znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 351/2014-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť M. K., ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 178/2011 a jeho uznesením zo 4. mája 2012 a postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 1/2002 a jeho rozsudkom z 1. decembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. mája 2014 doručené   podanie   M.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktoré   ústavný   súd   podľa   obsahu kvalifikoval ako sťažnosť podľa   čl. 127 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   bližšie   neoznačených   základných   práv a slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 178/2011 a jeho uznesením zo 4. mája 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského   súdu“)   a   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 1/2002 a jeho rozsudkom z 1. decembra 2004 (ďalej aj „napadnutý   rozsudok   okresného   súdu“).   Sťažnosť   bola   podaná   na   poštovú   prepravu 26. mája 2014.

Zo sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 1/2002 z 1. decembra 2004 uznaný za vinného zo spáchania pokračujúceho zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 234 ods. 1 a 2 písm. b) a c) a § 9 ods.   2   Trestného   zákona   č.   140/1961   Zb.,   za   čo   mu   bol   uložený   nepodmienečný   trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Ústavný súd tiež zistil, že krajský súd ako odvolací súd uznesením sp. zn. 3 To 178/2011 zo 4. mája 2012 vzal na vedomie späťvzatie odvolania sťažovateľom.

Sťažovateľ   žiada   ústavný   súd „zmeniť   výrok   o   treste“,   ktorý   považuje za neprimerane prísny vzhľadom na dĺžku trvania trestného stíhania – 19 rokov, ako aj vzhľadom   na   jeho   osobu,   keďže   v   čase   spáchania   skutku   bol   vo   veku   blízkom   veku mladistvých.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

V posudzovanom   prípade   napadnutý   rozsudok   okresného   súdu   v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu nadobudol právoplatnosť 4. mája 2012, pričom sťažovateľ svoju sťažnosť doručil ústavnému súdu až 27. mája 2014, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2014