znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 351/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., B.; R. P., B.; R. B., B.; M. T., B.; B. A., B., a J. V.,   B.,   zastúpených   advokátom   JUDr.   M.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Obvodného   pozemkového   úradu   v B.   v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní   vlastníctva   k nim   v znení   neskorších   predpisov   vedenom   pod   č.   j. 3991/08/685/08/ZLA a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K., R. P., R. B., M. T., B. A. a J. V. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. septembra 2008 doručené podanie Ing. J. K., B.; R. P., B.; R. B., B.; M. T., B.; B. A., B., a J. V., B., (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Obvodného pozemkového úradu v B. (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) v konaní podľa zákona č. 64/1997 Z.   z. o užívaní pozemkov zriadených   v záhradkových   osadách   a vyporiadaní vlastníctva   k nim   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č.   64/1997   Z.   z.“), vedenom pod č. j. 3991/08/685/08/ZLA.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   označenej   ako „Podnet   na   začatie   konania o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy   SR“ uviedli,   že   sú   účastníkmi   konania   č.   j.   3991/08/685/08/ZLA   vedenom na obvodnom pozemkovom úrade vo veci návrhu užívateľov pozemkov – členov Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v B. v záhradkovej osade č. 3 – 13 B. Návrh na začatie konania podali 8. decembra 1998 podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Napriek tomu, že lehota na rozhodnutie v danej veci je 30 dní a v zložitých   prípadoch 60 dní, do   dňa doručenia ich podania ústavnému súdu príslušný správny orgán vo veci nerozhodol.

Vzhľadom na to, že príslušný správny orgán nebol za takmer 10 rokov trvajúceho správneho   konania   schopný   vo   veci   náležite   zistiť   skutkový   stav,   správne   ho   posúdiť, zaobstarať si všetky potrebné skutočnosti a informácie k správnemu rozhodnutiu a vo veci rozhodnúť,   sťažovatelia   sú   toho   názoru,   že   v správnom   konaní vedenom   na   obvodnom pozemkovom   úrade   naposledy   pod   č. j. 3991/08/685/08/ZLA   došlo   od   počiatku k prieťahom v konaní.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vo veci takto rozhodol:„Obvodný   pozemkový   úrad   v B.   v konaní   podľa   zák.   č.   64/1997   Z.   z.   o užívaní pozemkov   v zriadených   záhradkových   osadách   a vyporiadaní   vlastníctva   k nim   č. j. 3991/08/685/08/ZLA porušil právo navrhovateľov Ing. J. K., R. P., R. B., M. T., B. A., J. V. priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd priznáva navrhovateľovi v 1. rade Ing. J. K. náhradu nemajetkovej ujmy vo   výške   100.000.-   Sk,   navrhovateľovi   v 2.   rade   R.   P.   náhradu   nemajetkovej   ujmy vo výške 100.000.-   Sk,   navrhovateľovi   v 3.   rade   R.   B.   náhradu   nemajetkovej   ujmy vo výške 100.000.-   Sk,   navrhovateľovi   v 4.   rade   M.   T.   náhradu   nemajetkovej   ujmy vo výške 100.000.- Sk, navrhovateľovi v 5. rade B. A. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000.-   Sk,   navrhovateľovi   v 6. rade   J.   V.   náhradu   nemajetkovej   ujmy   vo   výške 100.000.-Sk.“.

Sťažovatelia ďalej uviedli, že majú nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ak je v určitej veci oprávnený rozhodnúť všeobecný súd, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu.

Uvedený záver potvrdzuje aj § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,   opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu   verejnej   správy, pričom   za orgán verejnej   správy   sa   na   účely   konania   podľa   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku („Správne   súdnictvo“)   považuje   aj   obvodný   pozemkový   úrad,   ktorého   nečinnosť sťažovatelia svojou sťažnosťou namietajú.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných   právnych   noriem   vyplýva,   že   vo   vzťahu   k namietanej   nečinnosti obvodného pozemkového úradu ako orgánu štátnej správy je na základe žaloby oprávnený rozhodnúť v rámci správneho súdnictva všeobecný súd. Túto právomoc všeobecného súdu vyplývajúcu   z   §   250t   ods.   1   OSP   nemožno   nahradiť   konaním   pred   ústavným   súdom (mutatis mutandis IV. ÚS 78/04).

Vychádzajúc   z uvedených   právnych   záverov   a skutkového   stavu   opísaného sťažovateľom ústavný súd uzavrel, že v predmetnej veci nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods.   1 ústavy v spojení s § 25 ods.   2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde), a preto sťažnosť   sťažovateľov   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   svojej právomoci (podobne napr. IV. ÚS 49/04, II. ÚS 59/04 alebo IV. ÚS 78/04).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

Ústavný   súd   v závere   dodáva,   že   podanie   sťažovateľov   označené   ako   podnet posudzoval podľa jeho obsahu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008