znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 360/2010-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   C.,   s. r. o.,   Ž.,   zastúpenej advokátom JUDr. J. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina sp. zn. ORP 499/1-OSV-ZA-2006 z 10. októbra 2007, jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresnej   prokuratúry   Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 203/06, postupom Krajskej prokuratúry v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Kpt 1/08 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 GPt 131/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti C., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra 2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti C., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   a 4   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného riaditeľstva   Policajného zboru   Žilina   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo“)   sp. zn.   ORP 499/1-OSV-ZA-2006 z 10. októbra 2007, základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj práva podľa čl. 13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod   sp. zn.   2 Pv 203/06,   postupom   Krajskej   prokuratúry   v   Žiline   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Kpt 1/08 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   vo veci   vedenej   pod   sp. zn. IV/1 GPt 131/08.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   je   poškodenou „v trestnom   konaní   vo   veci vedenej   na   Okresnom   riaditeľstve   PZ   SR   v Žiline   pod   ČVS: ORP 499/1-OSV-ZA-2006 a následne   v spojení   s vecou   pod   sp. zn.   ČVS: ORP-721/1-OSV-ZA-2007, ČVS: ORP 322/20/ZA-2006“.

Skutkovým základom vzniku jej postavenia ako poškodenej je skutok, ktorý sa stal 23.   februára   2006, „spočívajúci   v preseknutí   elektrického   kábla   na   novej   nedokončenej prístupovej ceste k závodu K... pri vykonávaní činností s pracovným strojom UDS zo strany obvineného vo vyššie uvedených trestných veciach a v príčinnej súvislosti s tým v následku elektrického   výboja   z takto   preseknutého   vysokonapäťového   kábla   elektrického   vedenia, ktorý   spôsobil   zničenie   rádioaktívneho   röntgenového   prístroja   vo   vlastníctve sťažovateľa...“.

Poverený   príslušník   okresného   riaditeľstva   trestné   stíhanie   v časti   týkajúcej   sa zničenia   röntgenového   prístroja   sťažovateľky   prerušil   podľa   § 228   ods. 1   zákona č. 301/2005   Z. z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok“), pretože nezistil skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.   Vychádzal   pritom   zo   znaleckého   posudku   č. 93/2006   vypracovaného   znalcom Ing. H.,   podľa   ktorého   neexistovala   príčinná   súvislosť   medzi   preseknutím   elektrického kábla   pracovníkmi   I.,   a. s.,   K.,   a poškodením   (zničením)   rádioaktívneho   röntgenového prístroja vo vlastníctve sťažovateľky. V časti týkajúcej sa preseknutia vysokonapäťového kábla   elektrického   vedenia   bolo   vznesené   obvinenie   pre   prečin   poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia.

Sťažovateľka si na posúdenie príčinnej súvislosti uvedených dvoch udalostí nechala vyhotoviť   znalecký   posudok   č. 6/2007   znalcom   Ing.   P.,   ktorý   jednoznačne   preukázal príčinnú   súvislosť   medzi   preseknutím   vysokonapäťového   vedenia   a zničením rádioaktívneho   röntgenového   prístroja   vo   vlastníctve   sťažovateľky.   Preto   poverený príslušník okresného   riaditeľstva vydal   10.   októbra   2007   uznesenie,   ktorým   pribral Znalecký   ústav   elektrotechniky   a informatiky   Bratislava   (ďalej   len   „znalecký   ústav“) na podanie   znaleckého   posudku   a preskúmanie   znaleckého   posudku   č. 93/2006   znalca Ing. H. so závermi znaleckého posudku vypracovaného pre sťažovateľku.

Sťažovateľka sa 12. novembra 2007, teda po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti proti   uzneseniu   o pribratí   znalca,   dozvedela,   že   Ing.   H.   (t. j.   znalec,   ktorý   vypracoval znalecký   posudok,   z ktorého   vychádzal   poverený   príslušník okresného   riaditeľstva pri prerušení konania), „bol/je“ zástupcom riaditeľa znaleckého ústavu, ktorý mal vypracovať kontrolné znalecké dokazovanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti vznikli u nej „dôvodné pochybnosti o nezaujatosti tohto znaleckého ústavu, resp. znalcov vykonávajúcich činnosť pre   tento   ústav,   nakoľko   Ing.   H.   bol/je   v riadiacej   funkcii   v tomto   ústave   vo vzťahu k ostatným znalcom a bol znalcom daného znaleckého ústavu a to v čase vypracovávania kontrolného znaleckého posudku ako aj v súčasnosti“.

Sťažovateľka   sa   preto   podnetom   z 12.   novembra   2007   domáhala   na   okresnej prokuratúre podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) preskúmania postupu povereného príslušníka okresného riaditeľstva, pretože si tento podľa jej názoru nepreveril personálne prepojenia znalcov,   ktorých   znalecké posudky   sa   mali preveriť.   Prokurátorka   okresnej   prokuratúry v prípise   sp. zn. 2 Pv 203/06   zo 14.   novembra   2007 uviedla, že v odôvodnení uznesenia o pribratí znalca z 10. októbra 2007 „bol znalecký ústav výslovne poučený podľa § 144 ods. 1   Tr. por.   o   povinnosti   bez   odkladu   oznámiť   skutočnosti,   pre   ktoré   by   mohol   byť vylúčený   alebo   ktoré   mu   vo   veci   bránia   byť   činný   ako   znalec.   Taktiež   bol   poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti som toho názoru, že príslušný znalecký ústav je povinný sám oznámiť okolnosti, ktoré by mu mohli brániť byť vo veci činný ako znalec, resp. podať vo veci nezaujatý znalecký posudok. Pokiaľ takéto okolnosti neboli orgánom činným v trestnom konaní oznámené, mám za to, že aj s poukazom na poučenie podľa § 144 ods. 1 Tr. por. nie sú a ani nemôžu byť pochybnosti o správnosti a nezaujatosti predmetného znaleckého posudku.

Podotýkam tiež, že príslušné uznesenie policajného orgánu o pribratí znaleckého ústavu zo dňa   10. 10. 2007 Vám   bolo   ako   splnomocnencovi   poškodenej   spoločnosti C., s. r. o. Ž. doručené, avšak nevyužili ste zákonnú možnosť podať proti nemu sťažnosť. Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti,   nakoľko   v postupe   policajného   orgánu neboli zistené žiadne pochybenia, považujem Váš podnet za vybavený, pričom o ďalšom priebehu konania budete informovaný priamo príslušným policajným orgánom.“.

Ďalej   sťažovateľka   uviedla,   že   28.   novembra   2007   bol   napokon   vypracovaný kontrolný znalecký posudok so záverom, že „príčinná súvislosť medzi násilným prerušením elektrického kábla a explóziou uránovej schránky žiariča neexistuje“.

Keďže sťažovateľka zastávala názor, že postup povereného príslušníka okresného riaditeľstva bol nezákonný, ako aj že rozhodnutie prokurátorky okresnej prokuratúry bolo v rozpore   s jej   základným   právom   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy,   podala   2.   januára   2008 opakovaný podnet krajskej prokuratúre, v ktorom opätovne namietala personálne prepojenia znalca   Ing.   H.   a znaleckého   ústavu   povereného   vypracovaním   kontrolného   znaleckého posudku.   Prokurátor   krajskej   prokuratúry   v prípise   sp. zn.   3 Kpt 1/08 z 24. januára 2007 uviedol:

„Na   základe   Vášho   podnetu   z   2. 1. 2008   adresovaného   tunajšej   prokuratúre preskúmal som predmetný vyšetrovací spis č. ORP-499/1-OSV-ZA-2006, pričom som zistil, že   tento   je   v   časti   týkajúcej   sa   porušenia   ust.   § 147   ods. 3   Tr. por.   pri   vypracovávaní kontrolného znaleckého posudku ústavu dôvodný.

Na základe tejto skutočnosti som predmetnú vec vrátil Okresnej prokuratúre v Žiline na doplnenie vyšetrovania (označenie osôb, ktoré sa podieľali na vypracovaní kontrolného posudku).

Po splnení môjho pokynu prokurátor rozhodne o prípadnom ukončení prípravného konania,

Týmto považujem Váš podnet zo strany krajskej prokuratúry za vybavený.“

Keďže sťažovateľka bola presvedčená, že boli a sú zásadným spôsobom porušované jej práva ako poškodenej v trestnom konaní a podnet krajskej prokuratúre nebol podľa jej názoru vybavený riadne v celom rozsahu namietaných porušení, keďže neboli prijaté riadne opatrenia   na „napravenie   vadného   procesného   stavu“,   podala   10.   marca   2008   ďalší opakovaný podnet generálnej prokuratúre na preskúmanie a prijatie opatrení na dosiahnutie nápravy   nezákonného   stavu.   Prokurátor   generálnej   prokuratúry   v oznámení   sp. zn. IV/1 GPt 131/08 z 11. júla 2008 uviedol:

„Prieskumnou   činnosťou   bolo   zistené,   že   Krajská   prokuratúra   v   Žiline   obdržala 2. 1. 2008   Váš   podnet   týkajúci   sa   kontrolného   znaleckého   posudku   vypracovaného Znaleckým   ústavom   elektrotechniky   a   informatiky   Bratislava,   týkajúceho   sa   znaleckého posudku, ktorému bolo vytýkané, že neboli uvedené osoby, ktoré tento vypracovali. Vaše podanie vyhodnotila krajská prokuratúra ako dôvodné, a preto bola s pokynom vrátená Okresnej prokuratúre v Žiline (pokyn zo dňa 24. 1. 2008 pod sp. zn. 3 KPt 1/08-6). V súčasnosti vyšetrovanie nie je ukončené z dôvodu, že policajný orgán dožiadaním požiadal o vypočutie znalca, ktorý úkon doposiaľ nebol zrealizovaný.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, keď sú už známe osoby, ktoré znalecký posudok   vypracovali,   nie   je   potrebné   prijímať   vo   veci   ďalšie   opatrenia,   o   čom   Vás upovedomujem.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Policajný   zbor   Slovenskej   republiky   uznesením   povereného   príslušníka   PZ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline zo dňa 10. 10. 2007, v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. ORP 499/1-OSV-ZA-2006 a v súvislosti s tým ORP-721/1-OSV-ZA- 2007,   ORP 322/20/ZA-2008   o   pribratí   Znaleckého   ústavu   elektrotechniky   a   informatiky Fakulty   elektrotechniky   a   informatiky   Slovenskej   technickej   univerzity   na   preskúmanie znaleckých posudkov č. 93/2006 znalca Ing. J. H. a č. 6/2007 znalca Ing. J. P. porušil právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR.

2. Prokuratúra   Slovenskej   republiky   postupom   Okresnej   prokuratúry   v   Žiline v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Pv 203/06, Krajskej prokuratúry v Žiline v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 KPt 1/08 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 131/08, ktorý spočíva v nezabezpečení účinného úradného vyšetrenia skutkového stavu v danej veci a prijatia účinných opatrení na odstránenie   nezákonnosti   pri   pribratí   znaleckého   ústavu   podľa   § 147   Tr. por. na preskúmanie znaleckých posudkov č. 93/2006 znalca Ing. J. H. a č. 6/2007 znalca Ing. J. P. vo veciach vedených na OR PZ v Žiline pôvodne pod sp. zn. ORP 499/1-OSV-ZA-2006 a v   súvislosti   s   tým   ORP-721/1-OSV-ZA-2007,   ORP 322/20/ZA-2008,   porušila   základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Prokuratúra   Slovenskej   republiky   postupom   Okresnej   prokuratúry   v   Žiline v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Pv 203/06, Krajskej prokuratúry v Žiline v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 KPt 1/08 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 131/08, ktorý spočíva v nezabezpečení účinného   prostriedku   nápravy   pri   pribratí   znaleckého   ústavu   podľa   § 147   Tr. por. na preskúmanie znaleckých posudkov č. 93/2006 znalca Ing. J. H. a č. 6/2007 znalca Ing. J. P. vo veci pôvodne vedenej na Okresnom riaditeľstve policajného zboru SR v Žiline, pod sp. zn.   ORP 499/1-OSV-ZA-2006   a   v   súvislosti   s   tým   ORP-721/1-OSV-ZA-2007, ČVS: ORP 322/20/ZA-2008,   porušila základné práva sťažovateľa podľa čl. 13 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovanom pod č. 209/1992 Zb.

4. Uznesenie   povereného   príslušníka   policajného   zboru   Okresného   riaditeľstva policajného zboru v Žiline podľa § 147 ods. 1 Tr. por. o pribratí znaleckého ústavu vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. ORP 499/1-OSV-ZA-2006 zo dňa 10. 10. 2007 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie,

alebo alternatívne k tomuto výroku Prokuratúre   Slovenskej   republiky   sa   prikazuje   postupom   podľa   ust.   § 230   ods. 2 písm. e) Tr. por. rozhodnutie povereného príslušníka PZ, OR PZ Žilina zo dňa 10. 10. 2007 o pribratí znaleckého ústavu na preskúmanie znaleckých posudkov č. 93/2006 znalca Ing. J. H. a č. 6/2007 Ing. J. P. v trestnej veci pôvodne vedenej pod sp. zn. ORP 499/1-OSV-ZA- 2006 a v súvislosti s tým ORP-721/1-OSV-ZA-2007, ORP 322/20/ZA-2008 zrušiť.

Porušovatelia   sú   povinní   spoločne   a   nerozdielne   nahradiť   sťažovateľovi   trovy právneho zastúpenia v sume 6.732,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.“

Ústavný súd, ktorý je podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) viazaný   návrhom   na začatie   konania,   považoval   za   potrebné   určiť,   čoho   sa sťažovateľka   domáha,   pretože   hoci   je   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom, bližšie nekonkretizovala namietané porušenie čl. 46 ústavy označením konkrétneho odseku. Z odôvodnenia sťažnosti však jednoznačne vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy, preto ju ústavný súd nevyzýval na doplnenie petitu ani na jeho zosúladenie s odôvodnením sťažnosti.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   a   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl. 46   ods. 4   ústavy   podmienky   a podrobnosti   o...   inej   právnej   ochrane ustanoví zákon.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

Podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa   § 141 postačujúci, priberie orgán   činný v trestnom   konaní...   znalca na podanie znaleckého posudku...

Podľa § 142 ods. 3 Trestného poriadku   o pribratí znalca sa   rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.

Podľa   § 147   ods. 1   Trestného   poriadku   vo   výnimočných   a   obzvlášť   závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.

Podľa § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie... a) policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor...

Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku policajt preruší trestné stíhanie, ak nezistil skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   § 34   ods. 2   zákona   o prokuratúre   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

a) generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry   okrem   prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry,   krajského   prokurátora, vyššieho vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej vojenskej prokuratúry...

b) príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej prokuratúry.

III.

Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v sťažnosti, ako aj z petitu sťažnosti vyplýva, že k porušeniu jej označených práv malo dôjsť:

- uznesením povereného príslušníka okresného riaditeľstva sp. zn. ORP 499/1-OSV-ZA-2006 z 10. októbra 2007,

- postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 203/06,

- postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Kpt 1/08,

- postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 131/08.

1. K namietanému porušeniu základného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením povereného   príslušníka okresného   riaditeľstva sp. zn.   ORP 499/1-OSV-ZA-2006 z 10. októbra 2007

Zo   sťažnosti   a z   priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   uznesením   povereného príslušníka okresného   riaditeľstva sp. zn.   ORP-499/1-OSV-ZA-206   z 10.   októbra   2007, ktorým bol pribratý do konania znalecký ústav, aby podal znalecký posudok a preskúmal znalecký posudok č. 93/2006 vypracovaný v predmetnej veci Ing. H. so závermi znaleckého posudku č. 6/2007 vypracovaného znalcom Ing. J. P. (predloženého sťažovateľkou).

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ich ochrane nie je oprávnený rozhodnúť iný orgán verejnej moci.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   zotrváva   na tom,   že   pred podaním sťažnosti ústavnému súdu je každý povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03).

Trestný poriadok poskytoval sťažovateľke prostriedok nápravy – sťažnosť (podľa § 142   ods. 3   Trestného   poriadku),   ktorým   sa   mohla   domáhať   preskúmania   uznesenia povereného   príslušníka okresného   riaditeľstva z 10.   októbra   2007   v predmetnej   veci. Sťažovateľka však túto možnosť nevyužila, ale osobu znalca (t. j. znaleckého ústavu), resp. jej zaujatosť namietala využitím inštitútu podnetu podľa zákona o prokuratúre, následne opakovaným   podnetom   krajskej   prokuratúre   a napokon   ďalším   opakovaným   podnetom generálnej prokuratúre.

Z toho vyplýva, že vo vzťahu k namietanému uzneseniu okresného riaditeľstva sa uplatňuje princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu, a preto je sťažnosť v tejto časti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde neprípustná, a z toho dôvodu bola podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri jej predbežnom prerokovaní v tomto rozsahu odmietnutá.

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy a práva   podľa   čl. 13   dohovoru   postupom   okresnej   prokuratúry   v konaní   vedenom pod sp. zn.   2 Pv 203/06   a   postupom   krajskej   prokuratúry   v konaní   vedenom pod sp. zn. 3 Kpt 1/08

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   súčasťou   základného   práva   na   inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry,   či   už   prostredníctvom   podnetu   alebo opakovaného   podnetu   (§ 31   ods. 2   a   § 34   ods. 1   zákona   o   prokuratúre),   a pri   splnení podmienok   podľa   § 34   ods. 2   zákona   o   prokuratúre   využitím   aj   ďalšieho   opakovaného podnetu, ktorým sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet.

Tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmito podnetmi zaoberať a o ich vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetom vyhoveli (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09),   t. j.   za porušenie   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu   nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, opakovanému podnetu, resp. ďalšiemu opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).

S   prihliadnutím   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   na   preskúmanie zákonnosti   prípisu   okresnej   prokuratúry   (ktorým   bol   vybavený   podnet   sťažovateľky z 12. novembra 2007) bola na základe opakovaného podnetu sťažovateľky v súlade s § 34 ods. 1   zákona   o prokuratúre   príslušná   krajská   prokuratúra.   Rovnako   tak   bola   generálna prokuratúra   príslušná   na   základe   ďalšieho   opakovaného   podnetu   sťažovateľky   v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre preskúmať zákonnosť vybavenia jej opakovaného podnetu Je   teda   nepochybné,   že   pred   uplatnením   právomoci   ústavného   súdu   vyplývajúcej   mu z čl. 127 ústavy tu stále existoval orgán verejnej moci, ktorý bol podľa zákona príslušný preskúmať postup uvedených orgánov prokuratúry.

Aj pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity. Zmysel a účel tohto princípu je založený na skutočnosti, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

V danom   prípade   mala   sťažovateľka   vo   vzťahu   k namietanému   prípisu okresnej   prokuratúry,   ako   aj   k   prípisu   krajskej   prokuratúry   k dispozícii   právne prostriedky nápravy ustanovené zákonom o prokuratúre (opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet), a preto aj v tejto časti ústavný súd jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.

3.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy a práva podľa čl. 13 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 131/08

Podaním   z 10.   marca   2008   adresovaným   generálnej   prokuratúre   sa   sťažovateľka domáhala   preskúmania   predchádzajúceho   postupu   povereného   príslušníka okresného riaditeľstva, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry v jej veci a v tej súvislosti žiadala „o   prijatie   opatrení   na   napravenie   nezákonného   stavu   v súvislosti   s preskúmaním zákonnosti postupu prokurátorky okresnej prokuratúry vo veci jej rozhodnutia o žiadosti poškodeného... ako aj spôsobu vybavenia podnetu zo dňa 2. 1. 2008 prokurátorom Krajskej prokuratúry...“.

Aj   túto   časť   sťažnosti   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   z hľadiska   možného porušenia základného práva sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

V   prípise   generálnej   prokuratúry   sp. zn.   IV/1 GPt 131/08 z 11.   júla   2008 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky oznámené, že po preskúmaní obsahu oboch dozorových spisov dospela k záveru, že keďže sú už známe osoby, ktoré znalecký posudok vypracovali (a na jeho vypracovaní sa nijako nepodieľal znalec, ktorý vypracoval pôvodný znalecký posudok, pozn.), nie je potrebné prijímať vo veci ďalšie opatrenia.

Zákonnou   povinnosťou   generálnej   prokuratúry   bolo   na   ďalší   opakovaný   podnet sťažovateľky primeraným spôsobom a v zákonom ustanovenej lehote reagovať. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že túto povinnosť si generálna prokuratúra splnila. Ústavný súd konštatuje,   že   generálna   prokuratúra   pri   vybavovaní   ďalšieho   opakovaného   podnetu sťažovateľky   postupovala   v súlade   s   príslušnými   ustanoveniami   zákona   o prokuratúre, keďže v jej podaní z 10. marca 2008 sa nenachádzali nové skutočnosti. Je nepochybné, že generálna prokuratúra sa týmto podaním sťažovateľky riadne zaoberala, pričom svoj názor formulovala v namietanom prípise. To, že po posúdení všetkých okolností prípadu dospela k inému záveru, a tým sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľky, ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Skutočnosť,   že   generálna   prokuratúra   nepostupovala   v   súlade   s   predstavami sťažovateľky, nemôže zakladať porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Na tom   nemení nič ani skutočnosť,   že v namietanom prípise   sa   nenachádza   konkrétny rozbor sťažovateľkiných námietok.

V súvislosti   s uvedeným   ústavný   súd   upriamuje   pozornosť   na   svoju   stabilnú judikatúru, podľa ktorej orgány verejnej moci ani v prípade, že rozhodujú autoritatívne o právach   a   povinnostiach   právnických   osôb   a   fyzických   osôb,   nemusia   dať   odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,   prípadne   dostatočne   objasňujú   skutkový   a   právny   základ   rozhodnutia.   Preto odôvodnenie   rozhodnutia,   ktoré   stručne   a   jasne   objasní   skutkový   a   právny   základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05, III. ÚS 403/08, II. ÚS 1/09, I. ÚS 34/09).

Ústavný súd odkazuje aj na ďalšiu svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej kritériom na rozhodovanie   ústavného   súdu   musí   byť   najmä   intenzita,   akou   malo   byť   zasiahnuté do ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   zaručených   základných   práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý   zjavne   viedol   k   obmedzeniu,   resp.   odopretiu   základných   práv   alebo   slobôd (IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 70/08). K takémuto zisteniu však ústavný súd v okolnostiach danej veci nedospel.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním, rozhodnutím alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti   a   túto   odmietne   (obdobne   napr.   III. ÚS 263/03,   II. ÚS 98/06,   III. ÚS 300/06, III. ÚS 198/07).

Na základe dosiaľ uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým postupom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu žiadneho z ústavou garantovaných práv sťažovateľky, a preto jej sťažnosť po predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Napokon ústavný súd poukazuje na to, že pri splnení podmienok podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre by prichádzalo do úvahy využitie aj ďalšieho opakovaného podnetu (t. j. štvrtého v poradí), ktorým by sa sťažovateľka domáhala u generálneho prokurátora Slovenskej   republiky preskúmania   zákonnosti   vybavenia   svojho   podnetu   prokurátorom generálnej prokuratúry.

Ústavný súd k namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru poznamenáva, že pre fyzické osoby a právnické osoby z neho vyplýva procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne   prostriedky   nápravy   pred   národným   orgánom   v   prípade   porušenia   ostatných ľudských   práv   chránených   dohovorom.   Uplatňovanie   práva   vyplývajúceho   z   čl. 13 dohovoru musí preto nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní c. Spojené kráľovstvo z 25. marca 1983). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa čl. 13 dohovoru vzťahuje iba na prípady,   v ktorých   sa   jednotlivcovi   podarí   preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia aj iných práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice c. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 27. apríla 1988, séria A, č. 131, ods. 52).

Podľa názoru ústavného súdu samotná možnosť podania sťažnosti proti uzneseniu o pribratí znaleckého ústavu na podanie kontrolného znaleckého posudku, ako aj možnosť podania   podnetov   podľa   zákona   o   prokuratúre   predstavovali   naplnenie   požiadavky vyplývajúcej z čl. 13 dohovoru mať účinný právny prostriedok nápravy pred národným orgánom, pokiaľ ide o rozhodovanie o námietke zaujatosti pribratého znaleckého ústavu.

Za daných okolností nemohol preto postup generálnej prokuratúry, predovšetkým jej prípis   z 11.   júla   2008,   predstavovať   porušenie   práva   sťažovateľky   na   účinný   právny prostriedok nápravy v zmysle čl. 13 dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre i Trestného poriadku. To, že po posúdení všetkých okolností daného prípadu   dospela   k   inému   záveru,   a   tým   sa   odchýlila   od   očakávaní a predstáv   sťažovateľky,   ešte   neznamená,   že   došlo   k   porušeniu jej práva   podľa   čl. 13 dohovoru.

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   čl. 46   ods. 4   ústavy   ústavný   súd   v   závere konštatuje,   že   neobsahuje   konkrétnu   garanciu   základného   práva   alebo   slobody,   ale   len povinnosť   štátu   upraviť   podmienky   a podrobnosti   o súdnej   a inej   ochrane   zákonom (II. ÚS 25/01).

Vzhľadom   na   prijaté   závery   o   absencii   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom   generálnej   prokuratúry   a   namietaným   porušením   základných   práv   a slobôd sťažovateľky   (hlavne   z   hľadiska   dodržania   zásad   spravodlivého   procesu)   ústavný   súd odmietol aj túto časť sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010