SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 360/2021-14
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a Ladislava Duditša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Vlastou Pastorkovou, Strojárska 3998, Snina, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 23 Co 48/2018-718 z 27. marca 2019 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. apríla 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Sťažovateľka navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého rozhodnutia vyplýva nasledujúci stav veci:
Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Humenné (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 18 C/125/2009, v ktorom sťažovateľka mala postavenie žalovanej, bolo určenie vlastníckeho práva k pozemkom a hranice medzi pozemkami. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že hranica medzi ich pozemkami a pozemkami sťažovateľky od nepamäti prebiehala v priamke, na ktorej je postavený plot oddeľujúci tieto pozemky. Spor o hranicu medzi pozemkami vyvolala Správa katastra Humenné, ktorá túto hranicu v operátoch zakreslila v rozpore s tým, ako bola zakreslená minimálne do roku 1975. V súčasnosti je hranica medzi pozemkami zakreslená s lomom, čo žalobcovia zistili až v roku 2006 pri vybavovaní stavebného povolenia na záhradnú chatku. Sťažovateľka odmietla uznať priebeh hranice tvrdený žalobcami.
3. Okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 18 C 125/2009-663 z 13. februára 2018. Proti rozsudku podala neúspešná sťažovateľka odvolanie.
4. Krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 23 Co/48/2018-718 z 27. marca 2019, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala neúspešná sťažovateľka dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 1 Cdo/10/2020-772 z 10. decembra 2020 dovolanie sťažovateľky odmietol.
II.
Argumentácia sťažovateľky
7. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje:
a) Podľa názoru sťažovateľky krajský súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom zo všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk.
b) Sťažovateľka zastáva názor, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, keďže v rámci odvolacieho konania sa krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej námietkami uvedenými v odvolaní.
c) Sťažovateľka považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za prekvapivé, keďže v priebehu konania strany sporu boli opakovane súdom vyzývané na vyjadrenie v tom smere, či v momente, keď sa ujali držby predmetných nehnuteľností žalobcovia v 1. až vo 4. rade, mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním i tej časti susedného pozemku, ktorého vlastníctvo nenadobudli z titulu, ktorý je uvedený na liste vlastníctva.
d) Žalobcovia nepreukázali, že splnili podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k novovytvoreným parcelám, ba práve naopak, dôkaznú povinnosť za žalobcov vykonal súd a sám uviedol tvrdenia, ktoré v rámci 10 rokov trvajúceho sporu ani raz žalobcovia netvrdili.
e) V rámci rozsiahleho dokazovania sa krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôležitým dôkazom nachádzajúcim sa v súdnom spise, a to rozhodnutím Katastrálneho úradu v Prešove č. Xo9/2007 zo 16. mája 2007, z ktorého vyplýva, že do roku 1975 parcely vo vlastníctve žalobcov a žalobkyne neboli zamerané v teréne. K ich zameraniu došlo až v roku 1975 pri THM podľa stavu v teréne.
⬛⬛⬛⬛III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Rozhodnutie krajského súdu sťažovateľka považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základných práv označených v záhlaví tohto uznesenia.
9. V prípadoch, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa ochrany základných práv alebo slobôd môže (mohla) domôcť využitím jej dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
10. Ústavný súd konštatuje, že proti rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, sťažovateľka využila dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Námietky sťažovateľky, ktoré uplatnila v ústavnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu, preskúmal najvyšší súd ako súd dovolací. Z uvedeného dôvodu sa v sťažovateľkinej veci uplatnil princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť smerujúcu proti rozsudku krajského súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v súlade s § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietol pre nedostatok svojej právomoci.
11. Ak sťažovateľka zastúpená kvalifikovanou právnou zástupkyňou chcela namietať porušenie svojich základných práv, mala ústavnou sťažnosťou napadnúť uznesenie najvyššieho súdu č. k. 1 Cdo/10/2020-772 z 10. decembra 2020, ktorým bolo dovolanie sťažovateľky odmietnuté, čo však sťažovateľka neurobila.
12. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že námietky prednesené v ústavnej sťažnosti boli sťažovateľkou uplatnené v dovolacom konaní.
13. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku sa už ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky uvedenými v ústavnej sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júla 2021
Libor DUĽA
predseda senátu