znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 366/09-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2010 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily Gajdošíkovej   a zo sudcov   Jána Lubyho a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť PaedDr. R. K., S., zastúpeného advokátkou JUDr. D. H., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1113/2006, za účasti Okresného súdu Banská Bystrica, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo PaedDr. R. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1113/2006 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1113/2006 konať bez zbytočných prieťahov.

3. PaedDr. R. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),   ktoré mu j e   Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý   zaplatiť do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Banská   Bystrica j e   p o v i n n ý   uhradiť   PaedDr.   R.   K.   trovy konania v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   D.   H.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2009 doručená sťažnosť PaedDr.   R. K.,   S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. H., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1113/2006.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   má   vyživovaciu   povinnosť   voči plnoletému synovi A. K., nar... Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 33 P 17/2005 zo 7. apríla 2006, právoplatným a vykonateľným 27. júna 2006, došlo k zmene sumy výživného, ktorou bol povinný sťažovateľ prispievať na výživu svojho syna, na sumu 3 500 Sk mesačne od 14. marca 2005.

Na základe návrhu v tom čase maloletého syna sťažovateľa (ďalej len „oprávnený“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou – matkou, a poverenia okresného súdu z 27. júla 2006 začal súdny exekútor JUDr. M. M., B. (ďalej len „súdny exekútor“), vykonávať exekúciu proti sťažovateľovi ako povinnému v prospech oprávneného.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ priamo na účet súdneho exekútora 28. septembra 2006 uhradil sumu 36 750 Sk (zmeškané výživné) a 9. októbra 2006 sumu 3 500 Sk (splatné bežné   výživné)   a   taktiež   po   dohode   so   súdnym   exekútorom   sumu   7   000   Sk   na   trovy exekúcie (titulom dosiaľ vynaložených nákladov súdneho exekútora na vedenie exekúcie), doručil 9. októbra 2006 okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Okresný súd uznesením sp. zn. 1 Er 1113/2006 z 19. februára 2006 (tento dátum uvádza okresný súd, zo spisu však vyplýva, že správne má byť „19. februára 2007“, pozn.) návrh   sťažovateľa   na   zastavenie   exekúcie   vedenej   súdnym   exekútorom   pod   sp.   zn. EX 2035/2006 zamietol. Zároveň námietkam sťažovateľa vzneseným proti trovám exekúcie čiastočne vyhovel do sumy 950 Sk.

Na základe odvolania sťažovateľa proti predmetnému uzneseniu v časti,   v ktorej okresný súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie, Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 16 CoE 37/2007 z 19. apríla 2007 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie krajského súdu bolo okresnému súdu doručené 23. mája 2007. Následne bol okresný súd vo veci podľa   sťažovateľa   nečinný   až   do   21.   januára   2009,   keď   požiadal   súdneho   exekútora o zapožičanie   exekučného   spisu   sp.   zn.   EX   2035/2006,   a potom   bol   opätovne   vo   veci nečinný.

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v namietanom konaní k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1113/2006, prikázal okresnému súdu, aby v označenom konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu trov konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 366/09-11 z 15. októbra 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom   na   charakter   veci,   kde   je   rozhodujúci   prehľad   spisu,   dospel   k záveru,   že   od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda   okresného   súdu   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   v prípise   sp.   zn. Spr 4026/2009   z   18.   novembra   2009   doručenom   ústavnému   súdu   24.   novembra   2009 predložil podrobný rozbor predmetnej exekučnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 1 Er 1113/2006. V prípise okrem iného uviedol:

„- Dňa 25. 07. 2006 podal na súd exekútor JUDr. M. M., so sídlom B., žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

- 27. 07. 2006 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu č. k. 33P 17/2005 zo dňa 07. 04. 2006,

- 09. 10. 2006 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie,

- 12. 10. 2006 postúpi1 exekútor námietky (z 28. 09. 2006) proti exekúcií a proti trovám exekúcie,

- 20. 10.2006 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam,

-   03.   11.2006   súd   doručoval   matke   oprávneného   prípis,   v   ktorom   oznamuje,   že nakoľko povinný po začatí exekúcie uhradil vymáhané výživné 46 050,- Sk, bude v exekúcii pokračovať už len vymáhaním bežného výživného...

- 21. 11. 2006 povinný prostredníctvom advokátky JUDr. S. oznámil súdu, že bežné výživné zasiela riadne a včas priamo na účet súdneho exekútora,

-   21.   11.   2006   povinný   podal   námietku   zaujatosti,   sťažnosť'   voči   postupu   súd. exekútora,

- 27. 11. 2006 súdny exekútor postúpil súdu námietky zaujatosti povinného,

- 01. 12. 2006 súd adresoval právnej zást. povinného prípis, zároveň sa robil dotaz na súdneho exekútora (č. 1. 39 - 40),

-   01.   12.   2006 -   matka oprávneného vo vyjadrení   uviedla,   že trvá   na vymáhaní bežného výživného a žiada, aby súd exekúciu nezastavil,

- 05. 12. 2006 povinný vo vyjadrení uviedol, že trvá na námietkach podaných proti trovám exekúcie, berie späť podané námietky proti exekúcií,

- 07. 12. 2006 súd uznesením rozhodol, že nevylučuje súdneho exekútora JUDr. M, M. z vykonávania exekúcie,

- 08. 12. 2006 súd robil dotaz na exekútora,

- 05. 01. 2007 súd opätovne vyzval súdneho exekútora o zaslanie vyúčtovania trov exekúcie - 16/01/2007 doručil súdu,

- 09. 02. 2007 povinný prostredníctvom práv. zást. podal vyjadrenie k vyčísleniu k trov exekúcie,

-   19.   02.   2007   súd   uznesením   návrh   povinného   na   zast.   exekúcie   zamieta.   Súd námietkam povinného vzneseným proti trovám exekúcie čiastočne vyhovuje do sumy 950,- Sk,

- 05. 03. 2007 podal povinný odvolanie,

- 08. 03. 2007 doručila právna zástupkyňa odporcu - JUDr. S. dohodu o zániku plnomocenstva povinného,

- 19. 03. 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici,

- 19. 04. 2007 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu z 19. 02. 2007 a vec vrátil na ďalšie konanie (č. listu 81) - právoplatné 18. 06. 2007,

- 23. 05. 2007 krajský súd vrátil spis okresnému súdu,

- 07. 06. 2007 súd doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania,

- 10. 07. 2007 súd vyznačoval právoplatnosť na rozhodnutie KS - 18. 06. 2007,

- od 01. 11. 2007 do 02. 01. 2009 bol spis pridelený na vybavenie a rozhodnutie VSÚ JUDr. B.- bez úpravy

- 20. 11. 2008 podal povinný návrh, v ktorom žiada o povolenie odkladu exekúcie,

- v januári 2009 bol spis predelený na vybavenie VSÚ JUDr. P.,

-   21.   01.   2009   súd   žiada   súdneho   exekútora   o   zapožičanie   exekučného   spisu č. EX 2035/2006 - 06/02/2009 exekútor zapožičal,

- 02. 04. 2009 súd žiadal povinného o oznámenie, či trvá na návrhu na odklad vzhľadom na to, že o návrhu v konaní 8C 374/2008 - o zrušenie vyživovacej povinnosti, bolo rozhodnuté zastavením (v spise je na č. 1. 97 pripojené uznesenie z 17. 12.2008),

- 17. 06. 2009 povinný oznámil súdu, že v súčasnosti netrvajú dôvody uvádzané v návrhu z 20. 11. 2008,

- 17. 07. 2009 súd uznesením rozhodol - že exekúcia, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. M. sa vyhlasuje za neprípustnú (č. 1. 106),

- 03. 08. 2009 podal oprávnený odvolanie,

- 13. 08. 2009 súd vydal opravné uznesenie - oprava záhlavia uznesenia (č. 1. 110),

- 28. 08. 2009 súd doručoval oprávnenému opätovne uznesenia (č. 1. 81, 106, 110) s tým, že rozhodnutie prevzala jeho matka,

- 11. 09. 2009 povinný doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu oprávneného,

- 17. 09. 2009 podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu z 28. 08. 2009 č. l. 110,

- 28. 10. 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní oprávneného

- 12. 11. 2009 krajský súd potvrdil uznesenia okresného súdu z 17. 07. 2009 a 13. 08. 2009,

- 13. 11. 2009 tunajší súd doručuje rozhodnutie účastníkom konania. Pokiaľ   sa   týka   aktuálneho   stavu   konania,   po   vrátení   doručeniek   z   rozhodnutia krajského súdu z 12. 11. 2009, bude vyznačená právoplatnosť na uznesenie okresného súdu z 17. 07. 2009 a následne súd vydá uznesenie o zastavení konania.“

Rovnaké procesné úkony, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu, zistil aj ústavný súd z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu.

K   vyjadreniu   okresného   súdu   zaujala   stanovisko   právna   zástupkyňa   sťažovateľa v podaní doručenom   ústavnému súdu   4.   decembra 2009,   v   ktorom   zotrvala na tom,   že postupom   okresného   súdu   v   uvedenom   exekučnom   konaní   boli   spôsobené   prieťahy, argumentujúc tým, že porušenie ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa „malo za následok predĺženie konania o neprimerane dlhú dobu viac ako dvoch rokov“.

Ústavný súd zistil, že napadnuté exekučné konanie na okresnom súde nie je ku dňu rozhodovania v tejto veci ešte právoplatne zastavené.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a tiež práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 Er 1113/2006 (o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného).

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   názor   o   porušení   svojich   označených základných práv zo strany okresného súdu vyvodzuje sťažovateľ (v namietanom konaní v procesnom postavení povinného) najmä z nečinnosti okresného súdu v období od 23. mája 2007, t. j. od doručenia uznesenia krajského súdu sp. zn. 16 CoE 37/2007 z 19. apríla 2007, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Er 1113/2006 z 19. februára 2007 o zamietnutí návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny osvojil judikatúru Európskeho súdu pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prerokovanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Ústavný   súd   preskúmal   postup   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 Er 1113/2006 z hľadiska porušenia sťažovateľom označených práv v časovom úseku od 9. októbra 2006, keď sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, ktorým žiadal exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Ústavný súd konštatuje, že časť namietaného konania, v ktorom mal okresný súd rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie, nemožno ani po stránke právnej, ani   po   stránke   faktickej   hodnotiť   ako   zložité   konanie,   pretože   Exekučný   poriadok v ustanoveniach § 57 až § 59 obsahuje presne špecifikované dôvody, keď okresný súd môže rozhodnúť o zastavení exekúcie, a dokazovanie súdu je potrebné vykonať len v rozsahu preukázania existencie týchto zákonných dôvodov.

Právnou a faktickou zložitosťou veci neargumentoval ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 4026/2009 z 18. novembra 2009.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti,   z ktorých   by bolo možné vyvodiť,   že sťažovateľ svojím správaním prispel k doterajšej (viac než trojročnej) dĺžke namietaného konania. Sťažovateľ urgoval (9. februára 2007) okresný súd, aby rozhodol o jeho návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý   podal   9.   októbra   2006,   a   sťažnosťou   adresovanou   predsedovi   okresného   súdu   sa domáhal   jeho   urýchlenia   (20.   januára   2009).   Využívanie   procesných   oprávnení sťažovateľom   (námietka   zaujatosti   podľa   §   30   Exekučného   poriadku,   návrh   na   odklad exekúcie) nemalo podľa názoru ústavného súdu zásadný vplyv na priebeh namietaného konania.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd z predloženého spisu, obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu zistil, že okresný súd bol bez akejkoľvek zákonnej prekážky vo veci nečinný v období od 18. júna 2007, keď po vrátení   spisu   z   krajského   súdu   (23.   mája   2007)   a   doručení   zrušujúceho   uznesenia odvolacieho   súdu   z 19. apríla   2007   účastníkom   konania   toto   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť,   do   21. januára   2009,   keď   okresný   súd   vyzval   súdneho   exekútora   na predloženie exekučného spisu sp. zn. EX 2035/2006 (19 mesiacov), a od 6. februára 2009, keď bol okresnému súdu doručený predmetný exekučný spis, do 5. júna 2009, keď vyzval sťažovateľa na vyjadrenie, či trvá na návrhu na odklad exekúcie z 20. novembra 2008 (4 mesiace).

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   k   zbytočným   prieťahom   v   súdnom konaní môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou príslušného súdu, ale aj nesprávnou (neefektívnou) činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania vo veci, s ktorou sa obrátil na súd (m. m. II. ÚS 2/01).

V danom prípade ústavný súd ako neefektívnu vyhodnotil činnosť okresného súdu smerujúcu   k vydaniu   uznesenia   z 19.   februára   2007,   ktorým   okresný   súd   síce   rozhodol o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie (tak, že ho zamietol) a o jeho námietkach proti trovám   exekúcie,   ale   toto   uznesenie   odvolací   súd   uznesením   z 19.   apríla   2007   zrušil a usmernil okresný súd v tom smere, že exekúciu treba zastaviť.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   rozhodol,   že   okresný   súd   svojou neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou v namietanom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu prikázal,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Er   1113/2006   konal   bez   zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné zadosťučinenie.Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € predstavujúce „kompenzáciu skutočných útrap a psychickej traumy mojich a mojej rodiny, ktoré sa odrazili aj na fyzickom a psychickom zdraví mojom a mojej manželky, ako aj skutočných nákladov, času a energie, ktoré som musel vynaložiť v podmienkach právneho štátu na to, aby som sa domohol svojich základných ľudských práv a slobôd“.

Pri   určovaní   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď   priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa   čl. 41 dohovoru, so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým dĺžku obdobia, v ktorom došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní,   ako   aj   postavenie   sťažovateľa   v tomto   konaní [exekučné   konanie   bolo   vyvolané   tým,   že   sťažovateľ   nesplnil   dobrovoľne   to,   čo   mu ukladalo právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 99/03)], ústavný súd rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. D. H. v konaní pred ústavným súdom. Vychádzajúc z návrhu   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   ich   ústavný   súd   vyčíslil   sumou   245,70   € [vypočítanou zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (úkony právnej služby boli vykonané v roku 2009)], a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), t. j. 2-krát po 115,90 € a 2-krát po 6,95 € za   miestne   telekomunikačné   výdavky   a   miestne   prepravné.   Keďže   právna   zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 4 vyhlášky ústavný súd rozhodol o zvýšení uvedenej odmeny o daň z pridanej hodnoty 19 %, v sume 46,68 €, t. j. priznal úhradu trov konania v celkovej sume 292,38 €.

Podanie právnej zástupkyne doručené 4. decembra 2009 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľa   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2010