znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 36/03-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2003 predbežne prerokoval sťažnosť GOLDENPLANT, v. o. s., so sídlom Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41 Cob 162/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť GOLDENPLANT, v. o. s.,   o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. februára 2003 doručené podanie GOLDENPLANT, v. o. s., so sídlom Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Opakované zaslanie ústavnej sťažnosti“, ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom   na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 41 Cob 162/00 zo 14. novembra 2000. Sťažovateľka konkrétne namieta, že krajský súd porušil § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Súd   nehodnotil   všetky   dôkazy,   ktoré   sťažovateľka   uviedla   v odvolaní   proti   rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 7 Cb 21/00 z 28. júna 2000. Podľa sťažovateľky súdy   hodnotili   škodu   len   na   základe   záväzkového   vzťahu   podľa   § 373   Obchodného zákonníka.   Ďalej uvádza,   že „v návrhu   a odvolaní   predložil   aj   dôkazy   o neoprávnenom zásahu   do   práva   držby   a žiadal   náhradu   škody   aj   podľa   §   420   a nasl.   Občianskeho zákonníka. Súdy však príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním odporcu neposúdili podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka“.

Sťažovateľka uvádza, že vyčerpala všetky opravné prostriedky vrátane podnetu na podanie   mimoriadneho   dovolania.   Lehotu   na   podanie   ústavnej   sťažnosti   pokladá   za dodržanú, pretože ide o porušenie základných práv a slobôd, ktorá je v zmysle čl. 12 ods. 1 ústavy nepremlčateľná.

Sťažovateľka navrhuje, „aby senát Ústavného súdu po predbežnom prerokovaní túto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vyniesol tento nález: Okresný súd vo Veľkom Krtíši v konaní vo veci vedenej pod spis. zn. 7 Cb 21/00 a Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   v konaní   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   41   Cob   162/00 porušili právo spoločnosti GOLDENPLANT v. o. s. na ochranu majetku zaručené v čl. 20 Ústava SR, právo na nezávislý a nestranný súd zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd ruší rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 41 Cob 162/00 a vracia vec na ďalšie konanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde „návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   už   ústavný   súd   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené“.

Ústavný súd zo spisu sp. zn. I. ÚS 154/02 zistil, že o sťažnosti sťažovateľky v tej istej   veci   ústavný   súd   už   rozhodol   tak,   že   sťažnosť   odmietol   z dôvodu   oneskoreného podania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd túto sťažnosť sťažovateľky odmieta pre   jej neprípustnosť,   pretože   nedostatok   podmienky   konania   nie   je   možné   v tomto   konaní odstrániť.

Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho oneskorené podanie je rozhodnutím   „o   podmienkach   konania“,   ktoré   má   na   mysli   citované   ustanovenie   §   24 zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napadá rovnaké právoplatné rozhodnutie, aké bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý ako oneskorene podaný. Lehotu dvoch mesiacov   od   kvalifikovanej   právnej   skutočnosti,   t.   j.   v danej   veci   od   právoplatného rozhodnutia krajského súdu, ktorú pre podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ustanovuje § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, nemožno odpustiť ani predĺžiť (napr. I. ÚS 84/02).

Z dôvodov, že sťažnosť sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, bolo potrebné túto ako neprípustnú odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2003