znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 351/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 6265/2012, sp. zn. Rvp 6266/2012, sp. zn. Rvp 6267/2012, sp. zn. Rvp 6268/2012, sp. zn. Rvp 6269/2012, sp. zn. Rvp 6270/2012, sp. zn. Rvp 6271/2012, sp. zn. Rvp 6272/2012, sp. zn. Rvp 6273/2012, sp. zn. Rvp 6274/2012, sp. zn. Rvp 6275/2012, sp. zn. Rvp 6276/2012, sp.   zn.   Rvp   6277/2012,   sp.   zn.   Rvp   6278/2012,   sp. zn.   Rvp   6279/2012,   sp.   zn.   Rvp 6280/2012, sp. zn. Rvp 6281/2012, sp. zn. Rvp 6282/2012, sp. zn. Rvp 6283/2012, sp. zn. Rvp 6284/2012, sp. zn. Rvp 6285/2012, sp. zn. Rvp 6286/2012, sp. zn. Rvp 6287/2012, sp. zn. Rvp 6288/2012, sp. zn. Rvp 6289/2012, sp. zn. Rvp 6290/2012, sp. zn. Rvp 6291/2012, sp.   zn.   Rvp   6292/2012,   sp. zn.   Rvp   6293/2012,   sp.   zn.   Rvp   6294/2012,   sp.   zn.   Rvp 6295/2012, sp. zn. Rvp 6296/2012, sp. zn. Rvp 6297/2012, sp. zn. Rvp 6298/2012, sp. zn. Rvp 6299/2012, sp. zn. Rvp 6300/2012, sp. zn. Rvp 6301/2012, sp. zn. Rvp 6302/2012, sp. zn. Rvp 6303/2012, sp. zn. Rvp 6304/2012, sp. zn. Rvp 6305/2012, sp. zn. Rvp 6306/2012, sp. zn.   Rvp   6307/2012,   sp.   zn.   Rvp   10182/2012,   sp.   zn.   Rvp   10183/2012,   sp.   zn. Rvp 10184/2012,   sp.   zn.   Rvp   10185/2012,   sp.   zn.   Rvp   10186/2012   a   sp.   zn. Rvp 10187/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v bližšie neoznačených konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 6265/2012, sp. zn. Rvp 6266/2012, sp. zn. Rvp 6267/2012, sp. zn. Rvp 6268/2012, sp. zn. Rvp 6269/2012, sp.   zn.   Rvp   6270/2012,   sp.   zn.   Rvp   6271/2012,   sp.   zn.   Rvp 6272/2012,   sp.   zn.   Rvp 6273/2012, sp. zn. Rvp 6274/2012, sp. zn. Rvp 6275/2012, sp. zn. Rvp 6276/2012, sp. zn. Rvp 6277/2012, sp. zn. Rvp 6278/2012, sp. zn. Rvp 6279/2012, sp. zn. Rvp 6280/2012, sp. zn. Rvp 6281/2012, sp. zn. Rvp 6282/2012, sp. zn. Rvp 6283/2012, sp. zn. Rvp 6284/2012, sp.   zn.   Rvp   6285/2012,   sp.   zn.   Rvp 6286/2012,   sp.   zn.   Rvp   6287/2012,   sp.   zn.   Rvp 6288/2012, sp. zn. Rvp 6289/2012, sp. zn. Rvp 6290/2012, sp. zn. Rvp 6291/2012, sp. zn. Rvp 6292/2012, sp. zn. Rvp 6293/2012, sp. zn. Rvp 6294/2012, sp. zn. Rvp 6295/2012, sp. zn. Rvp 6296/2012, sp. zn. Rvp 6297/2012, sp. zn. Rvp 6298/2012, sp. zn. Rvp 6299/2012, sp.   zn.   Rvp 6300/2012,   sp.   zn.   Rvp   6301/2012,   sp.   zn.   Rvp   6302/2012,   sp.   zn.   Rvp 6303/2012, sp. zn. Rvp 6304/2012, sp. zn. Rvp 6305/2012, sp. zn. Rvp 6306/2012, sp. zn. Rvp 6307/2012, sp. zn. Rvp 10182/2012, sp. zn. Rvp 10183/2012, sp. zn. Rvp 10184/2012, sp. zn. Rvp 10185/2012, sp. zn. Rvp 10186/2012 a sp. zn. Rvp 10187/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 6265/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012 a 2.   júla   2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Poprad   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v bližšie neoznačených konaniach (súdnym exekútorom boli veci vedené pod spisovými značkami: EX 969/2006, EX 741/2004, EX 433/2003, EX 1192/2006, EX 1183/2006, EX 1189/2006, EX   809/2003,   EX   1015/2006,   EX   1585/2006,   EX   1876/2006,   EX 1852/2005,   EX 1017/2006, EX 724/2005, EX 752/2006, EX 1811/2006, EX 77/2007, EX 1622/2004, EX 935/2006, EX 957/2005, EX 2055/2005, EX 261/2006, EX 2273/2005, EX 1838/2006, EX 1104/2006, EX 998/2006, EX 666/2004, EX 194/2006, EX 928/2006, EX 1009/2006, EX 1579/2006, EX 1557/2005, EX 1133/2003, EX 66/2007, EX 250/2006, EX 196/2006, EX 93/2006, EX 764/2006, EX 1095/2006, EX 315/2006, EX 1824/2006, EX 1026/2005, EX 234/2007,   EX   1792/2003,   EX   11183/2010,   EX   10085/2010,   EX 13374/2010,   EX 6528/2010, EX 5895/2010 a EX 11176/2010, pozn.).

Zo   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   6265/2012   až   sp.   zn. Rvp 6307/2012 (s takmer identickým obsahom, s rozdielom len v označení povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené súdnym   exekútorom)   vyplýva,   že   sťažovateľka   osobitne   podanými   návrhmi   požiadala pôvodne   zvoleného   súdneho   exekútora   o   vykonanie   exekúcie.   Pôvodne   zvolený   súdny exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, o ktorých okresný súd rozhodol. Sťažovateľka uplatňujúc postup podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku podala okresnému súdu v napadnutých konaniach návrhy na   zmenu   súdneho   exekútora,   o   ktorých   okresný   súd   zatiaľ   nerozhodol   aj   napriek skutočnosti, že tieto veci podľa názoru sťažovateľky nevykazujú znaky právnej a faktickej zložitosti, pričom správanie sťažovateľky v napadnutých exekučných konaniach podľa jej tvrdenia nemohlo byť dôvodom zbytočných prieťahov. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné   konania   vedú,   preto   ich   identifikovala   len   pomocou   označenia   účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na podľa tvrdenia sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu sťažovateľka podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu 23. marca 2012 sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných   exekučných   konaniach,   pričom   na   tieto   svoje   sťažnosti   z 23.   marca   2012 nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Zo   sťažností   vedených   ústavným súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   10182/2012 až sp.   zn. Rvp 10187/2012 (s takmer identickým obsahom, s rozdielom len v označení povinného, čísla   zmluvy   o   úvere   a   spisových   značiek   uvedených   konaní,   pod   ktorými   sú   konania vedené súdnym exekútorom) vyplýva, že sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení   na   vykonanie   exekúcií   rozhodol   len   čiastočne   (len   pre   časť   pohľadávky oprávneného, pozn.) napriek tomu, že tieto veci nevykazujú znaky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla   podstatne   ovplyvniť   jeho   posúdenie,   resp.   rozhodnutie   v   týchto   veciach. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisové značky,   pod   ktorými   sa   napádané   exekučné   konania   vedú,   preto   ich   identifikovala   len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Vzhľadom na podľa tvrdenia sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu podala aj v týchto veciach v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch predsedovi   okresného   súdu   9.   mája   2012   sťažnosti   na   prieťahy   v   ňou   iniciovaných exekučných   konaniach,   na   ktoré   do   dňa   doručenia   sťažností   ústavnému   súdu   nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v namietaných konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli porušené   ňou   označené   práva,   aby   okresnému   súdu   prikázal   konať   bez   zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 6265/2012, sp. zn. Rvp 6266/2012, sp. zn. Rvp 6267/2012, sp. zn. Rvp 6268/2012, sp. zn.   Rvp   6269/2012,   sp.   zn.   Rvp   6270/2012,   sp.   zn.   Rvp   6271/2012,   sp.   zn. Rvp 6272/2012, sp. zn. Rvp 6273/2012, sp. zn. Rvp 6274/2012, sp. zn. Rvp 6275/2012, sp. zn.   Rvp   6276/2012,   sp.   zn.   Rvp   6277/2012,   sp.   zn.   Rvp   6278/2012,   sp.   zn. Rvp 6279/2012, sp. zn. Rvp 6280/2012, sp. zn. Rvp 6281/2012, sp. zn. Rvp 6282/2012, sp. zn.   Rvp   6283/2012,   sp.   zn.   Rvp   6284/2012,   sp.   zn.   Rvp   6285/2012,   sp.   zn. Rvp 6286/2012, sp. zn. Rvp 6287/2012, sp. zn. Rvp 6288/2012, sp. zn. Rvp 6289/2012, sp. zn.   Rvp   6290/2012,   sp.   zn.   Rvp   6291/2012,   sp.   zn.   Rvp   6292/2012,   sp.   zn. Rvp 6293/2012, sp. zn. Rvp 6294/2012, sp. zn. Rvp 6295/2012, sp. zn. Rvp 6296/2012, sp. zn.   Rvp   6297/2012,   sp.   zn.   Rvp   6298/2012,   sp.   zn.   Rvp   6299/2012,   sp.   zn. Rvp 6300/2012, sp. zn. Rvp 6301/2012, sp. zn. Rvp 6302/2012, sp. zn. Rvp 6303/2012, sp. zn.   Rvp   6304/2012,   sp.   zn.   Rvp   6305/2012,   sp.   zn.   Rvp   6306/2012,   sp.   zn. Rvp 6307/2012, sp. zn. Rvp 10182/2012, sp. zn. Rvp 10183/2012, sp. zn. Rvp 10184/2012, sp. zn. Rvp 10185/2012, sp. zn. Rvp 10186/2012 a sp. zn. Rvp 10187/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   postupom okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia § 20 ods. 1 až ods. 3 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka — zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom — v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky, pod ktorými   sú   ňou   namietané   konania   vedené   okresným   súdom,   a   ani   ústavnému   súdu so sťažnosťami nedoručila relevantné (k návrhu sa vzťahujúce) písomné podklady, hoci na prvom liste sťažností uvádza, že tvoria ich prílohu (s označením „listiny podľa textu“, pozn.).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   409/04,   IV.   ÚS   168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tejto súvislosti naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Na základe uvedených skutočností ústavný súd   zastáva   názor,   že   sú   splnené   predpoklady   na   odmietnutie   označených   sťažností sťažovateľky z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, poukazujúc pritom aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 283/2012, sp. zn. I. ÚS 284/2012, sp. zn. I. ÚS 306/2012, sp. zn. III. ÚS 263/2012, sp. zn. III. ÚS 275/2012, sp. zn. III. ÚS 282/2012).

Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   podanie sťažností predsedovi   okresného   súdu   23.   marca   2012   (pokiaľ   ide   o sťažnosti   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 6265/2012   až   sp.   zn.   Rvp   6307/2012),   resp.   9.   mája   2012   (pokiaľ   ide   o sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 10182/2012 až sp. zn. Rvp 10187/2012), t. j. v pomerne krátkom čase pred doručením sťažností ústavnému súdu (14. mája, resp. 2. júla 2012), sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05, I. ÚS 233/08).

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o námietku riadneho nevybavenia sťažností   sťažovateľky   na   prieťahy   v   konaní   predsedom   okresného   súdu,   sťažovateľka mohla podať sťažnosť podľa § 63 a nasl. zákona o súdoch aj predsedovi nadriadeného krajského súdu, aby vo veci urobil nápravu, čo však z jej sťažností nevyplýva.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   sťažovateľka   sa   domáha ochrany svojich práv v napadnutých konaniach prostredníctvom   sťažností podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   predčasne,   čo   zakladá   dôvod   na   odmietnutie   sťažností   z dôvodu neprípustnosti.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu neprípustnosti.

Rozhodovaním   o   ďalších   procesných   návrhoch   sťažovateľky   sa   už   ústavný   súd nezaoberal,   pretože   vzhľadom   na   opísané   okolnosti   prípadu   a   ustálené   právne   závery rozhodovanie o nich sa stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012