znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 364/2011-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. J., N., zastúpeného advokátom JUDr. V. L. ml., N., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13 C/108/2005 z 18. marca 2009, rozsudkom   Krajského   súdu   v   Nitre   sp.   zn.   9   Co/125/2009   z   24.   septembra   2009 a uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4 C/53/2010 z 5. mája 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2011 doručená sťažnosť Ing. L. J., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorú na základe výzvy ústavného súdu doplnil prostredníctvom právneho zástupcu – advokáta JUDr. V. L. ml., N., podaním doručeným   ústavnému   súdu   2.   augusta   2011.   Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 13 C/108/2005 z 18. marca 2009, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co/125/2009 z 24. septembra 2009 a uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C/53/2010 z 5. mája 2011.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:„Sťažovateľ... bol účastníkom občiansko - súdneho konania... v rámci ktorého som sa domáhal vyslovenia a konštatácie nesprávneho úradného postupu orgánov štátnej správy na úseku výkonu kompetencií stavebných úradov.

V súvislosti s povolením a realizáciou jednej nevýznamnej prístavby k rodinnému domu v meste Nové Zámky sme sa spolu s manželkou stali účastníkmi občiansko - súdneho konania, ktorého záverom boli v tejto ústavnej sťažnosti špecifikované rozhodnutia súdov. Vzhľadom k tomu, že úradné postupy v stavebných konaniach nám ako stavebníkom morálne   a   najmä   nemalé   majetkové   škody,   v   r.   2005   sme   sa   obrátili   na   Okresný   súd v Nových Zámkoch so žalobou o náhradu tejto škody v zmysle ustanovení lex specialis. Okresný   súd   Nové   Zámky   primárne   rozhodol   rozsudkom   zn.   13C   108/2005-130 zo dňa 6. 2. 2006, kde žalobu navrhovateľov zamietol, pričom na základe navrhovateľmi uplatneného   odvolania   Krajský   súd   Nitra   uznesením   zn.   9Co   82/2006-187   zo   dňa 15. 2. 2007 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.   V   tomto   novom   konaní   Okresný   súd   Nové   Zámky   opätovne   žalobu   zamietol   - rozsudkom 13C 108/2005-264 zo dňa 18. 3. 2009, pričom ani v pôvodnom konaní a ani v novom   konaní   nevykonal   účastníkmi   konania   navrhované   dokazovanie   vo   forme znaleckého dokazovania....

Je zrejmé, že tak ako prvostupňový súd, následne ani druhostupňový odvolací súd pri tak   komplikovanej   a   špecifickej   kauze   z   pohľadu   jej   merita   a   špecifickej   odbornosti nedôsledne postupovali, svojim postupom porušili moje právo na súdnu ochranu, pretože sa bez odbornej podpory rozhodli rozhodnúť o merite veci, resp. rozhodli o zamietnutí žaloby) v prípade odvolacieho súdu tento potvrdil zamietajúci výrok súdu prvého stupňa), resp. žaloba   bola   zamietnutá   z   dôvodov   iných   ako   sú   meritórne   otázky   (bol   alebo   nebol preukázaný   nesprávny   úradný   postup   a   v   tejto   spojitosti   bola   alebo   nebola   spôsobená škoda) a vlastne do dnešného dňa súdy Slovenskej republiky napriek značnému časovému úseku nedokázali jednoznačne konštatovať nesprávny úradný postup stavebných úradov ako orgánov štátnej správy, resp. konštatovať, že stavebné úrady vo vzťahu k sťažovateľovi a jeho   manželke   postupovali   dodržiavajúc   všetky   ustanovenia   všeobecne   záväzných právnych   predpisov   a   rovnako   v   tejto   kauze   konajúce   súdy   Slovenskej   republiky   si v naznačenom smere nedokázali, a ani sa o to nepokúsili, zdôvodniť prípadné takéto svoje rozhodnutie.

V   doterajších   súdnych   konania   neboli   dodržané   procesné   právne   predpisy, rozhodovalo sa neúmerne dlho (na prvom stupni i v odvolacom konaní) - a to aj napriek tomu, že časovo náročné dokazovanie vo forme znaleckého dokazovania sa nevykonávalo, nerozhodovalo sa ani v jednom rozsudku o merite veci, boli bezdôvodne ignorované všetky výhrady   a   návrhy   navrhovateľov   (hlavne   k   spracovaniu   odborno-znaleckého   posudku), navrhovatelia nedostali možnosť vyjadrovať sa k jednotlivým písomným ani iným dôkazom (lebo   sa   žiadne   vecné   dokazovanie   nikdy   nekonalo),   prebiehalo   naťahovanie   času vynesenými nesprávnymi rozsudkami (čím sa tri roky odňala možnosť navrhovateľom konať pred súdom - dôkaz č. 4 zo dňa 15. 2. 2007 a dôkaz č. 11 zo dňa 3. 4. 2008).

Sťažovateľ má za to, že rozsudkom Okresného súdu... zn. 13C 108/2005-264 zo dňa 18. 3. 2009 a rozsudkom Krajského súdu... zn. 9Co 125/2009-288 zo dňa 24. 9. 2009, bolo porušené základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 3 úst. zák. č. 460/1992 Zb... ako aj v zmysle Čl. 36 ods. 2, 3, a v zmysle Čl. 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb... Rovnaké platí aj v súvislosti s uznesením Okresného súdu... zn. 4C 53/2010-57 zo dňa 5. 5. 2011, ktorým bol zamietnutý aj návrh na obnovu konania, a to aj napriek tomu, že k návrhu na obnovu konania predložili nový listinný dôkaz, o existencii ktorého sme sa dozvedeli až po právoplatnom skončení veci na okresnom,   resp.   krajskom súde,   a   ktorý   preukazoval   neodôvodnenosť   a   nezákonnosť postupu stavebných úradov v stavebnom konaní. Tento dôkaz by bol kľúčovým momentom v obnovenom   konaní   z   hľadiska   preukazovania   dôvodnosti   návrhu   navrhovateľov   na náhradu škody.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„...   rozsudkom   Okresného   súdu...   zn.   13C   108/2005-264   zo   dňa   18.   3.   2009, rozsudkom   Krajského   súdu...   zn.   9Co   125/2009-288   zo   dňa   24.   9.   2009,   uznesením Okresného súdu... zn. 4C 53/2010-57 zo dňa 5.   5.   2011 boli porušené základné práva sťažovateľa Ing. L. J. a jeho manželky A. J., a to základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ust. zák. č. 460/1992 Zb... ako aj v zmysle Čl. 36 ods. 2, 3 a v zmysle Čl. 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb....... zrušuje sa rozsudok Okresného súdu... zn. 13C 108/2005-264 zo dňa 18. 3. 2009, rozsudok Krajského súdu... zn. 9Co 125/2009-288 zo dňa 24. 9. 2009, uznesenie Okresného súdu... zn. 4C 53/2010-57 zo dňa 5. 5. 2011 a vec sa vracia Okresnému súdu Nové Zámky.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 listiny rozsudkom okresného súdu sp. zn. 13 C/108/2005   z   18.   marca   2009,   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   9   Co/125/2009 z 24. septembra 2009 a uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C/53/2010 z 5. mája 2011.

K   namietanému   porušeniu   označených   základných   práv   sťažovateľa rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   13   C/108/2005   z   18.   marca   2009   a uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C/53/2010 z 5. mája 2011

Z článku 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie   (m.   m. IV. ÚS 115/07).

Proti namietanému rozsudku okresného súdu sp. zn. 13 C/108/2005 z 18. marca 2009 mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 9 Co/125/2009-288 z 24. septembra 2009. Právomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Rovnako tak proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 C/53/2010 z 5. mája 2011 bol sťažovateľ oprávnený podať odvolanie; z informácií získaných z okresného súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 24. mája 2011 odvolanie, o ktorom v čase rozhodovania ústavného   súdu   krajský   súd   ešte   nerozhodol.   Aj   v   tomto   prípade   platí,   že   právomoc krajského súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal porušenie označených základných práv postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C/108/2005   a   jeho   rozsudkom   z   18.   marca   2009 a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/53/2010 a jeho uznesením z 5. mája 2011, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

K   namietanému   porušeniu   označených   základných   práv   sťažovateľa rozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co/125/2009 z 24. septembra 2009

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, I. ÚS 188/03, I. ÚS 24/05).

Podľa   zistení   ústavného   súdu   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   nadobudol právoplatnosť 4. decembra 2009, pričom sťažnosť bola podaná na pošte 1. júla 2011, teda zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011