znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 356/2011-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Š., a. s., B., zastúpenej advokátskou kanceláriou A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. M. Š., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 22 ods. 1, čl. 43 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred   v   trestnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-42/BPK-S-2011,   postupom   Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jeho prípisom z 27. júna 2011, ako aj príkazom na uchovanie a vydanie počítačových údajov neznámej spisovej značky z 27. mája 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Š., a. s., o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Š., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 22 ods. 1, čl. 43 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa   čl. 8 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred (ďalej len „odbor boja proti korupcii“) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011, postupom Úradu špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „úrad špeciálnej prokuratúry“) vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej prípisom z 27. júna   2011   (ďalej   aj   „namietaný   prípis“)   a   príkazom   úradu   špeciálnej   prokuratúry   na uchovanie a vydanie počítačových údajov neznámej spisovej značky z 27. mája 2011 (ďalej aj „namietaný príkaz“).

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   22.   októbra   2010   zamestnanci Protimonopolného   úradu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „protimonopolný   úrad“)   na základe   poverenia   vykonali   v   sídle   sťažovateľky   rozsiahlu   inšpekciu   a   prehliadku nebytových priestorov. V rámci inšpekcie poverení zamestnanci protimonopolného úradu vyhotovili úplný záznam dát dátového nosiča osobného (ďalej len „dátový nosič“) počítača zamestnanca sťažovateľky Ing. L. G.

Sťažovateľka sa až žalobou podanou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „najvyšší   súd“)   17.   januára   2011   domáhala   ochrany   pred   nezákonným   zásahom protimonopolného   úradu   v   zmysle   §   250v   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“). O žalobe rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3 Sžz 1/2011 z 5. apríla 2011 tak, že zakázal protimonopolnému úradu pokračovať v porušovaní práva sťažovateľky, teda v úkonoch spočívajúcich v prezeraní dátového nosiča sťažovateľky skopírovaného počas inšpekcie u sťažovateľky vykonanej 22. októbra 2010 a vo zvyšku žalobu zamietol.

Dňa   18.   mája   2011   si   vyšetrovateľ   odboru   boja   proti   korupcii   bez   vedomia sťažovateľky vyžiadal od zamestnancov protimonopolného úradu vydanie dátového nosiča ako veci dôležitej pre trestné konanie; predmetný dátový nosič bol vyšetrovateľovi vydaný.

Protimonopolný úrad prípisom z 15. mája 2011 sťažovateľke okrem iného oznámil, že dátový nosič na základe predchádzajúcej výzvy vydal 18. mája 2011 vyšetrovateľovi odboru   boja proti   korupcii.   Podaním   zo   16.   júna 2011   adresovaným   odboru   boja proti korupcii sťažovateľka podala sťažnosť „proti uzneseniu príslušného orgánu o vydanie veci podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku“, ktoré sa malo týkať postupu vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, ktorý si 18. mája 2011 v sídle protimonopolného úradu vyžiadal od Ing. J. Š.,... (ďalej len „zamestnanec protimonopolného úradu“), kompletnú kópiu dátového nosiča.

Podaním   z   20.   júna   2011   adresovaným   Krajskej   prokuratúre   v   Banskej   Bystrici požiadala sťažovateľka o preskúmanie „postupu policajta“, ktorý si 18. mája 2011 v sídle protimonopolného   úradu   vyžiadal   od   zamestnanca   protimonopolného   úradu   kompletnú kópiu dátového nosiča.

Prípisom vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii sp. zn. ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011 z   27.   júna 2011   doručeným   7.   júla 2011   malo byť po   prvýkrát   sťažovateľke   orgánom činným v trestnom konaní oznámené, že dátový nosič bol v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku   ako   vec   dôležitá   pre   trestné   konanie   zamestnancami   protimonopolného   úradu vydaný 18. mája 2011 vyšetrovateľovi odboru boja proti korupcii.

Prípisom úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 102/11 z 27. júna 2011, ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 1. júla 2011, bolo sťažovateľke oznámené, že príslušný prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry preskúmal jej podanie zo 16. júna 2011 označené ako sťažnosť, ktoré vyhodnotil ako podnet podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pričom dospel k záveru, že namietaný postup vyšetrovateľa bol dôvodný a v súlade so zákonom.

Zároveň prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry sťažovateľke prípisom z 27. júna 2011 tiež oznámil, že 27. mája 2011 vydal príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov podľa § 90 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku; sťažovateľka tvrdí, že označený príkaz jej nikdy doručený nebol.

Sťažovateľka tvrdí, že postupom vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, ktorý si 18. mája 2011 v sídle protimonopolného úradu vyžiadal od zamestnanca protimonopolného úradu   kompletnú   kópiu   dátového   nosiča,   a   tiež   postupom   úradu   špeciálnej   prokuratúry vo veci vedenej sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej namietaným prípisom, ako aj jej namietaným príkazom došlo k neprípustnému zásahu do jej základných práv a slobôd garantovaných ústavou.

Sťažovateľka zastáva názor, že vzhľadom na právoplatný rozsudok najvyššieho súdu sp.   zn.   3   Sžz   1/2011   z   5.   apríla   2011,   ktorým   súd   zakázal   protimonopolnému   úradu pokračovať v porušovaní jej práva, teda v úkonoch spočívajúcich v prezeraní dátového nosiča,   a   s   poukazom   na   ustanovenie   §   7   ods.   3   zákona   č.   166/2003   Z.   z.   o   ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých   zákonov (zákon   o ochrane pred   odpočúvaním) v znení neskorších predpisov nesmel byť vyšetrovateľom odboru boja proti korupcii vyžiadaný dátový nosič od protimonopolného úradu a tento nesmie byť v trestnom konaní použitý ako dôkaz.

Sťažovateľka   tiež   namieta   tak   procesný   postup   vyšetrovateľa   odboru   boja   proti korupcii, ktorý žiadal dátový nosič vydať v zmysle ustanovenia § 89 Trestného poriadku, ako aj postup prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý vydal príkaz na uchovanie a vydanie   počítačových   údajov   podľa   §   90   ods.   1   písm.   a)   a   b)   Trestného   poriadku z 27. mája 2011, ktorý navyše podľa tvrdenia sťažovateľky jej nikdy nebol doručený.Sťažovateľka tiež tvrdí, že postupom orgánov činných v trestnom konaní, ktoré jej až 7.   júla 2011, t.   j. po 50 dňoch   od vydania dátového nosiča   protimonopolným úradom, oficiálne oznámili, že k vydaniu tohto nosiča došlo, boli spôsobené prieťahy v konaní. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na § 93 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého   osobe,   ktorá   vec   alebo   počítačové   údaje   vydala   alebo   ktorej   boli   vec   alebo počítačové údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových údajov alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené, o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.

Sťažovateľka tiež namieta, že jej nikdy nebol doručený namietaný príkaz z 27. mája 2011 a ani jej nebolo umožnené napriek jej žiadostiam nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011.

Osobitne   sťažovateľka   poukazuje   na   zásah   do   jej   súkromia,   neoprávnené zhromažďovanie,   zverejňovanie   a   iné   zneužívanie   údajov   o   jej   osobe,   nerešpektovanie súkromného   života,   obydlia   a   korešpondencie,   porušenie   práva   na   listové   tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a právo na ochranu osobných údajov a zásah   do   vlastníckeho   práva,   ku   ktorých   malo   dôjsť   nezákonným   získaním   dátového nosiča orgánmi činnými v trestnom konaní.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 22 ods. 1, čl. 43 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru „postupom Ministerstva vnútra SR – Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred v konaní ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011, postupom a rozhodnutím zo dňa 1. 7. 2011, ktorým doručil prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry,   Generálnej   prokuratúry   SR,   obchodnej spoločnosti Š. a. s. vybavenie sťažnosti zo dňa 17. 6. 2011, ktorú kvalifikoval ako podnet podľa § 31 a násl. Zákona o prokuratúre č. 1153/2001 Z. z. a príkazom na uchovanie a vydanie   počítačových   údajov   podľa   §   90   ods.   1   písm.   a,   b   TP   prokurátora   Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR zo dňa 27. 5. 2011.“.

Zároveň sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zrušil namietaný príkaz z 27. mája 2011   a   zakázal   odboru   boja   proti   korupcii   a   úradu   špeciálnej   prokuratúry   pokračovať v porušovaní jej práv, obnovil stav pred porušením jej základných práv, prikázal vyňať záznam dátového nosiča zo spisovej dokumentácie v predmetnej trestnej veci a zároveň prikázal, aby bol záznam dátového nosiča protokolárnym spôsobom zlikvidovaný.

Sťažovateľka taktiež žiada, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým zakáže odboru boja proti korupcii a úradu špeciálnej prokuratúry akokoľvek nakladať a disponovať so záznamom dátového nosiča.

Podaním z 8. augusta 2011 (doručeným 10. augusta 2011) sťažovateľka doplnila sťažnosť o listinnú dokumentáciu:

a) podanie z 20. júna 2011 označené ako „Žiadosť o preskúmanie postupu policajta“, adresované Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici,

b)   podanie   z   8.   júla   2011   označené   ako „Žiadosť   o   nahliadnutie   do   spisu“, adresované odboru boja proti korupcii,

c) prípis úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 102/11-19 z 22. júla 2011, v ktorom   prokurátor   sťažovateľke   v   reakcii   na   jej   podanie   z 20.   júna   2011   adresované Krajskej   prokuratúre   v Banskej   Bystrici   oznamuje, že   na jej   obsahovo   totožné podania zo 16. júna 2011 a z 20. júna 2011 reagoval úrad špeciálnej prokuratúry prípisom z 27. júna 2011 (prokurátor používa výrazové prostriedky „list tunajšej prokuratúry z 27. 6. 2011“, pozn.), „ktorý ste podľa dokladu o doručení obdržali dňa 1. 7. 2011, ktorým bolo vybavené Vaše predmetné podanie, preto ďalšie vybavovanie danej veci v tomto štádiu konania je bezpredmetné“,

d)   podanie   z   25.   júla   2011   označené   ako „Opätovná   žiadosť   o   nahliadnutie   do trestného spisu“, adresované odboru boja proti korupcii,

e) prípis vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii sp. zn. ČVS:PPZ-42/BPK-S-2011 z 26. júla 2011, v ktorom   vyšetrovateľ sťažovateľke oznámil, že nie je v zmysle § 69 Trestného poriadku osobou „oprávnenou nazerať do vyšetrovacieho spisu a preto Vám nemôže byť umožnené nazerať do predmetného vyšetrovacieho spisu“.

Sťažovateľka   v   podaní   z   8.   augusta   2011   tvrdí,   že   ňou   predložená   listinná dokumentácia   zakladá   v   uvedenej   veci   právomoc   ústavného   súdu,   keďže „nemá   inú možnosť domáhať sa nápravy protiústavného postupu a rozhodnutí OČTK v predmetnej veci, ako cestou ústavnej sťažnosti“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   v   sťažnosti   označených   základných   práv   podľa ústavy, listiny a práva podľa dohovoru postupom odboru boja proti korupcii v trestnej veci vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-42/BPK-S-2011   a   tiež   postupom   úradu   špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej prípisom z 27. júna 2011, ako aj jej príkazom z 27. mája 2011.

V   súvislosti   s   námietkami   sťažovateľky   ústavný   súd   považoval   za   potrebné pripomenúť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených   kompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 149/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Súčasťou   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu   je   aj   právny   názor,   podľa   ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

V nadväznosti na uvedené právne názory ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa ochrany svojich práv, okrem podania zo 16. júna 2011 adresovaného odboru boja proti korupcii a podania z 20.   júna   2011   adresovaného   Krajskej   prokuratúre   v   Banskej   Bystrici   nijakým   iným spôsobom nedomáhala.

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky postupom odboru boja proti korupcii v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-42/BPK-S-2011

Z   už   uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich   práv postupom   odboru   boja   proti   korupcii   v   označenej   trestnej   veci   podaniami   zo   16.   júna a z 20. júna 2011, pričom tieto podania sú z hľadiska svojho obsahu v zásade identické; rozdiel   medzi   nimi   spočíva   len   v   tom,   že   v   prvom   z   nich   ide   o   sťažnosť   proti (neexistujúcemu) uzneseniu odboru boja proti korupcii a v druhom prípade ide o podnet na preskúmanie postupu vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii v predmetnej veci.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre...

Podľa   §   33   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Z   citovaných   ustanovení   zákona   o   prokuratúre   vyplýva,   že   sťažovateľka   bola oprávnená   domáhať   sa   preskúmania   postupu   vyšetrovateľa   odboru   boja   proti   korupcii podnetom   podľa   §   31   ods.   1   a   nasl.   zákona   o   prokuratúre   (čo   aj   urobila),   ktorý   bola oprávnená   a   aj   povinná   preskúmať   príslušná   prokuratúra,   ktorá   tak   aj   urobila   (úrad špeciálnej prokuratúry, pozn.) a o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľku aj informovala svojím prípisom   sp. zn. VII/1 Gv 102/11 z 27. júna 2011 [úrad špeciálnej prokuratúry namietaným   prípisom   v   zásade   reagoval   na   obe   podania   sťažovateľky   (keďže   tieto   sú obsahovo identické); aj keď v samotnom prípise sa uvádza, že tento je reakciou na podanie sťažovateľky zo 16. júna 2011, ktoré bolo označené ako sťažnosť, pozn.].

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že sťažnosť je v tejto časti neprípustná, a preto ju v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

2.   K   namietanému   porušeniu   práv   sťažovateľky   postupom   úradu   špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej prípisom z 27. júna 2011, ako aj jej príkazom z 27. mája 2011

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nielen podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS   112/06).   Podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   zakladajú   povinnosť   príslušného prokurátora,   resp.   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť   ho   a   spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných   alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu   (m.   m.   I.   ÚS   186/05, IV. ÚS 53/05).

Z   listinnej   dokumentácie   predloženej   sťažovateľkou   vyplýva,   že   na   jej   podanie zo 16. júna   2011   reagoval   úrad   špeciálnej   prokuratúry   namietaným   prípisom   sp.   zn. VII/1 Gv 102/11 z 27. júna 2011, pričom vzhľadom na podobnosť obsahu tohto podania s podaním sťažovateľky z 20. júna 2011 možno označený prípis v zásade považovať za reakciu   na   obe   podania   sťažovateľky,   čo   prokurátor   špeciálnej   prokuratúry   výslovne vyjadril v prípise č. k. VII/1 Gv 102/11-19 z 22. júla 2011 (tento predstavuje výslovnú reakciu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry na podanie sťažovateľky z 20. júna 2011, pričom prokurátor sa v ňom odvoláva na predchádzajúci prípis úradu špeciálnej prokuratúry z 27. júna 2011, pozn.); proti prípisu úradu špeciálnej prokuratúry z 22. júla 2011 však sťažnosť doručená ústavnému súdu nesmeruje.

Z   už   uvedeného   teda   zjavne   vyplýva,   že   vo   vzťahu   k   postupu   úradu   špeciálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. VII/1 Gv 102/11 a jej prípisu z 27. júna 2011 sťažovateľka nevyužila žiadne ďalšie právne prostriedky nápravy (opakovaný podnet, príp. ďalší opakovaný podnet), ktoré jej zákon o prokuratúre umožňuje, keďže sa nedomáhala preskúmania   postupu   prokurátora   úradu   špeciálnej   prokuratúry   v   označenej   veci nadriadeným prokurátorom.

Aj keby sťažovateľka tvrdila, že jej podanie z 20. júna 2011 treba považovať za opakovaný podnet (v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre), príp. ďalší opakovaný podnet   (v   zmysle   §   34   ods.   2   zákona   o   prokuratúre),   a   že   teda   vybavenie   jej podnetu z 20. júna 2011 prípisom úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 102/11-19 z 22. júla 2011 je nezákonné, tak by sťažnosť bola v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde   prípustná   len   za   predpokladu,   ak   by   v   sťažnosti   adresovanej   ústavnému   súdu sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich   ústavou   garantovaných   práv   aj   označeným prípisom   úradu   špeciálnej   prokuratúry   z   22.   júla   2011,   čo   však   neurobila.   V   podaní z 8. augusta 2011, prostredníctvom ktorého ústavnému súdu predložila tento prípis, totiž nerozšírila požadovaný petit aj o námietku porušenia jej práv prípisom úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 102/11-19 z 22. júla 2011.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   postup úradu špeciálnej   prokuratúry   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   VII/1   Gv   102/11   a jej   prípis z 27. júna 2011 nenapadla právnymi prostriedkami nápravy, ktoré jej zákon o prokuratúre dáva k dispozícii; t. j. opakovaný podnet, príp. ďalší opakovaný podnet.

Uvedené   právne   prostriedky   nápravy   umožňovali,   resp.   umožňujú   sťažovateľke dosiahnuť účinnú   nápravu   v   jej   veci   vzhľadom   na právomoc   nadriadeného   prokurátora záväzným pokynom   nariadiť   prijatie   efektívnych   opatrení,   a to   aj napriek   doterajšiemu postupu   úradu   špeciálnej   prokuratúry,   ak   by   na   základe   opakovaného   podnetu,   príp. ďalšieho   opakovaného   podnetu   sťažovateľky   dospel   k   záveru,   že   označený   postup, resp. príkaz   úradu   špeciálnej   prokuratúry   z   27.   júna   2011,   ako   aj   jeho   príkaz z 27. mája 2011 bol v rozpore so zákonom.

Použitie označených právnych prostriedkov nápravy je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Sťažovateľka   v   súvislosti   s   požiadavkou   vyčerpania   všetkých   dostupných prostriedkov   nápravy   v   sťažnosti   pre   prípad,   ak   by   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že nevyčerpala   všetky   právne   prostriedky   nápravy,   navrhla,   aby   ústavný   súd   postupoval v zmysle § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde (správne malo byť uvedené ustanovenie § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pozn.), podľa ktorého „ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa“,   a   aby   v   tejto   súvislosti zohľadnil,   že   sťažovateľke   bolo   orgánmi   činnými   v   trestnom   konaní   odmietnuté   právo nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, a tiež skutočnosť, že namietaný príkaz úradu špeciálnej prokuratúry jej nikdy nebol doručený.

V   súvislosti   s   uvedeným   návrhom   (požiadavkou)   sťažovateľky   ústavný   súd zdôrazňuje, že postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde prichádza do úvahy vtedy, ak sťažovateľ v posudzovanom prípade právne prostriedky nápravy, ktoré mu zákon účinne poskytuje nevyčerpal (nevyužil) a už ich vyčerpať ani nemôže, vzhľadom na to, že mu zákonom   ustanovená   lehota   na   ich   podanie   už   uplynula.   V   danom   prípade   má   ale sťažovateľka   stále   k   dispozícii   účinné   prostriedky   ochrany   svojich   práv   podľa   zákona o prokuratúre,   a preto   ústavný   súd   v   jej   prípade   dospel   k   záveru,   že   nie   sú   splnené podmienky na jeho postup v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   aj   v   tejto   časti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa s ďalšími návrhmi sťažovateľky (napr. návrhom na vydanie dočasného opatrenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011