znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 356/08-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho a   Ladislava Orosza o sťažnosti L. R., H., zastúpeného advokátkou Mgr. Z. B., N., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   5   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Tos 26/2008 z 11. júna 2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné práva L. R. podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu   v Nitre sp. zn. 7 Tos 26/2008 z 11. júna 2008 z dôvodu nerozhodnutia o ďalšom trvaní väzby p o r u š e n é   b o l i.

2. Krajský súd v Nitre j e   p o v i n n ý   uhradiť L. R. trovy konania v sume 131,78 € [slovom stotridsaťjeden eur a sedemdesiatosem centov (3 970 Sk)] na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Z. B., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2008 doručená sťažnosť L. R., v tom čase vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. Z. B., N., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 T 7/2008 z 20. mája 2008 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Tos 26/2008 z 11. júna 2008.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesením   vyšetrovateľa   Krajského   riaditeľstva Policajného zboru v N. sp. zn. KRP-76/OVK-NR-2006 z 10. novembra 2006 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 a 5 písm. a) Trestného zákona. Uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Tp 4/2007 z 9. januára 2007   bol   sťažovateľ   vzatý   do   väzby   z dôvodu   podľa   §   71   ods.   1   písm.   a)   Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť 8. januára 2007 od 11. 15 h. V prípravnom konaní bola väzba sťažovateľa naposledy predĺžená do 21. mája 2008.

Krajská prokuratúra v Nitre podala 20. mája 2008 okresnému súdu na sťažovateľa obžalobu pre obzvlášť závažný zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 a 2 písm. a), ods. 4 písm. b) a ods. 5 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona. Okresný súd v ten istý deň, t. j. 20. mája 2008, na verejnom zasadnutí   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   5   T   7/2008   o ponechaní   sťažovateľa   vo   väzbe. Sťažovateľ namieta, že okresný súd rozhodoval na verejnom zasadnutí napriek tomu, že jeho   obhajca   nebol   o termíne   tohto   zasadnutia   upovedomený   v zmysle   §   292   ods.   1 Trestného poriadku a boli porušené aj ustanovenia § 292 ods. 4 Trestného poriadku a § 293 ods. 9 Trestného poriadku.

Sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sťažnosť,   v ktorej   namietal,   že uvedeným postupom okresného súdu bolo porušené jeho právo na obhajobu.

Krajský súd rozhodol o sťažnosti uznesením sp. zn. 7 Tos 26/2008 z 11. júna 2008, ktorým   zrušil   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu.   V tomto   uznesení   krajský   súd konštatoval,   že   okresný   súd   nepostupoval   správne,   keď   pri   určení   termínu   verejného zasadnutia nerešpektoval zákonnú lehotu na prípravu naň, hoci nešlo o neodkladný úkon, sťažovateľa   však   z väzby   neprepustil.   Podľa   názoru   krajského   súdu   vyjadreného v odôvodnení tohto uznesenia „v zmysle ustanovenia § 76 ods. 5 Tr. poriadku súdu plynie lehota väzby podľa § 76 ods. 7 Trestného poriadku od podania obžaloby alebo od návrhu na dohodu o vine a treste samostatne a preto, ak prokurátor podal obžalobu, súd nemusí trvania   väzby   predlžovať   alebo   o nej   samostatne   rozhodovať.   Povinnosť   rozhodovať o ďalšom trvaní väzby vyplýva súdu z ustanovení § 242 a § 244 ods. 5 Tr. poriadku.“.

Sťažovateľ s uvedeným názorom krajského súdu nesúhlasí a s poukazom na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. apríla 2008 namieta, že lehota trvania jeho väzby skončila 21. mája 2008. Pretože okresný súd do 21. mája 2008 o jeho väzbe zákonným spôsobom nerozhodol, bol povinný prepustiť ho z väzby najneskôr v tento deň.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v jeho   veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Tos 26/2008 zo dňa 11. 6. 2008 a uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5 T 7/2008 zo dňa 20. 5. 2008 bolo porušené moje základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR a právo na slobodu zaručené v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7 Tos 26/2008 zo dňa 11. 6. 2008 v spojitosti s uznesením Okresného súdu v Nitre zo dňa 20. 5. 2008 sp. zn. 5 T 7/2008 sa zrušujú a Okresnému súdu v Nitre sa prikazuje prepustiť ma ihneď z väzby na slobodu.

3. Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľovi v sume 3.970,- Sk na účet jeho advokáta do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 356/08-11 zo 7.   novembra   2008   ju   prijal   na   ďalšie   konanie   v časti,   ktorou   sťažovateľ   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 7 Tos 26/2008 z 1. júna 2008, a vo zvyšnej časti jeho sťažnosť odmietol.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľa a predsedu krajského súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu krajského súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľa a predseda krajského súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda   krajského   súdu   vo   vyjadrení   sp.   zn.   Spr   1293/08   z 20.   januára   2009 poukázal na svoje písomné vyjadrenie vo veci sťažnosti M. N. vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 326/08, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Uznesením krajského súdu zo dňa 11. júna 2008, sp. zn. 7 Tos/26/2008, bolo na podklade   sťažnosti   podanej   obvineným,   podľa   §   194   Tr.   por.   zrušené   už   označené uznesenie súdu I. st., pretože

-súd   I.   st.   nepostupoval   správne,   keď   určil   termín   verejného   zasadnutia a nerešpektoval lehotu na prípravu naň,

-nešlo o neodkladný úkon,

-v zmysle ustanovenia § 76 ods. 5 Tr. por., súdu plynie lehota väzby podľa § 76 ods. 7 Tr. por. samostatne od podania obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste a preto, ak prokurátor podal obžalobu, súd nemusí trvanie väzby predlžovať alebo o nej samostatne rozhodovať,

-povinnosť   rozhodovať   o ďalšom   trvaní   väzby   vyplýva   súdu   z ustanovení   §   242 a § 244 ods. 5 Tr. por.

Súdu   I.   st.   bolo   uložené   postupovať   podľa   uvedeného   a skúmať   (v   rámci predbežného prejednania obžaloby) dôvodnosť väzby u obvineného.

Podľa   môjho   názoru,   ak   by   bol   senát   tunajšieho   krajského   súdu   dôsledne rešpektoval

-§ 2 ods. 3, prvá veta, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení jeho neskorších zmien a doplnení (ďalej v texte len „zákon o sudcoch a prísediacich“)

-čl. 7 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru) mal, po zrušení už označeného uznesenia súdu I. st. podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. rozhodnúť o prepustení obvineného z väzby podľa § 79 ods. 2 prvá veta Tr. por. Právny   názor   ÚS   SR   obsiahnutý   v náleze   zo   dňa   22.   apríla   2008,   sp.   zn. I. ÚS 187/07 nebol pre súd I. st. ako i tunajší krajský súd záväzný, pretože nebol vydaný na základe   návrhu   niektorého   z týchto   súdov   (2   ods.   3,   prvá   veta,   zákona   o sudcoch a prísediacich).

Na   obsah   už   označeného   nálezu   ÚS   SR   reagovala   Generálna   prokuratúra Slovenskej   republiky,   Trestný   odbor,   vydaním   „Metodického   usmernenia   postupu prokurátorov   v súvislosti   s ďalším   trvaním   väzby“   (ďalej   v texte   len   „metodické usmernenie“)   zo   dňa   21. mája   2008,   vedeným   pod   IV   Spr   153/08-2,   ktorý   nadobudol účinnosť dňom 01. júna 2008 (bod II).

Tento je vedený na tunajšom krajskom súde pod číslom konania Spr 740/08 a dňa 10. júna 2008 bol doručený sudcom pôsobiacim na trestnom úseku tunajšieho krajského súdu. Z jeho obsahu (bod I) je nepochybné, že

1) prokurátor,   ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní postupuje, v prípade splnenia zákonných podmienok vo väzobnej veci, podľa § 76 ods. 2, prvá veta, Tr. por.,

2) v prípade, ak prokurátor nepostupuje podľa § 76 ods. 2, prvá veta, Tr. por., je povinný podať obžalobu alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste na príslušný súd v lehote 10 pracovných dní pred uplynutím lehoty trvania väzby v prípravnom konaní, ak obvineného z väzby, do jej uplynutia, neprepustí sám.

Aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky „Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov“ reagovalo, na už označený nález ÚS SR, návrhom na zmenu ustanovenia § 76 ods. 2, ods. 5 Tr. por. (na rozdiel od už označeného metodického usmernenia, bola navrhnutá lehota 15 pracovných dní) ako i návrhom na zmenu ods. 4, § 192 Tr. por.

Či a v akom rozsahu boli porušené, obvineným namietané jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (čl. 8, ods. 2, prvá veta, ods. 5 Listiny základných práv a slobôd) a práva podľa čl. 5, ods. 1 Dohovoru, uznesením Krajského súdu v Nitre, vedeného pod sp. zn. 7 Tos/26/2008, je oprávnený vysloviť iba ÚS SR (čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa   čl.   5   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   slobodu   a   osobnú   bezpečnosť. Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   okrem   nasledujúcich   prípadov,   pokiaľ   sa   tak   stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b)   zákonné   zatknutie   alebo   iné   pozbavenie   osoby   preto,   že   sa   nepodrobila rozhodnutiu   vydanému   súdom   podľa   zákona,   alebo   preto,   aby   sa   zaručilo   splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f)   zákonné   zatknutie   alebo   iné   pozbavenie   slobody   osoby,   aby   sa   zabránilo   jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa   §   72   ods.   2   tretej   vety   Trestného   poriadku   o väzbe   rozhoduje   súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.

Podľa § 76 ods. 5 Trestného poriadku v relevantnom znení (v znení v čase, v ktorom krajský   súd   vydal   namietané   uznesenie,   pozn.)   súdu   plynie   lehota   väzby...   od   podania obžaloby...

Podľa   §   244   Trestného   poriadku   v relevantnom   znení   ak   je   obvinený   vo   väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prejednaní obžaloby vždy aj o ďalšom trvaní väzby.

Predmetom konania ústavného súdu vymedzeným uznesením o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie je posúdenie, či z hľadiska ochrany základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru možno pripustiť, aby bol obvinený po podaní obžaloby a po uplynutí lehoty, na ktorú bola jeho väzba v prípravnom konaní naposledy predĺžená, naďalej ponechaný vo väzbe do predbežného prerokovania obžaloby v prípade, ak krajský súd zruší rozhodnutie prvostupňového súdu o ďalšom trvaní väzby.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 17 ods. 5   ústavy   obsahuje   pri väzbe   také   práva,   ako   je   napríklad   právo   byť   vo   väzbe   len zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu, právo podať návrh na konanie,   v ktorom   by   súd   neodkladne   alebo   urýchlene   rozhodol   o zákonnosti   väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, a právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu, alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť v zákonom určených prípadoch podmienené zárukou (m. m. III. ÚS 7/00).

Z práva nebyť vo väzbe z iného ako zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu vyplýva priama spojitosť zákonného väzobného dôvodu s rozhodnutím sudcu alebo súdu nielen pri vzatí do väzby, ale aj počas jej trvania (III. ÚS 7/00).

Obvinený môže byť do väzby vzatý a v nej držaný len z tých zákonných dôvodov, ktoré sú uvedené vo výrokoch súdnych rozhodnutí (III. ÚS 7/00).

Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený   slobody,   musí   byť   zlučiteľné   s účelom   čl. 17   ústavy,   ktorým   je   ochrana jednotlivca   proti   svojvôli   (II.   ÚS   55/98,   III.   ÚS   7/00,   I.   ÚS   165/02,   I.   ÚS   177/03, I. ÚS 187/07).

Lehota trvania väzby sťažovateľa bola v prípravnom konaní predĺžená do 21. mája 2008. Po podaní obžaloby 20. mája 2008 okresný súd rozhodol na verejnom zasadnutí uznesením sp. zn. 5 T 7/2008 z 20. mája 2008 o ponechaní sťažovateľa vo väzbe, pretože u neho trvá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Krajský súd na základe sťažnosti podanej sťažovateľom uznesenie okresného súdu zrušil, o ďalšom trvaní jeho väzby však nerozhodol ani ho neprepustil z väzby, a to z týchto dôvodov:

„Pokiaľ nadriadený orgán preskúmal napadnuté uznesenie, zistil, že súd I. stupňa nepostupoval správne, keď v trestnej veci obvinených určil termín verejného zasadnutia a nerešpektoval lehotu na prípravu naň. Nie je možné konštatovať, že išlo o neodkladný úkon. Nadriadený súd poukazuje, že v zmysle ustanovenia § 76 ods. 5 Trestného poriadku súdu plynie lehota väzby podľa § 76 ods. 7 Trestného poriadku od podania obžaloby alebo od návrhu na dohodu o vine a treste samostatne a preto, ak prokurátor podal obžalobu, súd nemusí trvania väzby predlžovať alebo o nej samostatne rozhodovať. Povinnosť rozhodovať o ďalšom trvaní väzby vyplýva súdu s ustanovení § 242 a § 244 ods. 5 Trestného poriadku. Keďže celé konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu malo procesné chyby, nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil ako nezákonné. Úlohou súdu I. stupňa bude postupovať ako bolo vyššie uvedené a v rámci predbežného prejednania skúmať dôvodnosť väzby u obvinených.“

S citovaným   názorom krajského súdu nemožno   súhlasiť.   Ústavný   súd už viackrát judikoval (napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 222/06, IV. ÚS 112/08), že záruky osobnej slobody jednotlivca sa v prípade väzby nevyčerpávajú len odkazom na zákonnú úpravu, ale tieto záruky   treba   vnímať   v širších   súvislostiach.   Z čl. 17   ods. 2   ústavy   vyplýva   okrem   iného aj právo byť vo väzbe na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu, nadväzujúc na prvý odsek čl. 17 ústavy, podľa ktorého osobná sloboda sa zaručuje. Ústavný súd tým vyjadril význam tak osobnej slobody jednotlivca, ako aj úlohy súdov a sudcov pri napĺňaní ústavných záruk osobnej slobody.

Podľa ústavy zo všetkých orgánov sú to práve súdy, ktoré majú zodpovednosť za to, či   v prípade   osoby   obvinenej   z trestného   činu   bude   proti   nej   vedené   trestné   konanie vo väzbe   alebo   na   slobode.   Na   prevzatie   tejto   zodpovednosti   ústava   ustanovuje   formu „rozhodnutia“, a tým dbá o to, aby väzba ako opatrenie, pozbavujúca osobnej slobody, bola   vykonaná   spôsobom   poskytujúcim   obvinenému   základné   procesné   záruky   proti svojvoľnému   postupu   dotknutých   orgánov   (III. ÚS 222/06).   Rovnako   ústavný   súd   už judikoval, že základné práva a slobody podľa ústavy treba vykladať a uplatňovať v zmysle a v duchu   medzinárodných   zmlúv   o ľudských   právach   a základných   slobodách (PL. ÚS 1/93, PL. ÚS 15/98) a že do rámca ústavných záruk práva na osobnú slobodu treba zahrnúť aj záruky poskytované čl. 5 dohovoru, tak ako ich vykladá a uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre (II. ÚS 55/98, III. ÚS 7/00, IV. ÚS 112/08).

V prípade sťažovateľa sa ďalšie trvanie jeho väzby po 21. máji 2008 do 16. júla 2008, keď okresný súd na predbežnom prerokovaní obžaloby rozhodol o jeho ponechaní vo väzbe, nezakladalo na žiadnom súdnom rozhodnutí. Absencia formálneho rozhodnutia všeobecného súdu o ďalšom trvaní väzby od 21. mája 2008 znamená, že na ďalšie trvanie väzby po tomto dátume nebol právny titul, ktorý by zabezpečil jej legitímnosť a legálnosť. Preto väzbu sťažovateľa po 21. máji 2008 treba považovať za nezákonný zásah do osobnej slobody jednotlivca, ktorý zakladá aj jej protiústavnosť, pretože je nevyhnutné dôsledne rešpektovať ústavnú požiadavku, aby sa väzba vždy opierala o rozhodnutie súdu.

Ústavný súd preto vyslovil, že krajský súd svojím uznesením sp. zn. 7 Tos 7/2008 z 11. júna 2008 porušil základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a jeho právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa   §   56   ods.   3   písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného žiadal, aby ústavný súd nálezom zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 7 Tos 26/2008 z 11. júna 2008 a prikázal okresnému súdu, aby ho prepustil z väzby na slobodu.

Vzhľadom na to, že ústavný súd už nálezom sp. zn. IV. ÚS 326/08 z 12. februára 2009 zrušil označené uznesenie krajského súdu, pričom ho zrušil v celom rozsahu, nielen vo vzťahu   k M.   N.,   o sťažnosti   ktorého   označeným   nálezom   rozhodol,   a vrátil   vec krajskému   súdu   na   ďalšie   konanie,   stal   sa   už   návrh   sťažovateľa   v časti   zrušenia predmetného uznesenia krajského súdu právne bezvýznamným.

Podľa zistenia ústavného súdu bol sťažovateľ 24. marca 2009 prepustený z väzby na slobodu, a preto sa stalo bezpredmetným aj rozhodovanie o ostávajúcej časti jeho návrhu, v ktorej žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu prepustiť ho z väzby na slobodu. Z uvedeného dôvodu tomuto návrhu sťažovateľa ústavný súd nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním   advokátkou   Mgr.   Z.   B.   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Sťažovateľ   ich vyčíslil sumou 3 970 Sk, t. j. 131,78 €. Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľom neprekračovali sumu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej (bod 2 výroku tohto rozhodnutia). Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne   sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s § 149   Občianskeho súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009