znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 364/2025-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov

zastúpených JUDr. Katarínou Kuricovou, Dolný val 213/11, Žilina, proti postupu Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, protikorupčnej jednotky, expozitúry Západ v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-137/UBOK-PK-ZA-2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľ ov a skutkové okolnosti prípadu

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 14. februára 2025 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, protikorupčnej jednotky, expozitúry Západ v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-137/UBOK-PK-ZA-2024 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhujú vydať príkaz, aby sa o ich žiadosti o vrátenie veci podľa § 97 Trestného poriadku rozhodlo v súlade so zákonom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia požiadali o vrátenie zaistených vecí (20 kusov zlatých tehličiek) podľa § 97 Trestného poriadku, a to v trestnom konaní proti obvinenému ⬛⬛⬛⬛ ktorý je stíhaný za pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona v súbehu s pokračovaním zločinom legalizácie výnosov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona.

3. Vyrozumením z 27. decembra 2024 (ďalej len „vyrozumenie vyšetrovateľa“) im bolo zo strany príslušného vyšetrovateľa oznámené, že v danom štádiu trestného konania nie sú splnené predpoklady na vrátenie veci podľa § 97 Trestného poriadku.

II.

Argumentácia sťažovateľ ov

4. Sťažovatelia pred ústavným súdom tvrdia, že investičné zlato patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva nebohého ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, čo potvrdzuje aj uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. 8D/376/2020 z 21. januára 2022. Sťažovatelia tak investičné zlato, ktoré bolo v trestnom konaní zaistené, zdedili a sú jeho zákonnými vlastníkmi. Vo vyrozumení vyšetrovateľa sa však podľa ich názoru na uvedené skutočnosti neprihliadalo. Navyše, vyšetrovateľ vo svojom vyrozumení nešpecifikuje konkrétne trestné konanie, ktorého sa investičné zlato týka. Podľa sťažovateľov mal uviesť konkrétne skutočnosti, nie iba všeobecnú formuláciu bez zohľadnenia konkrétnych okolností danej veci. Vyšetrovateľ už vôbec nemôže spochybňovať uznesenie o tom, že sú dedičmi predmetného investičného zlata.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Predmetom ústavnej sťažnosti sťažovateľov je namietané porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom orgánov činných v trestnom konaní v napadnutom konaní, a to v súvislosti s nevyhovením ich žiadosti o vrátenie veci podľa § 97 Trestného poriadku, o ktorej vybavení boli vyrozumení vyrozumením vyšetrovateľa.

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

7. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Rovnako by opačný záver znamenal popretie významu podústavného práva pri ochrane základných práv.

8. Postup vyšetrovateľa pri úkonoch podľa Trestného poriadku podlieha dozoru prokuratúry tak, ako to vyplýva z § 230 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Dozor prokurátora v prípravnom konaní prebieha nielen z jeho úradnej moci, ale aj na základe osobitného návrhu tak, ako to vyplýva z § 210 Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní s tým, že prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Preto je v právomoci prokurátora preskúmať akýkoľvek postup vyšetrovateľa v trestnom konaní a vyjadriť sa k tomu, či bol v súlade so zákonom.

9. Sťažovatelia majú v predmetnom trestnom konaní postavenie zúčastnených osôb, ktorým Trestný poriadok priznáva možnosť podania žiadosti podľa § 210 Trestného poriadku. Existuje teda iný orgán (príslušný prokurátor), v ktorého právomoci je preskúmanie postupu vyšetrovateľa s ohľadom na námietky sťažovateľov, ako aj prípadné zjednanie nápravy. Ústavná sťažnosť je preto v tomto štádiu podaná predčasne.

10. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.

11. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa stratilo svoje opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu