znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 353/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Z. B., B., a mal. A. B., B., zastúpenej matkou Ing. Z. B., oboch   zastúpených   advokátkou   JUDr.   I.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia ich základného práva na prerokovanie záležitosti bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   ich záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4 C 103/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Z. B. a mal. A. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2008 doručená sťažnosť Ing. Z. B., B., a mal. A. B., B., zastúpenej matkou Ing. Z. B. (ďalej len „sťažovateľky“), oboch zastúpených advokátkou JUDr. I. K., B. Z jej obsahu vyplynulo, že sťažovateľky namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práva   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní vedenom   na   Okresnom   súde Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 103/2008, ktoré sa týka návrhu na určenie otcovstva, úpravy   práv   a povinností   rodičov   k maloletému   dieťaťu   a   úhrady   nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Sťažovateľky   v sťažnosti   k návrhu   podanému   pôvodne   18.   júla   2007   Okresnému súdu Bratislava V okrem iného uviedli:

«... Dňa 7. 11. 2007 bola na súde spísaná zápisnica o výsluchu označeného za otca, kedy   odporca   neuznal   otcovstvo   k maloletej   a namietol   miestnu   príslušnosť   Okresného súdu Bratislava   V.   „z   dôvodu,   že   maloletá   býva   v obvode   Bratislava   I,   a   ja   mám bydlisko v obvode   Okresného   súdu   Bratislava   II.“   Dňa   20. 11. 2007   Okresný   súd Bratislava V. oznámil právnej zástupkyni sťažovateľky v 1. rade, že návrh bude postúpený z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresný súd Bratislava III.

Po telefonickom zisťovaní sa právna zástupkyňa navrhovateliek dozvedela, že spis bol zaslaný na Okresný súd Pezinok, pričom táto informácia bola sťažovateľkám zaslaná súdom až dňa 31. 3. 2008.

Sťažovateľky dňa 8. 2. 2008 písomne urgovali Okresný súd Pezinok o nariadenie pojednávania.

Okresný súd uznesením dňa 8. 4. 2008 konanie v časti výživného na matku dieťaťa a v časti   úhrady   nákladov   spojených   s tehotenstvom   a pôrodom   a zakúpením   výbavičky pre dieťa vylúčil zo spisu na samostatné konanie.

Okresný   súd   uskutočnil   prvé   pojednávanie   dňa   15.   5.   2008,   na   ktorom   vypočul sťažovateľku v 1. rade a odporcu a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil obom účastníkom zaslať do spisu doklady preukazujúce osobné, zárobkové a majetkové pomery napriek tomu, že nebolo ešte vykonané dokazovanie ohľadne určovania otcovstva, ani nebol ešte ustanovený znalec. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa sťažovateliek opätovne žiadala súd o vykonanie analýzy DNA, čo žiadala pôvodne aj v samotnom návrhu. Dňa 23. 5. 2008 sťažovateľka v 1. rade zaslala súdu doklady preukazujúce jej príjem a majetkové pomery.

Okresný   súd   uznesením   dňa   29.   5.   2008   ustanovil   znalca   a uložil   povinnosť odporcovi   zložiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania.   Znalkyni   uložil   podať znalecký posudok do 30 dní od doručenia uznesenia.

Keďže znalkyňa nekonala, dňa 15. 8. 2008 podala sťažovateľka v 1. rade sťažnosť predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu listom zo dňa 4. 9. 2008 oznámila, že „ustanovená znalkyňa nedodržala súdom stanovenú lehotu, avšak súd v objektívne primeranej lehote vykonal opatrenie na nápravu tejto situácie.“ Sťažnosť však konštatovala ako bezdôvodnú.

Dňa   10. 9. 2008   súd   uznesením   nariadil   učtárni   súdu,   aby   uhradil   znalkyni preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Do dnešného dňa sa odbery účastníkov konania neuskutočnili.»

Na základe uvedených skutočností   sťažovateľky   navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. Z. B. a maloletej A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C 103/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C 103/2008 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   Z.   B.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   150.000,-   Sk (slovom   stopäťdesiattisíc),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Pezinok   povinný   zaplatiť   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Maloletej A. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk (slovom   stopäťdesiattisíc),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Pezinok   povinný   zaplatiť   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ing. Z. B. a maloletej A. B. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 13.464,- Sk   (slovom   trinásťtisícštyristošesťdesiatštyri),   ktorú   je   Okresný   súd   Pezinok povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. I. K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateliek,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú   možno   vzhľadom   na skutočnosť,   že   celková   doba konania   pred   súdom,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 109/03).

Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   tiež vychádzal z toho, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie   tohto   základného   práva.   Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy   (či   v zmysle   čl. 6   dohovoru),   návrh   spravidla už pri predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   vo   veci   sp.   zn.   4 C 103/2008   zistil, že sťažovateľky   namietali porušenie   svojho   základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom okresného súdu v konaní, ktoré sa týka určenia otcovstva k mal. A. B., úpravy práv   a povinností   rodičov   k dieťaťu   a určenia   príspevku   na   výživu   a úhradu   niektorých nákladov slobodnej matke.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateliek ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol spis sp. zn. 4 C 103/2008 postúpený Okresným súdom Bratislava V. Okresný súd potvrdil   prijatie   tejto   veci   6.   decembra   2007.   Okresný   súd   vo   veci   priebežne   konal, keď najprv uznesením z 8. apríla 2008 konanie v časti výživného na matku dieťaťa a úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a zakúpením výbavičky pre dieťa vylúčil na samostatné konanie, a potom nariadil pojednávanie na 15. máj 2008, ktoré sa v tomto termíne aj uskutočnilo. Okresný súd ďalej uznesením z 29. mája 2008 ustanovil znalca. Znalkyni bolo predmetné uznesenie doručené 3. júla 2008, t. j. že lehota na vypracovanie znaleckého posudku   jej uplynula 4. augusta 2008. Zákonná sudkyňa 3. septembra 2008 urgovala posudok zo strany znalkyne pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Okresný súd   10. septembra 2008 nariadil   učtárni,   aby   uhradila   znalkyni   preddavok   na   trovy znaleckého dokazovania.

Podľa   názoru   ústavného   súdu,   berúc   do   úvahy   doterajšiu   dĺžku   konania, ako aj úkony,   ktoré   urobil   okresný   súd,   sa   jeho   postup   nevyznačuje   takými   obdobiami nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by po posúdení všetkých okolností prípadu umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie základného práva sťažovateliek zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateliek podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   odmietnutie   sťažnosti   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   je   dôvodom,   ktorý nemožno odstrániť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateliek uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľkám nič nebráni v tom, aby opätovne podali sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008