znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 355/2011-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., nar...., t. č. vo väzbe, V. H., nar...., t. č. vo väzbe, a T.   Ď.,   nar.  ...,   t.   č.   vo   väzbe,   zastúpených   advokátom   Mgr.   R.   T.,   PhD.,   B.,   ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kv 8/2011 a jej uznesením z 23. mája 2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M., V. H. a T. Ď. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2011 doručená sťažnosť M. M., nar...., t. č. vo vo väzbe, V. H., nar...., t. č. vo väzbe, a T. Ď., nar...., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovatelia“) zastúpených advokátom Mgr. R. T., PhD., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy a práva na prezumpciu neviny podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kv 8/2011 a jej uznesením   z   23.   mája   2011   (ďalej   aj   „namietané   uznesenie“).   Sťažnosť   bola   daná   na poštovú prepravu 22. júla 2011.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, oddelenia vyšetrovania,   Trnava,   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-64/BOK-ZA-2011   z 30.   marca   2011   (ďalej   aj „uznesenie vyšetrovateľa“) bolo sťažovateľom vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 3 písm. b) Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa.

Proti uzneseniu vyšetrovateľa podali sťažovatelia sťažnosti ihneď pri ich výsluchoch ako   obvinených   a   tieto   následne   odôvodnili   prostredníctvom   podania   ich   obhajcu z 20. apríla 2011. Uznesením krajskej prokuratúry č. k. 1 Kv 8/11-50 z 23. mája 2011 boli sťažnosti sťažovateľov zamietnuté.

Sťažovatelia   namietajú,   že   krajská   prokuratúra   v   namietanom   uznesení   nijakým spôsobom   nereagovala   na   v   sťažnostiach   detailne   rozvedené   rozpory   vo   výpovediach poškodeného D. V., ako aj na ďalšie námietky sťažovateľov a nezohľadnila ani skutočnosť, že poškodeného v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) treba považovať za tzv. „kajúcnika“, teda osobu, ktorá svedčí aj „z dôvodov obmedzenia trestného stíhania voči vlastnej osobe, zo zištných dôvodov, z pomsty...“.

Predmetom   námietok   sťažovateľov   je   aj   postup   krajskej   prokuratúry,   ktorý predchádzal   vydaniu   namietaného   uznesenia,   v   rámci   ktorého „prokurátor   krajskej prokuratúry   odmietol   pred   vydaním   uznesenia   z   23.   05.   2011   rozhodnúť   o   námietke zaujatosti zo 07. 05. 2011“.

Sťažovatelia nesúhlasia s názorom krajskej prokuratúry, že skutok, pre ktorý im bolo vznesené obvinenie,   je potrebné posudzovať ako skutok samostatný (opakovaný trestný čin), a nie ako čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. Podľa názoru sťažovateľov krajská prokuratúra v tejto súvislosti „nevykladala a neaplikovala platný Trestný zákon ústavne konformným spôsobom...“.

Napokon sťažovatelia namietajú, že prostredníctvom namietaného uznesenia došlo aj k   neprípustnému   zásahu   do   ich   práva   na   prezumpciu   neviny,   keďže „obsahuje konštatovanie, že skutok z obdobia máj až september 2008 sa stal... z čoho je zrejmé, že sťažovateľov považuje krajská prokuratúra za páchateľov skutku, pri ktorom neprípustným spôsobom prejudikovala, že sa stal“.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:

„1.   Postupom   Krajskej   prokuratúry   Trenčín   v   konaní   sp.   zn.   1   Kv   8/11   a   jej uznesením   č.   k.   1   Kv   8/11-50   zo   dňa   23.   05.   2011   bolo   porušené   právo   sťažovateľov domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín č. k. 1 Kv 8/11-50 zo dňa 23. 05. 2011 bolo   porušené   právo   sťažovateľov   na   prezumpciu   neviny   podľa   čl.   50   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Uznesenie Krajskej prokuratúry Trenčín č. k. 1 Kv 8/11-50 zo dňa 23. 05. 2011 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

4. Krajskej prokuratúre Trenčín sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľov.

5.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   každému   zo   sťažovateľov   ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 1.000,- €, ktorú im je povinná zaplatiť Krajská prokuratúra Trenčín do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Krajská prokuratúra Trenčín je povinná uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., Advokátska kancelária, B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kv 8/2011 a jej uznesením z 23. mája 2011, ktorým boli zamietnuté ich   sťažnosti   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   sp.   zn.   ČVS:   PPZ-64/BOK-ZA-2011 z 30. marca 2011 (týmto uznesením bolo sťažovateľom vznesené obvinenie, pozn.).

Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania osobitne sústredil na posúdenie, či v danom prípade možno považovať sťažnosť sťažovateľov za prípustnú. V tejto súvislosti zdôraznil, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods.   1 ústavy je založená na princípe subsidiarity.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorý   je   kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie   právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 uvedeného zákona   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že podnetom a opakovaným podnetom   sa   možno   domáhať   aj   preskúmania   zákonnosti   postupu   a   rozhodnutí prokurátorov, v danom prípade prokurátora krajskej prokuratúry.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre,   ako   aj   opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o   prokuratúre   poskytujú sťažovateľom   účinnú   ochranu   ich   práv   a   právom   chránených   záujmov   (m.   m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS   112/06).   Podanie   podnetu,   ako   aj   opakovaného   podnetu   zakladá   povinnosť príslušného   prokurátora,   resp.   nadriadeného   prokurátora   sa   nimi   zaoberať,   vybaviť   ich a o spôsobe vybavenia informovať podnecovateľa.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého vynechanie nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním   sťažnosti   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať   opatrenia   podľa   zákona   o   prokuratúre,   ktoré   by   účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavný súd nevidí dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľov odchýlil od uvedeného právneho   názoru.   Zákon   o   prokuratúre   poskytoval   a   stále   poskytuje   sťažovateľom   na ochranu nimi označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru aj ďalšie prostriedky   nápravy –   podnet na preskúmanie postupu   prokurátora   krajskej   prokuratúry a opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorými sa mohli, resp. môžu   domáhať   preskúmania   zákonnosti   namietaného   postupu   a   namietaného   uznesenia krajskej prokuratúry v predmetnej veci.

Uvedené   právne   prostriedky   nápravy   umožňovali,   resp.   umožňujú   sťažovateľom dosiahnuť účinnú nápravu, a to najmä vzhľadom na oprávnenie nadriadeného prokurátora vyplývajúce z § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre, t. j. oprávnenie vydať podriadenému prokurátorovi (v danom prípade prokurátorovi krajskej prokuratúry) záväzný pokyn, ako má v predmetnej veci postupovať, resp. nariadiť mu prijatie efektívnych opatrení, ak by na základe podnetu, resp. opakovaného podnetu sťažovateľov dospel k záveru, že označené uznesenie krajskej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, boli v rozpore so zákonom.

Použitie   týchto   právnych   prostriedkov   nápravy   je   v   zmysle   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011