znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 361/08-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2009 predbežne prerokoval   sťažnosť   M.   K.,   T.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Vojenskej   obvodnej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. OPn 882/08, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2008 doručená   sťažnosť   M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   doplnená   podaním   doručeným   27. augusta 2008, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry v Bratislave   (ďalej   len   „vojenská   obvodná   prokuratúra“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. OPn 882/08.

Z obsahu sťažnosti, jej doplnenia a z príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 4. januára 2008   Ministerstvu   vnútra   Slovenskej   republiky,   Sekcii   kontroly   a inšpekčnej   služby Policajného zboru, odboru inšpekčnej služby, II. inšpekčnému oddeleniu Bratislava (ďalej len „sekcia kontroly“) trestné oznámenie, v ktorom uviedol, že 7. apríla 2005 a 26. októbra 2005   príslušníci   Policajného   zboru   v G.   bez   opory   v zákone   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov vykonali proti nemu služobný zákrok, a to takým spôsobom, že ho bezdôvodne vyzvali, aby opustil objekt súkromnej   spoločnosti,   a tým   ho   ako   študenta...   poškodili   na jeho   základných   právach, upreli   mu   právo   na   vzdelanie,   pretože   po odchode   z objektu   sa   nemohol   zúčastniť na prebiehajúcej   výučbe,   a navyše, títo   príslušníci   nemali na vstup na akademickú   pôdu povolenie rektora.

Poverený   príslušník   sekcie   kontroly   uznesením   č. k.   ČVS: SKIS-2/IS-2-SV-2008 z 31. januára 2008 (ďalej len „uznesenie z 31. januára 2008“) trestné oznámenie sťažovateľa odmietol. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, v ktorej uviedol, že policajný zákrok, ktorý bol proti nemu vykonaný, sa uskutočnil podľa jeho názoru na akademickej pôde   a poverený   príslušník   Policajného   zboru   nerešpektoval   rozhodnutie   Krajskej prokuratúry v T., v ktorom sa konštatuje, že došlo k porušeniu akademických práv a slobôd zo strany spoločnosti K., s. r. o., keďže ich priestory sú konzultačným strediskom... a konajú sa tu prednášky, v dôsledku čoho ide o akademickú pôdu. Z uvedených dôvodov považoval sťažovateľ   uznesenie   o odmietnutí   trestného   oznámenia   za   nezákonné   a žiadal   o jeho zrušenie a začatie trestného stíhania voči zakročujúcim policajtom.

Vojenská   obvodná   prokuratúra   uznesením   sp. zn.   OPn 882/08   z 30.   apríla   2008 sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu   z 31.   januára   2008   zamietla   ako   nedôvodnú. Sťažovateľ   považuje   postup   vojenskej   obvodnej   prokuratúry   v predmetnej   veci za nezákonný, pretože podľa neho „vychádza z nesprávneho výkladu zákona č. 131/2002 Z. z.   o vysokých   školách   ohľadom   akademickej   pôdy“. Vzhľadom   na to   sa   sťažovateľ domáhal,   aby   ústavný   súd   deklaroval   porušenie   jeho   práva   na   inú   právnu   ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy vojenskou obvodnou prokuratúrou a zároveň požadoval priznanie finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   v   § 20   ods. 1   a 2   v spojení   s   § 50   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Nedostatky   sťažnosti   spočívali   v tom,   že   sťažovateľ   jasne   a zrozumiteľne neformuloval petit, ktorý je východiskom na rozhodnutie ústavného súdu, na základe čoho nebolo   možné   jednoznačne   určiť,   čoho   sa   sťažovateľ   domáhal.   Zároveň   k sťažnosti nepripojil   splnomocnenie   pre   advokáta   na   svoje   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   v prípise   z 11.   augusta   2008   (doručenom   sťažovateľovi   podľa doručenky 15. augusta 2008) sťažovateľa poučil a upozornil ho na to, aké predpoklady musí spĺňať kvalifikovaný návrh na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil (s poučením, ako treba doplnenie   náležitostí   urobiť),   pretože   v opačnom   prípade   môže   ústavný   súd   návrh odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na to, že sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta, ústavný súd ho poučil o tom, aké predpoklady musia byť splnené na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval listom zo 17. augusta 2008 doručeným ústavnému súdu 27. augusta 2008, ku ktorému pripojil aj potvrdenie o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Po   oboznámení   sa   s obsahom   spisu   a   po   preskúmaní   žiadosti   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ústavný súd rozhodnutím č. k. IV. ÚS 361/08-16 zo 7. novembra 2008 tejto žiadosti sťažovateľa nevyhovel, pričom mu umožnil, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia predložil ústavnému súdu splnomocnenie pre advokáta. Predmetné uznesenie sťažovateľ prevzal 9. decembra 2008.

Dňa   22.   decembra   2008   bola   ústavnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľa o predĺženie   lehoty   na   predloženie   splnomocnenia   pre   advokáta   na   zastupovanie   pred ústavným   súdom   z dôvodu,   že   sa   mu   dosiaľ   napriek   osloveniu   viacerých   advokátov, ako aj podaniu žiadosti na Slovenskú advokátsku komoru nepodarilo advokáta zabezpečiť.

Ústavný   súd   v deň   doručenia   uvedenej   žiadosti   sťažovateľa   odpovedal   na   jeho žiadosť   kladne   a súhlasil   s predĺžením   lehoty   na   predloženie   kvalifikovaného splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným súdom do 26. januára 2009. Dňa 26. januára 2009   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa,   v ktorom   mu   okrem   iného oznamuje, „že nie je v mojich schopnostiach doložiť k podanej ústavnej sťažnosti zo dňa 12. 7.   2008 aj splnomocnenie udelené advokátovi“. Advokátska   kancelária, na ktorú   sa obrátil,   odmietla   prevziať   jeho   zastupovanie   pred   ústavným   súdom   s tým,   že   kvôli nadmernej vyťaženosti by oslovený advokát nemohol cestovať do Košíc na pojednávanie. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavný súd žiada, aby opätovne prehodnotil jeho žiadosť o pridelenie zástupcu z radov advokátov.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Aj napriek tomu, že ústavný súd výslovne poučil sťažovateľa o tom, akým spôsobom treba   odstrániť   nedostatky   sťažnosti   a stanovil   mu   primeranú   lehotu   na ich odstránenie, ktorú   na   jeho   žiadosť   následne   predĺžil,   sťažovateľ   v stanovenej   lehote   požadované splnomocnenie pre advokáta nepredložil.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 265/05, III. ÚS 81/08).

Ústavný   súd   opakovane   poznamenáva,   že   žiadosti   o ustanovenie   advokáta odôvodnenej iba tvrdením, že účastníkovi odmietol poskytnúť právnu pomoc advokát alebo viacerí advokáti, nemožno vyhovieť, pretože v takomto prípade nejde o situáciu, že jeho ustanovenie   vyžaduje   ochrana   záujmov   sťažovateľa   (§ 31a   zákona   o ústavnom   súde v spojení § 30 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

V prípade   nerešpektovania   uvedenej   povinnosti   sťažovateľom   ústavný   súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 334/06, III. ÚS 108/08).

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2009