znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 356/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. J. L., H., zastúpeného advokátom Mgr. P. B., B., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Trnave   č.   k.   24   Co/18/2007-440 zo 17. októbra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PaedDr. J. L. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2009 doručená sťažnosť PaedDr. J. L., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. P. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 24 Co/18/2007-440 zo 17. októbra 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že konanie na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) začalo na základe jeho žaloby, ktorou sa domáhal určenia, že jeho pracovný pomer so žalovanou spoločnosťou Ch., a. s., S. (ďalej len „žalovaná“), trvá od 5. mája 2000, a zároveň si uplatil nárok na náhradu mzdy s úrokmi z omeškania, náhradu odvodov, trovy konania   a   náhradu   poplatku   za   právnu   pomoc.   Pracovný   vzťah   so   žalovanou   vznikol sťažovateľovi   1.   augusta   1989.   Dňa   17.   decembra   1999   žalovaná   rozviazala so sťažovateľom pracovný pomer pre nadbytočnosť výpoveďou s trojmesačnou výpovednou lehotou.   Vzhľadom   na   pracovnú   neschopnosť   sťažovateľa   táto   lehota   uplynula   4.   mája 2000.   Po   tomto   dátume až do   16.   októbra   2000 mu žalovaná prideľovala prácu, ktorú vykonával, bola mu vyplácaná mzda a žalovaná riešila všetky jeho pracovnoprávne otázky. Sťažovateľ preto   trval   na tom, že pracovný   pomer vznikol   konkludentne 5.   mája 2000 a trval aj naďalej, t. j. aj po 16. októbri 2000.

Okresný súd medzitýmnym rozsudkom č. k. 14 C 379/2000-317 z 30. júna 2005 v spojení   s   dopĺňacím   rozsudkom   č.   k.   14   C/2000-392   zo   4.   decembra   2006   určil,   že pracovný   pomer   uzavretý   medzi   sťažovateľom   a   žalovanou   trval   od   5.   mája   2000   až do 16. októbra 2000. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa dlhšieho konania pracovného pomeru žalobu zamietol.

Krajský   súd   rozsudkom   sp.   zn.   24   Co   18/2007   zo   17.   októbra   2007   napadnuté rozsudky zmenil tak, že žalobu v časti o určenie vzniku nového pracovného pomeru medzi účastníkmi 5. mája 2000 a jeho trvania zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 33/2008 z 30. apríla 2009 zamietnuté. Toto rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 20. júla 2009.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Krajský   súd   v   Trnave   v   konaní   pod   sp.   zn.   24   Co/18/2007   rozsudkom   24 Co/18/2007 z 17.10.2007 porušil základné právo PaedDr. J. L., bytom H. zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave 24Co 18/2007 zo dňa 17.10.2007 a prikazuje Krajskému súdu v Trnave, aby vo veci opätovne konal a rozhodol. PaedDr. J. L. bytom H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 289,74€ (slovom dvestoosemdesiatdeväť euro a sedemdesiatštyricentov) (2 úkony právnej služby po 115,90€ - prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť; 2x režijný paušál po 6,95€, DPH t.j. 245,70€), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. Petra Belicu vedený v Tatra banke, a.s.: č. účtu: 262 385 3252/1100, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania, a preto môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods.   2 ústavy); navyše sťažovateľ bol v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto   lehoty   odpustiť   (napr.   IV.   ÚS   14/03).   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Konanie o veci sťažovateľa vedené krajským súdom pod sp. zn. 24 Co 18/2007 bolo právoplatne skončené   doručením   rozsudku   tohto   odvolacieho súdu   účastníkom   konania, k čomu muselo dôjsť pred 3. januárom 2008, čo vyplýva z prezentačnej pečiatky okresného súdu označujúcej dátum doručenia dovolania sťažovateľa (sťažovateľ dátum nadobudnutia právoplatnosti   rozsudku   krajského   súdu   ako   relevantnú   právnu   skutočnosť   v   sťažnosti neuviedol). Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho práva krajským súdom po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene (obdobne napr. IV. ÚS 323/07). Skutočnosť, že sťažovateľ podal dovolanie, ktoré najvyšší súd zamietol rozsudkom sp.   zn.   1   Cdo   33/2008   z   30.   apríla   2009,   podľa   názoru   ústavného   súdu   v   súlade   s judikatúrou ústavného súdu (napr. II. ÚS 281/07) nemala vplyv na rozhodnutie ústavného súdu. Naopak, podanie dovolania sťažovateľom a jeho zamietnutie rozsudkom najvyššieho súdu   znamená,   že   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľa   bol   aj   nedostatok právomoci   ústavného   súdu   na   jej   prerokovanie,   keďže   dovolací   súd   sa   dovolaním sťažovateľa meritórne zaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2009