bode   1   výroku   tohto   nálezu   je relevantným zadosťučinením pre sťažovateľa (napr. m. m. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 142/03, IV. ÚS 187/2011).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Právny zástupca sťažovateľa požadoval úhradu trov konania za tri úkony právnej služby urobené v roku 2011 (123,50 € za jeden úkon právnej služby a trikrát režijný paušál po 7,41 €). Ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania za požadované tri úkony právnej služby a požadovaný režijný paušál tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky uhradiť ustanovenému právnemu zástupcovi trovy konania.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,   ktoré   platil,   pokiaľ   u   nich   nie   sú   predpoklady   na   oslobodenie   od   súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu (v bode 4 výroku   tohto   rozhodnutia)   povinnosť   uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet ústavného súdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2012