znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 353/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť S. K. a A. K., obaja bytom P., zastúpených advokátkou JUDr. B. V., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 34/2011, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. K. a A. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2013 doručená sťažnosť S. K. a A. K., obaja bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou   JUDr.   B.   V.,   P.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   34/2011   o   zaplatenie   sumy   5   309,52   € s príslušenstvom.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:

«Žalobou podanou na Okresný súd Piešťany dňa 03. 04. 2009 sme sa sťažovatelia domáhali vydania platobného rozkazu vo veci zaplatenia 5 309,52 € s príslušenstvom voči odporcom   v   1)   až   8)   rade   a   zároveň   sme   súd   požiadali   s   ohľadom   na   naše   sociálne a materiálne pomery o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky pre celé konanie. Súd   dňa   19.   03.   2010,   t.   j.   až   po   11   mesiacoch   od   podania   žaloby,   vyzval sťažovateľov, aby doplnili do spisu označenie odporcov v 1) až 8) rade dátumom narodenia. Dňa 22. 04. 2010 sme sťažovatelia po zistení dátumov narodenia a rodných čísel všetkých odporcov oznámili súdu požadované údaje.

Výzvou   zo   dňa   22.   04.   2010   súd   vyzval   sťažovateľov   na   oznámenie   rodinných, zárobkových,   majetkových   a   sociálnych   pomerov   za   účelom   posúdenia   a   rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 16. 06. 2010 sťažovatelia súdu predložili všetky požadované doklady. Po piatich mesiacoch súd Uznesením č. k. 5 Ro/76/25009-35 zo dňa 22. 11. 2010 priznal sťažovateľom 1) a 2) oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Zároveň toho istého dňa 22. 11. 2010 súd vydal vo veci Platobný rozkaz č. k. 5 Ro/76/25009-36, ktorým vyhovel nášmu návrhu. Platobný rozkaz ako aj uznesenie súdu boli doručované všetkým účastníkom   až   12.   01.   2011,   t.   j.   po   uplynutí   zákonnej   procesnej   lehoty   na   doručenie rozhodnutia súdu.

Voči vydanému platobnému rozkazu podali odporcovia v 1) až 8) rade dňa 25. 01. 2011 odpor, v dôsledku čoho bolo konanie na súde prevedené do registra „C“ a pridelená mu nová spisová značka 3 C/34/2011.

Dňa 21.   02.   2011 súd vyzval odporcov v 1) až 8)   rade na zaplatenie súdneho poplatku   za   podaný   odpor.   Toho   istého   dňa   21.   02.   2011   súd   zaslal   sťažovateľom   na vedomie odpor s výzvou, aby sa k podanému odporu písomne vyjadrili.

Dňa 04. 04. 2011 sa sťažovatelia k podanému odporu proti platobnému rozkazu písomne vyjadrili v 9 vyhotoveniach.

Od uvedeného dátumu – 04. 04. 2011 – súd vo veci po dobu 2 rokov nevykonal žiaden, ani procesný úkon, a zostal absolútne nečinný, a to až do doby, kým sťažovatelia dňa 18. 04. 2013 nepodali podpredsedníčke Okresného súdu Piešťany sťažnosť na prieťahy v konaní.

Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti č. Spr 310/13 zo dňa 17. 04. 2013 (ide o chybu v písaní, listina je správne zo dňa 17. 05. 2013) podpredsedníčka Okresného súdu Piešťany prieťahy v konaní priznala, za čo sa sťažovateľom ospravedlnila. Ako dôvod pre dlhé obdobie nečinnosti súdu do vytýčenia termínu pojednávania uviedla skutočnosť, že zákonná sudkyňa má v jej senáte vysokú zaťaženosť a na súde je dlhodobá nedostatočná obsadenosť sudcami, čo objektívne znemožňuje vo veciach rýchlejšie konať.

Po podaní sťažnosti zároveň zákonná sudkyňa dňa 17. 05. 2013 vytýčila v danej veci termín   pojednávania   na   deň   07.   10.   2013   o   8.30   hod.,   teda   až   o   5   mesiacov.   Prvé pojednávanie vo veci tak súd tak stanovil až po dlhých 4 rokoch od podania žaloby a po 2 a pol roku od podania odporu zo strany odporcov v 1) až 8) rade.»

Podľa sťažovateľov „... c) Súd bol v napadnutej veci nečinný v obdobiach od 03. 04. 2009 do 19. 03. 2010 (11 mesiacov), od 16. 06. 2010 do 22. 11. 2010 (5 mesiacov) a od 04. 04. 2011 do 17. 05. 2013 (25 mesiacov), spolu teda po dobu 3 rokov a 5 mesiacov. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.“.

Sťažovatelia ďalej na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/34/2011 porušil základné právo S. K., nar..., a A. K., nar..., obaja trvale bytom P., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené Článkom čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. II.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/34/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva S. K., nar..., a A. K., nar..., obaja trvale bytom P., finančné zadosťučinenie každému vo výške sume 2.000,- €, slovom dvetisíc eur,   ktoré   je   povinný   Okresný   súd   Piešťany   vyplatiť   im   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť trovy konania pánovi S. K. a pani A. K. v   sume   275,94   €,   slovom   dvestosedemdesiatpäť   eur   a   94   centov,   na   účet   ich   právnej zástupkyne – advokátky JUDr. B. V., so sídlom P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti,   ktorou   je   namietané   porušenie   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ide   v   prípade,   ak   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti,   ako   aj   v   súčinnosti   s   okresným   súdom   zistil,   že sťažovatelia   sa   na   prieťahy   v   napadnutom   konaní   sťažovali   sťažnosťou   doručenou okresnému súdu 18. apríla 2013. Na túto ich sťažnosť reagovala podpredsedníčka okresného súdu   prípisom   sp.   zn.   Spr.   310/13   zo   17.   mája   2013   (teda   v rámci   30-dňovej   lehoty ustanovenej   v   §   65   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   o   zmene   a   doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov)   doručeným   právnej   zástupkyni sťažovateľov 23. mája 2013 (sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 5. júna 2013).

Podpredsedníčka   okresného   súdu   v prípise   o   upovedomení   o spôsobe   vybavenia sťažnosti sťažovateľov zo 17. mája 2013 okrem iného uviedla:

„Vašu sťažnosť som preskúmala, oboznámila som sa s obsahom spisového materiálu a   písomným   vyjadrením   zákonnej   sudkyne.   Zákonná   sudkyňa   vo   veci   vytýčila   termín pojednávania s prihliadnutím na dátum podania návrhu a vybavovanie aj starších vecí. Zákonná   sudkyňa   poukázala   na   vysokú   zaťaženosť   v   jej   senáte   a   dlhodobú nedostatočnú obsadenosť súdu sudcami, čo objektívne znemožňuje vo veciach rýchlejšie konať, pričom treba prihliadať na potrebu prednostne vybavovať reštančné veci a veci starostlivosti   o   maloleté   deti,   kde   v   súčasnosti   zákonná   sudkyňa   vytyčuje   termíny pojednávania vo veciach podaných na súd v septembri 2012.

Za   dlhé   obdobie   do   vytýčenia   termínu   spôsobené   vyššie   uvedenými   objektívnymi okolnosťami   sa   Vám   ako   orgán   riadenia   a   správy   súdu   ospravedlňujem.   Z   dôvodu,   že vo veci bol vytýčený termín pojednávania, som nevykonala žiadne ďalšie opatrenia.“

Zákonná sudkyňa 17. mája 2013 (teda po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní) nariadila termín pojednávania na 7. október 2013.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku na ochranu svojich práv, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 62 ods. 1 zákona č.   757/2004 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovatelia k dispozícii a aj ho využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z hľadiska dosiahnutia požadovaného efektu predmetnej sťažnosti nie je podľa názoru ústavného súdu rozhodujúce, či k náprave došlo v dôsledku prijatia opatrení predsedu   okresného   súdu   alebo   priamo   konaním   zákonného   sudcu,   ktorý   reagujúc   na sťažnosť sťažovateľov nariadil pojednávanie vo veci. Ústavný súd však poznamenáva, že podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   ani   nie   po   troch   týždňoch   od   doručenia   im   prípisu podpredsedníčky okresného súdu o vybavení ich sťažnosti aj vzhľadom na jeho obsah sa javí zo strany sťažovateľov ako účelové.

Je nesporné, že po uplatnení sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní na orgáne štátnej   správy   okresný   súd   vo   veci   už   koná,   teda   došlo   k   náprave   v   jeho   postupe a k odstráneniu   jeho   dovtedajšej   nečinnosti.   Z   toho   možno   vyvodiť,   že   sťažnosť sťažovateľov   orgánu   štátnej   správy   okresného   súdu   splnila   svoj   účel   a   súčasný   stav napadnutého konania umožňuje ústavnému súdu vysloviť názor, že v čase predbežného prerokovania sťažnosti nie je okresný súd v právnej veci sťažovateľov nečinný, ale jeho úkony smerujú k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov ako účastníkov posudzovaného konania v procesnom postavení navrhovateľov.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovatelia   v   tejto   veci   predložili ústavnému   súdu   novú   sťažnosť,   ale   len   za   predpokladu,   ak   by   v   ďalšom   priebehu napadnutého konania bol okresný súd nečinný, alebo by postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2013