znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 36/2025-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov Libora Duľu (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, zastúpeného Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti postupu Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 10CoEk/7/2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. januára 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom krajského súdu v konaní označenom v záhlaví. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení povinného v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 82Er/164/2017 o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 3 266,72 eur s príslušenstvom. Dňa 20. júna 2017 podal sťažovateľ súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii, ktoré súdny exekútor predložil 27. júna 2017 okresnému súdu na rozhodnutie. Následne 29. júna 2017 doručil sťažovateľ súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol 6. júla 2017 predložený okresnému súdu. Okresný súd uznesením z 22. augusta 2023 námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietol (výrok I) a jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol (výrok II). Predmetné rozhodnutie bolo 9. septembra 2023 doručené sťažovateľovi a ten proti nemu podal 22. septembra 2023 odvolanie.

3. Vec sťažovateľa bola 5. apríla 2024 postúpená (a 9. apríla 2024 doručená) krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

4. Sťažovateľ sa skôr podanou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. novembra 2023 obrátil na ústavný súd, ktorý nálezom č. k. II. ÚS 54/2024-14 zo 6. marca 2024 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 82Er/164/2017 a prikázal mu konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov. Súčasne sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 300 eur a náhradu trov právneho zastúpenia. Nález nadobudol právoplatnosť 28. marca 2024.

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Podanie ústavnej sťažnosti sťažovateľ v podstatnom odôvodňuje tým, že „Krajský súd Prešov od 9.4.2024 kedy prijal vec na odvolacie konanie a vedie danú vec pod sp. zn. 10CoEk/7/2024 do dnešného dňa nevykonal žiadne úkony t. j. 8 mesiacov a cele konanie trvá 7 rokov a to aj napriek tomu, že v danej veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. 82Er/164/2017 a na Krajskom súde pod sp. zn. 10CoEk/7/2024 vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález č. k. II. ÚS 54/2024-14 zo dňa 6.3.2024.“.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Vo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. II. ÚS 26/95, I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017). Samotným prerokovaním veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).

7. Ústavný súd sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti ústavnej sťažnosti sťažovateľa so zreteľom na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax. Pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd) ústavný súd už v minulosti odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).

8. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom krajského súdu v napadnutom odvolacom konaní.

9. Dopytom na krajskom súde ústavný súd zistil, že o sťažovateľom podanom odvolaní rozhodol krajský súd uznesením z 19. decembra 2024, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu z 22. augusta 2023. Predmetný spis spolu s rozhodnutím zaslal 20. januára 2025 okresnému súdu.

10. Podľa názoru ústavného súdu dĺžka trvania napadnutého konania krajského súdu od apríla 2024 do januára 2025 je stále v rámci ústavnej akceptovateľnosti, a preto nedošlo k takej intenzite zásahu do práv sťažovateľa zo strany odvolacieho súdu, ktorá by zodpovedala ústavne relevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

11. Z uvedených dôvodov, vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

12. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu