znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 362/04-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra 2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Stanislava   Minaroviča,   bytom   B.,   zastúpeného advokátkou   JUDr.   M.   K.,   K.,   ktorou   namietal   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 73/92, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Stanislava Minaroviča o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2004 doručená   sťažnosť   Stanislava   Minaroviča,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 73/92.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že „(...) má za to, že v súlade s ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.   Počínaním   OS   v Prešove,   bolo   toto   jeho   právo   porušené,   a to   zrejmými prieťahmi v konaní, ktoré spôsobujú právnu neistotu tým, že vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľ nemá podiel na týchto prieťahoch, pretože povinnosti ukladané mu v priebehu konania si plnil riadne v súdom stanovenej lehote“.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy požadoval, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 73/92 a aby mu okresný súd zaplatil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 90 000 Sk a uhradil trovy konania.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 14. júna 2004 sa k sťažnosti vyjadril okresný súd   (predseda   okresného   súdu)   v podaní   sp.   zn.   U 3008/04   z 22.   júna   2004,   v   ktorom uviedol, že „podanie ústavnej sťažnosti s odstupom času aj ďalšími žalobcami [Stanislavom Minarovičom (...)] vyvoláva dojem, že žalobcovia tieto podali nie s úmyslom domôcť sa svojho   práva   prerokovania   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ale   s úmyslom   získania finančných prostriedkov od štátu. Toto považujem v rozpore s etikou zvlášť v prípade, že dňa 22. 4. 2004 bol vyhlásený rozsudok a ústavná sťažnosť bola podaná sťažovateľom až dňa 7. 6. 2004“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Jedným   z dôvodov,   pre   ktorý   ústavný   súd   odmieta   sťažnosť   už   po   jej   predbežnom prerokovaní, je jej zjavná neopodstatnenosť.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy možno hovoriť aj vtedy, keď namietané porušovanie práva v konaní pred všeobecným súdom už skončilo rozhodnutím všeobecného súdu pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a po začatí konania pred ústavným súdom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a teda stav právnej neistoty sťažovateľa bol odstránený.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 73/92 ústavný súd zistil, že konanie začalo na základe žaloby o vydanie veci (na základe zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov) z 24. marca 1992. Na pojednávaní 19. októbra 1994 okresný súd uznesením pripustil vstup sťažovateľa do konania na strane žalobcu. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 22. apríla 2004, ktorým   žalobnému   návrhu   sťažovateľa   vyhovel   v plnom   rozsahu   a ktorý   nadobudol právoplatnosť   8.   októbra   2004   po   podaní   sťažnosti   ústavnému   súdu   (7.   júna   2004). Z uvedeného vyplýva, že okresný súd odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa v tejto veci už vyhlásením rozsudku (na pojednávaní, na ktorom bol sťažovateľ prítomný) 22. apríla 2004, a pretože jeho rozhodnutie ako vecne správne (sťažovateľ sa neodvolal) už nadobudlo právoplatnosť,   bolo   treba   sťažnosť   odmietnuť   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť (napr. IV. ÚS 248/04).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2004