znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 359/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 4192/2012, sp. zn. Rvp 4194/2012, sp. zn. Rvp 4195/2012, sp. zn. Rvp 4196/2012, sp. zn. Rvp 4197/2012, sp. zn. Rvp 4202/2012, sp. zn. Rvp 4203/2012, sp. zn. Rvp 4204/2012, sp. zn. Rvp 4205/2012, sp. zn. Rvp 4206/2012, sp. zn. Rvp 4207/2012, sp. zn. Rvp 4208/2012, sp.   zn.   Rvp   4209/2012   a   sp.   zn.   Rvp 4217/2012   vo veci   namietaného   porušenia   jej základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1,   čl. 46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   18   Er   440/2009,   sp.   zn.   3 Er 2222/2011,   sp.   zn.   4   Er 1823/2011, sp. zn. 2 Er 1535/2008, sp. zn. 1 Er 2121/2011, sp. zn. 25 Er 248/2009, sp. zn. 5 Er 2174/2011, sp. zn. 6 Er 1821/2009, sp. zn. 13 Er 849/2010, sp. zn. 5 Er 2167/2011, sp. zn. 5 Er 2221/2011, sp. zn. 6 Er 2905/2006, sp. zn. 5 Er 1919/2011 a sp. zn. 3 Er 2071/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4192/2012, sp. zn. Rvp 4194/2012, sp. zn. Rvp 4195/2012, sp. zn. Rvp 4196/2012, sp. zn. Rvp 4197/2012, sp.   zn.   Rvp   4202/2012,   sp.   zn.   Rvp   4203/2012,   sp.   zn.   Rvp 4204/2012,   sp.   zn.   Rvp 4205/2012, sp. zn. Rvp 4206/2012, sp. zn. Rvp 4207/2012, sp. zn. Rvp 4208/2012, sp. zn. Rvp 4209/2012 a sp. zn. Rvp 4217/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4192/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 osobne doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 4192/2012, sp. zn. Rvp 4194/2012, sp. zn. Rvp 4195/2012, sp. zn. Rvp 4196/2012, sp. zn. Rvp 4197/2012, sp. zn. Rvp 4202/2012, sp. zn. Rvp 4203/2012, sp. zn. Rvp 4204/2012, sp. zn. Rvp 4205/2012, sp. zn. Rvp 4206/2012, sp. zn. Rvp 4207/2012, sp. zn. Rvp 4208/2012, sp. zn. Rvp 4209/2012 a sp. zn. Rvp 4217/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 18 Er 440/2009, sp. zn. 3 Er 2222/2011, sp. zn. 4 Er 1823/2011, sp. zn. 2 Er 1535/2008, sp. zn. 1 Er 2121/2011, sp. zn. 25 Er 248/2009, sp. zn. 5 Er 2174/2011, sp. zn. 6 Er 1821/2009, sp. zn. 13 Er 849/2010, sp. zn. 5 Er 2167/2011, sp. zn. 5 Er 2221/2011, sp. zn. 6 Er 2905/2006, sp. zn. 5 Er 1919/2011 a sp. zn. 3 Er 2071/2011 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach vedených okresným súdom   podanými   návrhmi   požiadala   súdneho   exekútora   o vykonanie   exekúcie.   Súdny exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej   v zákone   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne   požiadal   okresný   súd   o udelenie   poverení   na   vykonanie   exekúcií,   čím   došlo k zákonnému   založeniu   povinnosti   okresného   súdu   rozhodnúť   o nich   v rámci   priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa   jej   názoru   nevykazujú   prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a nevyžadujú   takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach. Túto skutočnosť potvrdila sťažovateľka aj v podaniach doručených ústavnému súdu 30. júla 2012 označených ako „Spresnenie petitu individuálnej sťažnosti“.

Sťažovateľka   poukazuje aj   na to,   že jej   dosiaľ   neboli   zo   strany   okresného   súdu oznámené ani spisovné značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   30.   júla   2012   označenými „Spresnenie petitu individuálnej sťažnosti“ sťažovateľka doplnila sťažnosti vedené ústavným súdom pod sp. zn.   Rvp   4192/2012,   sp.   zn.   Rvp   4194/2012,   sp.   zn.   Rvp   4195/2012,   sp.   zn. Rvp 4196/2012, sp. zn. Rvp 4197/2012, sp. zn. Rvp 4202/2012, sp. zn. Rvp 4203/2012, sp. zn.   Rvp   4204/2012,   sp.   zn.   Rvp   4205/2012,   sp.   zn.   Rvp   4206/2012,   sp.   zn. Rvp 4207/2012, sp. zn. Rvp 4208/2012, sp. zn. Rvp 4209/2012 a sp. zn. Rvp 4217/2012 uvedením spisových značiek konaní vedených okresným súdom.

Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú činnosť a neefektívny postup okresného súdu sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) „podal(a) písomne ešte dňa 25.05.2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť na postup súdu smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“, k sťažnostiam však nepripojila sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona   o   súdoch;   v sťažnostiach   však   uvádza,   že   na   tieto   svoje   sťažnosti   nedostala od predsedu okresného súdu dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu   a tiež   porušeniu   čl.   12   ods.   2   ústavy   a čl.   14   dohovoru   upravujúcich   zákaz diskriminácie.

V petite sťažností   sťažovateľka navrhuje,   aby ústavný   súd vyslovil,   že   postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené základné práva podľa ústavy,   práva   podľa   dohovoru   a dodatkového   protokolu,   ako   aj   ďalšie   ňou   označené ustanovenia ústavy a dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a napokon   uložil   okresnému   súdu   zaplatiť   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde)   a s ním   spojené   náležitosti,   ktoré   musí   každý   návrh obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   možno   v konaní   o sťažnosti   podľa   čl.   127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 4192/2012, sp. zn. Rvp 4194/2012, sp. zn. Rvp 4195/2012, sp. zn. Rvp 4196/2012, sp. zn.   Rvp   4197/2012,   sp.   zn.   Rvp   4202/2012,   sp.   zn.   Rvp   4203/2012,   sp.   zn. Rvp 4204/2012, sp. zn. Rvp 4205/2012, sp. zn. Rvp 4206/2012, sp. zn. Rvp 4207/2012, sp. zn. Rvp 4208/2012, sp. zn. Rvp 4209/2012 a sp. zn. Rvp 4217/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v osobe   sťažovateľky   a okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutých konaniach

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (III. Ú S 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu (I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr. II. ÚS   12/01,   IV.   ÚS   61/03,   IV.   ÚS   205/03,   I.   ÚS   16/04),   podľa   ktorého   sa   ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva predovšetkým z dôvodu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté (nestačí, aby štátne orgány vec   len   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet,   napr. I. ÚS 10/98,   III. ÚS   224/05),   ústavný   súd   sťažnosť   zásadne   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V konaniach   o   sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje   preukázanie   podania   sťažnosti   predsedovi   príslušného   súdu   proti   porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   pri   ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je   v   súlade   so   základným   právom   zaručeným   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ale   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou   (m.   m.   II.   ÚS   64/97,   I.   ÚS   20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch,   alebo ak preukáže, že túto podmienku   nesplnil z dôvodov   hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   v nadväznosti   na   uvedené   konštatuje,   že   sťažovateľka,   zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, napriek tomu, že uvádza, že sťažnosti na prieťahy podala,   v   sťažnostiach   však   hodnoverným   spôsobom   nepreukázala,   že   v   doterajšom priebehu   konaní   vedených   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   18   Er   440/2009,   sp.   zn. 3 Er 2222/2011, sp. zn. 4 Er 1823/2011, sp. zn. 2 Er 1535/2008, sp. zn. 1 Er 2121/2011, sp. zn.   25   Er   248/2009,   sp.   zn.   5   Er   2174/2011,   sp.   zn.   6   Er   1821/2009,   sp.   zn. 13 Er 849/2010, sp. zn. 5 Er 2167/2011, sp. zn. 5 Er 2221/2011, sp. zn. 6 Er 2905/2006, sp. zn. 5 Er 1919/2011 a sp. zn. 3 Er 2071/2011 podala sťažnosti proti porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu, t. j. nepreukázala splnenie procesnej podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde.   Sťažovateľka   zároveň   v   sťažnostiach   neuvádza   žiadne   argumenty, ktorými   by   hodnoverným   spôsobom   preukázala,   že   by   túto   podmienku   nemohla   splniť z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa,   pričom   existenciu   takýchto   dôvodov   nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažností, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade uplatniť postup v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Uvedený   nedostatok   neumožňuje   ústavnému   súdu   totižto   náležite   preskúmať prípustnosť   sťažnosti   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde.   V tomto   prípade   je prístupnosť   sťažnosti   viazaná   na   vyčerpanie   právnych   prostriedkov,   ktoré   sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinnej poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že nedostatky v zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   sú   splnené   predpoklady   na   odmietnutie   sťažností sťažovateľky z dôvodu   nesplnenia zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   § 25 ods.   2 zákona   o ústavnom   súde,   poukazujúc   pritom   aj   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade porovnateľné sťažnosti sťažovateľky (sp.   zn.   I.   ÚS   283/2012,   sp.   zn.   I.   ÚS   284/2012,   sp.   zn.   I.   ÚS   306/2012,   sp.   zn. III. ÚS 263/2012, sp. zn. III. ÚS 275/2012 a sp. zn. III. ÚS 282/2012).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľky   namietajúce   postup   okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 18 Er 440/2009, sp. zn. 3 Er 2222/2011, sp. zn. 4 Er 1823/2011, sp. zn. 2 Er 1535/2008, sp. zn.   1   Er   2121/2011,   sp.   zn.   25   Er   248/2009,   sp.   zn.   5   Er   2174/2011,   sp.   zn. 6 Er 1821/2009, sp. zn. 13 Er 849/2010, sp. zn. 5 Er 2167/2011, sp. zn. 5 Er 2221/2011, sp. zn. 6 Er 2905/2006, sp. zn. 5 Er 1919/2011 a sp. zn. 3 Er 2071/2011 v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V nadväznosti   na   uvedené   rozhodovaním   o ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012