znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 356/04-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Jaromíra Šmídu, bytom Ž., Jána Šmídu, bytom Ž., Agneše Buchtovej, bytom Ž., a Ondreja Buchtu, bytom Ž., zastúpených advokátkou JUDr. A. S., Advokátska kancelária, Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaniach vedených pod sp. zn. Nc/a/161/95 a Nc/a/162/95, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Jaromíra   Šmídu,   Jána   Šmídu,   Agneše   Buchtovej   a Ondreja   Buchtu o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2004 doručená sťažnosť Jaromíra Šmídu, Jána Šmídu, Agneše Buchtovej a Ondreja Buchtu (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaniach o úschove peňažnej sumy 1 236 000 Sk (náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti) vedených pod sp. zn. Nc/a/161/95 a Nc/a/162/95.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľov   je   od   roku   1996   na   okresnom   súde   pod sp. zn. Nc/a/161/95 a Nc/a/162/95 deponovaná suma spolu 3 219 900 Sk za vyvlastnené komasačné parcely podľa právoplatného vyvlastňovacieho protokolu č.... Dôvodom, prečo vyvlastňované náhrady boli dané do depozitu, bolo to, že príjemcovia boli neznámi a že v otázke   predmetných   parciel   bol   na   okresnom   súde   vedený   súdny   spor   o určenie vlastníctva pod sp. zn. 16 C 173/93. Tento spor bol právoplatne skončený 24. novembra 2003. Sťažovatelia niekoľkokrát žiadali okresný súd o vyplatenie deponovaných peňazí. Na postup okresného súdu sa sťažovali aj sťažnosťami z 2. decembra 2002 a 27. februára 2004. Tieto   sťažnosti   však   podľa   názoru   sťažovateľov   neviedli   k náprave.   Podľa   ich   názoru neexistuje žiaden dôvod na to, aby okresný súd zadržiaval výplatu deponovanej čiastky.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidia sťažovatelia v tom, že od roku 1995 je na okresnom súde zložená peňažná čiastka   za   vyvlastnené   nehnuteľnosti   vo   výške   3   219   900   Sk,   ktorá   im   doteraz   nebola vyplatená.

Sťažovatelia si uplatnili aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk pre každého z nich. Svoj nárok odôvodnili tak, že nevyplatením deponovanej čiastky okresným súdom sa dostali do stavu právnej neistoty a s touto čiastkou nemôžu nakladať pre pochybenie okresného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo Jaromíra Šmídu..., Jána Šmídu..., Agneši Buchtovej...   a Ondreja Buchtu...   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Žiline vo veci sp. zn. Nc/a/161/95, Nc/a/162/95 porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   Jaromírovi   Šmídovi...   finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, Jánovi Šmídovi... finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, Agneši Buchtovej... finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy a Ondrejovi   Buchtovi...   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   200.000,-   Sk   ako   náhradu nemajetkovej ujmy.“

Ústavný   súd   vyzval   okresný   súd   na   zaslanie   predmetných   súdnych   spisov sp. zn. Nc/a/161/95 a Nc/a/162/95 a na vyjadrenie k sťažnosti. Spisy okresného súdu spolu s vyjadrením boli ústavnému súdu doručené 30. júla 2004. Vo svojom vyjadrení predseda okresného   súdu   uviedol,   že   v danom   prípade   bol   sporný   predmet   vlastníctva   a subjekt vlastníctva. Súbežne s konaniami sp. zn. Nc/a/161/95 a Nc/a/162/95 prebiehalo aj konanie o určenie   vlastníctva   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   16   C   173/93   a odvolacie   konania na Krajskom súde v Žiline vedené pod sp. zn. 8 Co 1070/02 a 8 Co 1071/02. Ďalej sa vedie konanie sp. zn. 12 C 228/2003 o povinnosť odporcov súhlasiť s vydaním predmetu úschovy podľa § 185e Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). O deponované peňažné prostriedky sa prihlásili jednak bývalí pozemnoknižní vlastníci a aj komasační vlastníci. Obe skupiny si odmietajú vydať súhlas na vyplatenie deponovanej sumy. Zložiteľ dal súhlas na vyplatenie bývalým pozemnoknižným vlastníkom, proti tomuto súhlasu podali námietky bývalí komasační vlastníci. Predseda okresného súdu považuje sťažnosť za neopodstatnenú.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o zjavne   neopodstatnenú sťažnosť.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené   len   tie   fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby,   ktoré   splnili   všetky   zákonné podmienky spojené s nadobudnutím a uplatňovaním takýchto práv. Z konania o sťažnosti sú preto vylúčené také návrhy, keď sťažovateľ nesplnil niektorú zo zákonných podmienok potrebnú pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého namietal na ústavnom súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal sťažovateľ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 20/97).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či   preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu.

Zo súdnych spisov ústavný súd zistil, že v obidvoch prípadoch ide o právnu vec - nesporové   konanie navrhovateľa   Vodného   diela   Žilina,   a.   s.   (ďalej   len   „zložiteľ“), s predmetom konania o prijatie peňažnej sumy do úschovy z dôvodu sporného vlastníctva ako náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v konaniach vedených na okresnom súde pod sp. zn. Nc/a/161/95 a Nc/a/162/95.

Zo   spisov   ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   okresnému   súdu   bol   1.   decembra   1995 doručený   návrh   zložiteľa   na   prijatie   peňažnej   sumy   v jednom   prípade   vo   výške 1 983 900 Sk (na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. Nc/a/161/95) a v druhom prípade   vo výške   1   236   000   Sk   (na   okresnom   súde   v konaní   vedenom   pod sp. zn. Nc/a/162/95) ako náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti z dôvodu, že ide o sporné vlastníctvo. Na návrhu, ktorý je vedený na okresnom súde pod sp. zn. Nc/a/162/95, nie je uvedený dátum, kedy bol doručený okresnému súdu. Dňa 22. augusta 1996 okresný súd prijal do úschovy zložené sumy a vyzval príjemcov, aby sa o výplatu zložených peňazí prihlásili   v lehote   troch   rokov   od   právoplatnosti   uznesení.   Tieto   rozhodnutia   nadobudli právoplatnosť 25. januára 1999.

V priebehu konania účastníci o úschove popierali svoje nároky, podávali námietky, zložiteľ   niekoľkokrát   odmietol   dať   súhlas   na   vydanie   predmetnej   úschovy.   Napokon okresný súd 14. februára 2002 rozhodol, že prijaté sumy do úschovy pripadnú v prospech štátu, ak sa o ne nikto neprihlási v lehote troch rokov. V priebehu roku 2002 vlastníci a ich právni   zástupcovia   požiadali   o vydanie   finančných   prostriedkov.   Zložiteľ   dal   súhlas   na vyplatenie ním uvedených príjemcov. O vlastníckom práve bolo právoplatne rozhodnuté až 24. novembra 2003.

Dňa   12.   marca   2004   bola   v oboch   konaniach   podaná   žiadosť   o súhlas   k výplate deponovaných peňažných prostriedkov v súdnej úschove, pričom súd účastníkov poučil, že ak súhlas nebude udelený, odkáže všetkých príjemcov na podanie žaloby podľa § 185e OSP o nahradenie   prejavu   vôle   súhlasiť   s vydaním   predmetu   úschovy,   túto   možnosť   však sťažovatelia nevyužili.

Ostatní účastníci konania nedali súhlas na výplatu deponovaných súm pre určené osoby v súhlase zložiteľa. Okresný súd 16. mája 2004 rozhodol o vydaní predmetu úschovy, tieto rozhodnutia dosiaľ nenadobudli právoplatnosť.

Na   základe   sťažnosti,   spisov   okresného   súdu   a judikatúry   ústavného   súdu (III. ÚS 260/04) dospel ústavný súd k záveru, že v konaniach okresného súdu vedených pod sp.   zn. Nc/a/161/95 a Nc/a/162/95 nedošlo k zbytočným prieťahom   podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy   a   ani   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   V konaniach   na   okresnom   súde   sa   vo   veci vykonávali   úkony   bez   zbytočných   prieťahov,   okresný   súd   konal   priebežne,   predmet úschovy   nebolo   možné   vydať,   pretože   účastníci   konania   o úschove   si   popierali   svoje nároky, podávali námietky, zložiteľ a ani ostatní účastníci konania o úschovách nedávali súhlas na vydanie predmetu úschovy podľa § 185d ods. 1 OSP z dôvodu, že prebiehalo konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a nárok na vydanie peňažnej sumy bol sporný, čo bránilo vydaniu deponovaných peňazí účastníkom konania o úschovách.

To   všetko   vylučuje záver,   že   v konaniach,   ktoré   sťažovatelia   napadli   sťažnosťou podanou ústavnému súdu, došlo k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2004