znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 36/07-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2007 v konaní o sťažnosti P. L. (...), t. č. vo výkone trestu   odňatia slobody, ktorou   namietal porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. c) a d), čl. 5 ods. 1 písm. a) a čl. 13   v spojení   s čl. 6   ods. 1   a čl. 5   ods. 4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 110/2005, takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti P. L.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2007 doručená sťažnosť P. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. c) a d) a čl. 5 ods. 1 písm. a) a čl. 13 v spojení s čl. 6 ods. 1   a čl. 5   ods. 4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 110/2005.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní takto rozhodol:„Najvyšší   súd   SR   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 To 110/2005   zamietnutím odvolania sťažovateľa porušil právo P. L. (...) bytom Ž. na spravodlivý súdny proces, právo na slobodu a bezpečnosť zaručované v čl. 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) a d) a čl. 5 ods. 1 písm. a) Dohovoru a právo na účinný opravný prostriedok zaručovaný čl. 13 Dohovoru v spojení s čl. 6 ods. 1 a čl. 5 ods. 4 Dohovoru, ktorý bol vyhlásený pod č. 209/1992 Zb. Zrušuje rozsudok Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 1 To 110/2005 zo dňa 8. 2. 2006 a vec mu vracia späť na ďalšie konanie.

P. L.   (sťažovatelovi)   sa   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   (...)   vo výške   1500 slovenských korún za každý deň vezenia ktoré sťažovatel podstúpil, a ktoré je Najvyšší Súd SR   povinný   vyplatiť   sťažovatelovi   (...)   ako   aj   1   milión   sk   za   porušenie   čl. 6   ods. 1 Dohovoru.“

Dňa 2. apríla 2007 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Vzatie   sťažnosti   (návrhu)   späť“,   v ktorom   uviedol,   že „žiadosťou   zo   dňa   1. 3. 2007 a zo dňa   5. 3. 2007“ som   požiadal   ústavný   súd, „aby   vo   veci   (...)   sťažnosti   ktorú rozhodnutím zo dňa 7. 3. 2006 zn. Rvp 315/06 odložil, znovu konal“.

Ďalej sťažovateľ   uviedol,   že „vzhľadom   k novým skutočnostiam ktoré   nastali,   už netrvám na mojich žiadostiach aby ústavný súd vo veci mojej sťažnosti konal, a výslovne týmto beriem svoj návrh na začatie konania späť“.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že   späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnému rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde vyplýva, že ponecháva ústavnému súdu možnosť úvahy, či záujem o ochranu ústavnosti nie je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa vziať svoj návrh späť (II. ÚS 38/96, II. ÚS 185/06).

V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že nie sú dôvody na to, aby návrhu sťažovateľa   o   späťvzatí   sťažnosti   nevyhovel.   Vychádzal   pritom   aj   zo skutočnosti, že k späťvzatiu sťažnosti došlo ešte pred rozhodnutím ústavného súdu o jej prijatí na ďalšie konanie podľa § 25 zákona o ústavnom súde, a preto prejav vôle sťažovateľa akceptoval.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007