znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 363/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. T., I., zastúpeného advokátkou JUDr. E.   P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Trenčín v konaní vedenom   pod sp.   zn. 27 C/103/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2011 doručená faxom sťažnosť Ing. Ľ. T., I. (ďalej len „sťažovateľ“), namietajúca porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C/103/2009. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 25. marca 2011 aj poštou.

Podanie v predloženej podobe nespĺňalo náležitosti predpísané zákonom Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   najmä   nebolo   k   nemu   pripojené   splnomocnenie na zastupovanie   sťažovateľa   v   konaní   pred   ústavným   súdom   a   nebolo   ani   preukázané využitie sťažnosti na prieťahy v konaní súdov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), hoci sťažovateľ uviedol, že tieto dokumenty prikladá k podaniu.

Ústavný súd 15. júla 2011 sťažovateľa vyzval, aby sťažnosť doplnil o požadované prílohy. Sťažovateľ doplnil sťažnosť podaním zo 4. augusta 2011 (doručeným ústavnému súdu 8. augusta 2011), v ktorom namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Po posúdení obsahu takto upravenej sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V nadväznosti na to ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 25. mája 2009 podal okresnému súdu žalobu   o   náhradu   škody   z dôvodu   ublíženia   na   zdraví,   ktorej   predchádzalo   podľa   jeho vyjadrenia „trestné konanie zo dňa 25. 05. 2007 za ublíženie na zdraví s dobou PN 29 dní“, ktoré,   ako   vyplynulo   z príloh   k sťažnosti,   bolo   zastavené   a spáchaný   skutok   bol prekvalifikovaný na priestupok. Súčasne s podaním žaloby požiadal sťažovateľ okresný súd o ustanovenie znalcov; opakovane požiadal o ustanovenia znalcov aj 24. júla 2009.

Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 5. november 2009, ktoré bolo odročené   na   10.   november   2009.   Sťažovateľ   na   tomto   pojednávaní   ospravedlnil   svoju neúčasť z dôvodu choroby svojej dcéry a jej opatrovania.

Ďalšie   pojednávanie   nariadené   na   24.   november   2009   okresný   súd   odročil na 18. december 2009.

Sťažovateľ upravil svoju žalobu 17. decembra 2009, ku ktorej sa odporca vyjadril 17. februára 2010.

Na   pojednávaní,   ktoré   sa   uskutočnilo   22.   apríla   2010,   súd   pripustil   rozšírenie žalobného návrhu navrhnutého sťažovateľom a pojednávanie odročil na neurčito pre účely pribratia   do   konania   znalca,   ktorého   úlohou   bude   vyčísliť   bolestné   a stratu   na   zárobku sťažovateľa počas jeho pracovnej neschopnosti.

Sťažovateľ nahliadnutím do spisu 21. januára 2011 zistil, že okresný súd vo veci nekoná.

Uzneseniami č. k. 27 C/103/2009-81 a č. k. 27 C/103/2009-83 z 25. januára 2011 okresný   súd   v namietanom konaní ustanovil   znalcov   z odboru   ekonómie a manažmentu a z odboru zdravotníctva a farmácie pre účely vypracovania znaleckých posudkov.Sťažovateľ   26.   januára   2011   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   sp.   zn. 27 C/103/2009 predsedníčke okresného súdu podľa zákona o súdoch.

Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa z 26. januára 2011 v prípise sp. zn. Spr 2015/2011 z 27. januára 2011 uznala, že „vo veci nebol dlhší čas vykonaný žiadny úkon“, a uviedla, že „až po vypracovaní znaleckých posudkov bude môcť súd vo veci ďalej konať.“. Súčasne informovala sťažovateľa o prijatí uznesení o ustanovení znalcov.

Sťažovateľ   na   základe   uvedených   skutočností   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po prerokovaní veci vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   v   spojení   s   článkom   6   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd nečinnosťou Okresného súdu Trenčín vo veci č. k. 27 C/103/2009 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trenčín sa prikazuje, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- Eur (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trenčín povinný zaplatiť sťažovateľovi na bankový účet č... vedený vo V., a. s. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, napr. aj I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Vychádzal pritom najmä z toho, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti,   ktorou   sa   namieta   porušenie   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch v konaní, alebo ide o ojedinelú nečinnosť v konaní príslušného súdu.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské   práva   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   okresný   súd   nariadil   v   priebehu   roku   2009   tri pojednávania, a to na 5. november 2009 (odročené na 10. november 2009), na 24. november 2009 a na 18. december 2009.

Ďalšie pojednávanie vo veci sťažovateľa sa uskutočnilo 22. apríla 2010, ktoré bolo odročené pre účely ustanovenia znalcov z príslušných odborov.

Po   nahliadnutí   sťažovateľa   do   spisu   21.   januára   2011   okresný   súd   ustanovil príslušných   znalcov   uzneseniami   č.   k.   27   C/103/2009-81   a   č.   k.   27   C/103/2009-83 z 25. januára 2011 (doručenými sťažovateľovi 1. februára 2011). Po ustanovení znalcov okresný súd 7. apríla 2011 rozhodoval o zmene znalkyne, ktorá bola ustanovená uznesením č.   k.   27 C/103/2009-81, a uznesením   č. k.   27 C/103/2009-110 z 3. júna 2011 rozhodol o nevylúčení znalca, ktorý bol ustanovený uznesením č. k. 27 C/103/2009-83. Sťažovateľ namietal zaujatosť všetkých sudcov okresného súdu, o tejto námietke rozhodoval Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozhodol o nevylúčení sudcov.

Od 8. júla 2011 sa spis nachádza na krajskom súde, ktorý rozhoduje o odvolaniach proti uzneseniam č. k. 27 C 103/2009-81 z 25. januára 2011 a č. k. 27 C 103/2009-110 z 3. júna 2011.

V   nadväznosti   na   uvedené   zistenia   ústavný   súd   poukázal   na   svoju   stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru (I. ÚS 42/01, napr. aj III. ÚS 91/04). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v   zmysle   citovaného   ustanovenia (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00). V prípade, keď ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažnosť spravidla odmieta už pri predbežnom prerokovaní z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný   súd   v nadväznosti   na   uvedené   zistenia   v súvislosti   s namietanou nečinnosťou okresného súdu v označenom konaní, ktorá trvala 9 mesiacov (od apríla 2010 do   januára   2011),   konštatuje,   že   ide   o ojedinelú   a krátkodobú   nečinnosť   v namietanom konaní.   Vzhľadom   na   ďalší   postup   okresného   súdu   v namietanom   konaní   po   podaní sťažnosti predsedníčke okresného súdu ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa sa ukázala ako účinný prostriedok ochrany označených práv sťažovateľa, ktorých porušenie namieta, pretože od jej podania okresný súd vo veci priebežne koná.

Vychádzajúc z týchto záverov a v súlade so svojou konštantnou judikatúrou ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011