znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 359/09-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť R. H., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 115/07, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. H. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2009 doručená sťažnosť R. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vrátane žiadosti „o ustanovenie obhajcu“, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 115/07 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„V uvedenej trestnej veci pod čk: 5 T 115/07 podala okresná prokuratúra v Trnave obžalobu na OS-Trnava dna 10. 7. 2007.

OS-Trnava však vytýčil termín HP až dna 31. 3. 2009 na deň 21. 5. 2009, čiže od podania   obžaloby   do   vytýčenia   termínu   HP   uplynulo   dvadsať   mesiacov   bez   môjho zavinenia, čo je doba na základe ktorej namietam porušenie označeného práva.

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Dňa 16. 4. 09 som predsedovi OS-Trnava adresoval sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci 5 T 115/07.“

Keďže napriek uvedenému napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby takto rozhodol:

„Sťažnosťou   sa   domáham,   aby   ÚS-SR   vyslovil   voči   OS-Trnava   vo   veci   čk: 5 T 115/07 porušenie čl. 48/2 Ú-SR, čl. 6/1 Dohovoru, a v zmysle čl. 127/3 Ú-SR žiadam priznať aj primerané finančné zadosťučinenie.

Na   základe   § 50/3   zákona   o ÚS rozsah   zadosťučinenia   požadujem   vo   výške 200 000 eur (dvesto tisíc eur )....

Deklarovanie   porušenia   práva   a   príkaz   konať   bez   zbytočných   prieťahov   je   síce významnou   súčasťou   zadosťučinenia,   ale   nemožno   ho   považovať   za   plne   dostatočné zadosťučinenie,   keďže   prieťahy   v   konaní   sa   už   nedajú   zásadne   napraviť   ani   odstrániť, a preto uvedený rozsah 200 000 eur považujem v záujme ochrany ústavnosti za primerané zadosťučinenie,   ako   náhradu   nemajetkovej   ujmy   v   danom   prípade   ujmy   na   ústavnom práve.“

Podpredseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti   sp. zn.   1 SprV/282/2009 z 18. mája 2009 okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ   iba   všeobecne   namieta   prieťahy   v   konaní,   ktoré   nie   sú   osobitne špecifikované.

Po oboznámení sa s trestným spisom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5 /115/2007 boli zistené nasledovné skutočnosti:

- obžaloba na sťažovateľa bola podaná dňa 10. 07. 2007 (č. l. 139)

-   uznesením   zo   dňa   20.   12.   2007   došlo   k   spojeniu   vecí   sťažovateľa   sp. zn. 5T/115/2007 a sp. zn. 3T/51/2005 (č. l. 156)

- dňa 16. 06. 2008 sudkyňa JUDr. H. G. vrátila po spojení vecí spis konajúcemu sudcovi M. K. s tým, že nesúhlasí so spojením vecí (č. l. 157)

- dňa 17. 06. 2008 bola vec sťažovateľa sp. zn. 5T/115/2007 vylúčená (č. l. 158)

- na č. l. 166 sa nachádza úprava konajúceho sudcu zo dňa 17. 07. 2008 na vyčkanie právoplatnosti inej trestnej veci sťažovateľa sp. zn. 30T/21/2005

- dňa 11. 09. 2008 bolo trestné stíhanie sťažovateľa zastavené (č. l. 169)

- prokurátor podal dňa 5. 09. 2008 sťažnosť proti zastavujúcemu uzneseniu (č. l. 172)

- dňa 16. 10. 2008 bol trestný spis predložený na Krajský súd Trnava (č. l. 176)

- Krajský súd Trnava dňa 26. 02. 2009 zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie (č. l. 180)

- spis sa vrátil z odvolacieho súdu dňa 09. 03. 2009 (č. l. 181)

-   na   základe   dlhodobej   práceneschopnosti   sudcu   M.   K.   a   jeho   disciplinárneho stíhania bola vec dňa 02. 02. 2009 pridelená sudcovi JUDr. P. P. (č. l. 185)

- dňa 27. 03. 2009 bol určený termín hlavného pojednávania na deň 21. 05. 2009 (č. l. 189)

- dňa 08. 04. 2009 bola vec pridelená na ďalšie konanie JUDr. R. K., ktorý nastúpil ako nový sudca na tunajší súd dňa 01. 04. 2009 (č. l. 200)

- na č. l. 208 sa nachádza záznam, že spis sp. zn. 30T/21/2005 ohľadom sťažovateľa sa stále nachádza na Krajskom súde Trnava od 04. 09. 2008

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažovateľ má na tunajšom súde neskončené viaceré trestné veci (sp. zn. 3T/51/2005, sp. zn. 5T/115/2007, sp. zn. 30T/21/2005),   ktoré nie sú skončené.   Vo   veci   sp. zn.   5T/115/2007   prichádza   do   úvahy   v   prípade   uznania   viny sťažovateľa   uloženie   súhrnného   trestu   odňatia   slobody   vo   vzťahu   k   odsúdeniu   sp. zn. 30T/21/2005, ktoré stále nie je právoplatne skončené.

Okresný súd Trnava je toho názoru, že v predmetnej veci nedošlo k výraznejším prieťahom v konaní, pričom nie je možné konať predovšetkým z toho dôvodu, že sa čaká na právoplatné skončenie trestnej veci sp. zn. 30T/21/2005.

Za tejto situácie považujem podanú sťažnosť za neodôvodnenú.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúceho proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 T 115/2007.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami, ako aj s vyžiadaným súvisiacim   spisom   okresného   súdu   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je   zjavne neopodstatnená.

Právny   názor   ústavného   súdu   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z posúdenia   doterajšieho   priebehu   konania   pred   prvostupňovým   súdom,   ktoré   začalo 10. júla 2007 podaním obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava na sťažovateľa pre trestný čin násilia   proti   skupine   obyvateľov   a proti   jednotlivcovi   podľa   § 197a   ods. 1   Trestného zákona.

Ďalší   priebeh   namietaného   konania   spolu   s   chronológiou   všetkých   procesných úkonov je podrobne opísaný vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti   z 18. mája 2009, pričom   podľa   zistení   ústavného   súdu   zodpovedá   obsahu   súdneho   spisu   v trestnej   veci sťažovateľa.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr.   I. ÚS 11/00),   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že je pravdivé tvrdenie sťažovateľa   o tom,   že   okresný   súd   po   podaní   obžaloby   10.   júla 2007   až v marci   2009 nariadil termín hlavného pojednávania vo veci na 21. máj 2009, no na druhej strane ústavný súd taktiež zistil, že okresný súd rozsudkom zo 14. mája 2008 v inej trestnej veci vedenej pod   sp. zn.   30 T 21/2005   uznal   sťažovateľa   za   vinného   zo   spáchania   trestného   činu ublíženia   na   zdraví   v štádiu   pokusu   podľa   § 8   ods. 1   k   § 222   ods. 1   Trestného   zákona a trestného   činu   marenia   výkonu   úradného   rozhodnutia   podľa   § 171   ods. 1   písm. c) Trestného   zákona,   za   čo   mu   bol   uložený   úhrnný   trest   odňatia   slobody   na   6 rokov a 10 mesiacov   nepodmienečne.   Okresný   súd   po   podaní   odvolania   sťažovateľom   proti uvedenému rozsudku okresného súdu uznesením z 11. septembra 2008 trestné stíhanie proti sťažovateľovi   v napadnutom   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   5 T 115/2007   zastavil,   keď v odôvodnení písomného vyhotovenia uznesenia okrem iného uviedol, že je bezvýznamné pokračovať   v napadnutom   trestnom   konaní   vzhľadom   na   trest   uložený   sťažovateľovi rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 30 T 21/2005. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský   súd“)   uznesením   z 26. februára   2009   napadnuté   uznesenie   podľa   § 194   ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok okresného súdu zo 14. mája 2008 vo veci vedenej pod sp. zn. 30 T 21/2005 nebol v čase, keď okresný súd rozhodol o zastavení konania vo veci vedenej pod sp. zn. 5 T 115/2007, ešte právoplatný.

Ústavný súd ďalej zistil, že krajský súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 To 65/2008 rozsudkom z 24. septembra 2009 zmenil preskúmavaný rozsudok okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 30 T 21/2005 priamo súvisiacej s napadnutým konaním tak,   že   pôvodne   uložený   trest   okresným   súdom   sťažovateľovi   znížil   a uložil   mu úhrnný trest odňatia   slobody   v trvaní   dvoch   rokov   nepodmienečne   so   zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny v dôsledku prekvalifikovania skutku uvedeného v bode 1 rozsudku okresného súdu (pôvodne podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 2 Trestného zákona) na trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005.

Okresný súd po vrátení spisu 27. marca 2009 určil termín hlavného pojednávania na 21. máj 2009. Napriek tomu, že sťažovateľ upovedomenie o určení termínu hlavného pojednávania   prevzal   3.   apríla   2009,   podal   16.   apríla   2009   predsedovi   okresného   súdu sťažnosť   na prieťahy   v napadnutom   konaní.   Po   doručení   odpovede   predsedu   okresného súdu   z 21.   apríla   2009   podal   sťažovateľ   4.   mája   2009   (po   necelých   dvoch   týždňoch) sťažnosť na prieťahy v konaní ústavnému súdu. Uvedené konanie sťažovateľa ústavný súd vyhodnotil ako účelové a čisto formálne využitie sťažnosti na prieťahy v konaní. Navyše správanie   sťažovateľa   v ďalšom   priebehu   napadnutého   konania   taktiež   neprispelo k bezprieťahovému priebehu napadnutého konania.

Okresný   súd   neakceptoval   ospravedlnenie   neúčasti   sťažovateľa   na   hlavnom pojednávaní nariadenom   na   21.   máj 2009   doručené   20.   mája 2009   (deň   pred   hlavným pojednávaním), ktoré sťažovateľ odôvodnil nutnosťou prípravy na odvolacie konanie proti rozsudku   okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   30 T 21/2005.   Ústavný   súd   sa stotožnil s názorom okresného súdu vysloveným v odôvodnení uznesenia z 21. mája 2009, ktorým bola sťažovateľovi uložená poriadková pokuta za neúčasť na nariadenom hlavnom pojednávaní,   keď   okresný   súd   okrem   iného   uviedol,   že „samotná   príprava   obhajoby zo strany   obžalovaného   7   dní   pred   neverejným   zasadnutím   nie   je   dostatočným ospravedlnením.   Takýmto   ospravedlnením   by   mohla   byť   kolízia   pojednávaní   v ten   istý deň.“.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietajúci porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sám svojím správaním znemožnil plynulý priebeh napadnutého konania.

Ústavný súd uzavrel, že aj keď v priebehu napadnutého konania možno pripustiť určité prvky neefektívnosti v postupe okresného súdu, v tomto štádiu konania nedosahujú takú intenzitu, aby signalizovali príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základne uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak okresný súd v ďalšom   priebehu   konania   nebude   postupovať   efektívne   a   plynulo,   sťažovateľ v nadväznosti na to zvážil možnosť podania novej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2009