znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 354/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová   4,   Bratislava,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 527/2008, ako aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 24 CoE 36/2013 a uznesením z 19. septembra 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra 2013   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 527/2008 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“), ako aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   CoE   36/2013 a uznesením z 19. septembra 2013 (ďalej len „napadnuté konanie“ a „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmluvy o úvere sťažovateľka poskytla dlžníkovi úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky bol dlžník povinný vrátiť podľa podmienok dohodnutých v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bola priamo v úverovej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade sporu medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“).

Z dôvodu, že dlžník svoje záväzky vyplývajúce mu z predmetnej úverovej zmluvy dobrovoľne neplnil, tieto sa voči sťažovateľke stali splatnými a v nadväznosti na uvedené sťažovateľka na základe rozhodcovskej doložky iniciovala začatie rozhodcovského konania pred   zmluvnými   stranami   zvoleným   rozhodcovským   súdom,   ktorého   rozhodcovský rozsudok   sa   tak   stal   exekučným   titulom,   na   podklade   ktorého   sťažovateľka   iniciovala začatie exekučného konania.

Potom,   ako   okresný   súd   v začatom   exekučnom   konaní   poveril   sťažovateľkou zvoleného súdneho exekútora vykonaním exekučného konania, uznesením okresného súdu bola exekúcia ex offo vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená.

Na   základe   odvolania   sťažovateľky   bolo   uznesenie   okresného   súdu   potvrdené napadnutým uznesením krajského súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu v obšírnej argumentácii namieta, že postupom okresného súdu a krajského súdu boli porušené ňou označené základné práva podľa   ústavy   a   charty   a   právo   podľa   dohovoru,   pričom   k   ich   porušeniu   malo   dôjsť predovšetkým   tým,   že   uvedené   súdy   veci   nesprávne   právne   posúdili   z   hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy v interakcii s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej   aj   „smernica   Rady“),   pretože   podľa   sťažovateľky   sa   žiadnym   spôsobom nevysporiadali   s   tým,   prečo   dojednanie   rozhodcovskej   doložky   v   úverovej   zmluve, považovali   za   neprijateľnú   podmienku,   a   v   tomto   smere   podľa   sťažovateľky   súdy nerešpektovali ani jej návrh na prerušenie konaní na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie na podanie výkladu pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte danej veci.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a   podľa   čl.   47   charty   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   krajského   súdu v napadnutom   konaní   a napadnutým   uznesením,   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu zruší   a vec   mu   vráti   na   ďalšie   konanie   a   zároveň   jej   prizná   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažnosti   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutého   uznesenia krajského   súdu   podaný   podľa   §   52   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil, že 19. decembra 2013, teda v ten istý deň ako bola podaná táto sťažnosť, bola ústavnému súdu doručená   sťažnosť   sťažovateľky   vedená   pod   sp.   zn.   Rvp   23672/2013,   ktorou   žiadala o vyslovenie porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a   podľa   čl. 47 charty   a práv podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   a podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením, ako aj porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 47 charty a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením, zrušenie napadnutého   uznesenia   okresného   súdu   a krajského   súdu   a vrátenie   veci   na   ďalšie konanie.   Zároveň   žiadala   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj úhrady trov konania.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.

Porovnaním   sťažností   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp   23671/2013   a   sp.   zn. Rvp 23672/2013   ústavný   súd   zistil,   že   nimi   sťažovateľka   namieta   postupy   a uznesenia okresného súdu a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich   vysloviť   porušenie   tých   istých   práv,   priznať   rovnakú   výšku   finančného zadosťučinenia   a   priznať   úhradu   trov   konania.   V   sťažnosti   vedenej   pod   sp.   zn. Rvp 23672/2013   navyše   sťažovateľka   žiada   vysloviť   porušenie   aj   ďalších   práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutie okresného súdu.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   konaní   vedenom   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp   23671/2013   vystupujú   identickí   účastníci,   je   identický   predmet   konania a sťažovateľka sa   domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu ku konaniu a rozhodnutiu   okresného   a krajského   súdu,   o   ktorom   už   ústavný   súd   rozhodol   svojím uznesením sp. zn. IV. ÚS 318/2014 z 5. júna 2014. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd konal vo veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, bez toho, aby sa zmenili   podmienky   konania.   Ústavný   súd   preto   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2014