znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 363/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., K., zastúpeného advokátom Mgr. M. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 22/2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2009 doručená sťažnosť M. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. M. B., B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 22/2001.

Zo   sťažnosti   a z   pripojenej   prílohy   vyplýva,   že „návrh   na   začatie   konania   bol podaný začiatkom roka 2001.

Dňa 07. 10. 2004 súd prvého stupňa vydal v poradí prvý rozsudok. Dňa 10. 01. 2006 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 10. 10. 2006 súd prvého stupňa vydal v poradí druhý rozsudok. Dňa 31. 05. 2007 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 01. 04. 2008 súd prvého stupňa vydal v poradí tretí rozsudok. Dňa 29. 01. 2009 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa   21.   04.   2009   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie,   avšak   bolo   odročené z objektívneho dôvodu kolízie pojednávaní právnych zástupcov účastníkov konania. Dňa 19. 05. 2009 sa malo uskutočniť pojednávanie, avšak bolo odročené z dôvodu žiadosti navrhovateľa i odporcu.“.

Sťažovateľ namieta, že „súd prvého stupňa v danej veci rozhodol už celkovo trikrát a celkovo aj trikrát bol jeho rozsudok odvolacím súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, hoci nejde o skutkovo a ani právne zložitú vec. Podotýkame, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vždy pre nepreskúmateľnosť a dvakrát aj preto, že sa súd prvého stupňa nespravoval právnym názorom odvolacieho súdu.“.

Podľa názoru sťažovateľa „okresný súd... nebol v danom prípade zaťažený žiadnym náročným alebo rozsiahlym dokazovaním alebo riešením komplikovaných procesných alebo hmotnoprávnych   otázok,   čo   nasvedčuje   tomu,   že   prieťahy   v   konaní   sú   spôsobené nevysvetliteľným odborným zlyhaním sudcu“. V tejto súvislosti sťažovateľ považuje dĺžku konania za neprimeranú a tvrdí, že „v konaní došlo k zbytočným prieťahom v dôsledku nesprávnej činnosti súdu“.

Sťažovateľ   uviedol,   že   v   uvedenej   veci   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní predsedovi   okresného   súdu   podaním   z   20.   mája   2009,   ktorý   na   sťažnosť   odpovedal prípisom z 27. mája 2009.

Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   postupom   okresného   súdu   v   označenom   konaní k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Cb 22/01 porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Prikazuje sa Okresnému súdu Trnava vo veci sp. zn. 16 Cb 22/01 konať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   peňažná   suma   vo   výške   6.600,-   €   ako   primerané finančné   zadosťučinenie,   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom   okresného   súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri napr. rozhodnutie vo veci M. M. proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/09).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľov.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,   že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní   týchto   práv   ďalej   nepokračovalo   (m.   m.   IV.   ÚS   225/05,   III.   ÚS   317/05, II. ÚS 67/06).

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   prílohy   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu   využil   možnosť   postupu   podľa   §   62 a nasl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podaním z 20. mája 2009 doručeným predsedovi okresného súdu toho istého   dňa   podal   sťažnosť   na   prieťahy   v   označenom   konaní.   Do   uvedeného   dátumu sťažovateľ nepreukázal, že by si základné právo, ktorého porušenie namieta pred ústavným súdom, chránil iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ   právo   podľa   citovaného   zákonného   ustanovenia   zákona   o   súdoch,   sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ho aj úspešne využil.   Predseda   okresného   súdu   na   sťažnosť   odpovedal   prípisom   sp.   zn.   Spr. 2456/09 z 27. mája   2009,   v   ktorom   po   preverení   stavu   konania   vo   veci   uviedol,   že „zákonná sudkyňa   JUDr.   H.   v   súčasnej   dobe   koná   vo   veci   plynulo.   Dôvod,   pre   ktorý   nebolo uskutočnené pojednávanie dňa 21. 4. 2009, ako aj pojednávanie 19. 5. 2009, určite poznáte, keďže ste sa na toto pojednávanie ospravedlnili. Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne ste v písomnom podaní uviedli, že medzi účastníkmi má prísť k mimosúdnej dohode. Vo veci je ďalší termín pojednávania 16. 6. 2009.“.

Napriek   tomu,   že   predseda   okresného   súdu   v   konaní   zbytočné   prieťahy nekonštatoval, sťažovateľovi oznámil, že vzhľadom na to, že ide o reštančnú vec, bude ju pravidelne sledovať až do jej právoplatného skončenia.

Následne po doručení odpovede okresného súdu bola sťažovateľom 10. júna 2009 doručená sťažnosť ústavnému súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení na   účel   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07).

Po upozornení predsedu okresného súdu na prieťahy v konaní možno z ďalšieho postupu   okresného   súdu   vyvodiť,   že   predseda   okresného   súdu   na   sťažnosť   sťažovateľa adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia vo veci. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti totiž zistil, že okresný súd vo veci pojednával 16. júna 2009. Vzhľadom na to, že sťažovateľ na pojednávaní navrhol vykonať   dokazovanie   výsluchom   ním   navrhnutých   svedkov,   okresný   súd   pojednávanie odročil na 17. september 2009. Toto pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenia obidvoch účastníkov   konania   odročené.   Z dôvodu   vykonania   ďalšieho   dokazovania   okresný   súd nariadil pojednávanie vo veci na 27. október 2009.

Ústavný súd v súvislosti so svojimi zisteniami konštatuje, že sťažnosť na prieťahy v konaní   adresovaná   predsedovi   okresného   súdu   ako   účinný   prostriedok   nápravy namietaného porušovania práv splnila svoj účel, pretože z procesných úkonov okresného súdu vykonaných po jej podaní je zrejmé, že okresný súd v namietanom konaní už koná bez prieťahov, t. j. plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Táto skutočnosť podľa   názoru   ústavného   súdu   v   okolnostiach   daného   prípadu   znamená,   že   v   čase predbežného   prerokovania   sťažnosti   už nedochádza   k   prieťahom   v   predmetnom   konaní a z toho dôvodu sťažnosť nie je opodstatnená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

V nadväznosti na toto rozhodnutie ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že ak by v ďalšom   priebehu napadnutého konania došlo k neodôvodnenej   nečinnosti,   resp. neefektívnej činnosti okresného súdu, tak by sa sťažovateľ mohol prostredníctvom sťažnosti podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   opakovane   domáhať   ochrany   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z   dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2009