znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 350/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. H. M., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   uzneseniami   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   B., Úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, oddelenia skráteného vyšetrovania –   východ   sp.   zn.   ČVS:   ORP-185/2-OSV-BB-2010   z 15.   apríla   2010   a   18.   júna   2010, uznesením   Okresnej   prokuratúry   B.   č. k.   1   Pv   141/10-21   z   1.   júla   2010   a   znaleckým posudkom   č.   26   z   15.   júna   2010   vypracovaným   v   rámci   veci   vedenej   Okresným riaditeľstvom   Policajného   zboru   B.,   Úradom   justičnej   a kriminálnej polície   Policajného zboru, oddelenia skráteného vyšetrovania – východ pod sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. H. M. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta doručená sťažnosť Mgr. H. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“). Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľka ňou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., Úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, oddelenia skráteného vyšetrovania – východ (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 z 15. apríla 2010 a 18. júna 2010 (ďalej aj „namietané uznesenia okresného riaditeľstva“), uznesením Okresnej prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 141/10-21 z 1. júla 2010 (ďalej aj „namietané uznesenie okresnej prokuratúry“) a znaleckým posudkom č. 26 z 15. júna 2010 vypracovaným v rámci veci vedenej okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 (ďalej aj „znalecký posudok“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka 18. decembra 2009 podala na okresnej prokuratúre podnet – trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pracovníka   Úradu   práce,   sociálnych   vecí   a   rodiny   B.,   ktorý   v   úradných   evidenciách uchádzačov o zamestnanie neuvádzal jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie a označoval ju ako osobu so zdravotným postihnutím.

Okresné   riaditeľstvo   uznesením   sp.   zn.   ČVS:   ORP-185/2-OSV-BB-2010   zo 6. februára   2010   podnet   sťažovateľky   odmietlo.   Proti   označenému   uzneseniu   podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej   rozhodla okresná prokuratúra uznesením z 25. februára 2010 tak, že sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušila a uložila okresnému riaditeľstvu, aby vo veci znovu konalo a rozhodlo. Na tomto základe okresné riaditeľstvo uznesením sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 z 10. marca 2010 začalo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného   poriadku   trestné   stíhanie   vo   veci   prečinu   ohovárania   podľa   §   373   ods.   1 Trestného zákona, „ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ, pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. tým, že od dňa 1. 2. 1992 vo svojich úradných evidenciách uchádzačov o zamestnanie neuvádza najvyššie dosiahnuté vzdelanie Mgr. H. M., bytom B. a túto mal tiež bezdôvodne zaradiť do kategórie uchádzača o zamestnanie so zdravotným postihnutím na základe čoho jej tak znemožnil získať zamestnanie na úrovni dosiahnutej kvalifikácie a skutočného zdravotného stavu čím mal tak o menovanej oznámiť nepravdivé údaje, ktoré boli spôsobilé značnou mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní, narušiť jej rodinné vzťahy, alebo spôsobiť jej inú vážnu ujmu...“.

V   predmetnej   veci   boli   uznesením   okresného   riaditeľstva   sp.   zn. ČVS:   ORP-185/2-OSV-BB-2010   z 15.   apríla 2010 do   konania pribratí   znalci z   odboru zdravotníctva,   odvetvia   psychiatrie   a   psychológie,   s   poukazom „na   existujúce   závažné pochybnosti, či nie je u svedkyne (sťažovateľky, pozn.), ktorej výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá podstatne znížená schopnosť správne vnímať a vypovedať...“ (príkaz na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľky sp. zn. 0 Tp 50/2010 zo 6. apríla 2010 vydal sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica, pozn.).

Sťažovateľka   sa   podrobila   vyšetreniu   duševného   stavu   17.   mája   2010   a   v   tejto súvislosti uvádza, že ho „považujem za znovu poníženie štátom, ja som potrebovala veci riešiť   a   nie   odkladať   ako   nedôvodné,   neopodstatnené   –   dokonca   napadnutie   mojej osoby...“.

V   ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   cituje   relevantnú   časť   z   predmetného znaleckého   posudku,   v   ktorej   sa   uvádza: „Do   predmetného   spisového   materiálu   boli zabezpečené aj ostatné písomné a listinné dokumenty ako aj znalecký posudok č. 26/2010 vypracovaný MUDr. J. V., MUDr. L. N. a Mgr. O. D., znalcami z odboru zdravotníctva, v ktorého   záveroch   je   okrem   iného   uvedené,   že   u   svedkyne   Mgr.   H.   M.   je   konštatovaná prítomnosť duševného ochorenia v pravom slova zmysle – trvalej poruchy s bludmi na báze paranoického   vývoja   s chronickým,   priebehom   a   svedkyňa   uvedenou   poruchou   trpí   v súčasnosti a vzhľadom na charakter poruchy ňou trpela aj v minulosti pričom dôsledky uvedenej poruchy sa na jej správaní prejavujú najmä na jej neprístupnosťou korektívnej skúsenosti, neodkloniteľnosťou bludného systému a kverulačnými aktivitami. U svedkyne sú tiež ďalej prítomné známky chronicity psychotického ochorenia, zvýraznená je tendencia k nadmernému zovšeobecňovaniu, znížená konvenčnosť myslenia. Prítomné sú konfabulácie, magické prvky v myslení, symbolizmy, ukazovatele paranoidity. Jej osobnosť sa na škále extroverzie – introverzie pohybuje v pásme priemeru, jej emotivita je nevyvážená, prítomné je zvýšené intrapsychické napätie, frustračná tolerancia je znížená a riziko neadekvátneho správania sa v záťažových situáciách je zvýšené. Schopnosti svedkyne Mgr. H. M. správne vnímať sledované a prežité udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať sú znížená vplyvom dlhodobo   prebiehajúceho   psychotického   ochorenia   so   známkami   chronicity   a okrem bludného   systému   (presvedčenia,   že   sa   jej   krivdí   a   ubližuje)   jej   schopnosť   posudzovať ostatné skutočnosti jej života môžu byť zachované.“

Dňa   23.   júna 2010   bolo   sťažovateľke   doručené   uznesenie   okresného   riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 z 18. júna 2010, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie   začaté   uznesením   okresného   riaditeľstva   z   10.   marca   2010   pre   podozrenie   zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona „... pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“.

Sťažovateľka podala proti označenému uzneseniu okresného riaditeľstva sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 141/10-21 z 1. júla 2010 tak, že ju zamietla. V odôvodnení tohto uznesenia okresná prokuratúra okrem iného uvádza, že „... rozhodnutie   policajta   postupom   podľa   §   215   ods.   1   písm.   b)   Tr.   por.   je   zákonné, dôvodné a správne. V danej trestnej veci neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že došlo k spáchaniu prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., resp. iného trestného činu,   ktorého   znaky   sú   uvedeného   v   osobitnej   časti   Trestného   zákona   a   teda   nebol odôvodnený iný procesný postup. Policajt PZ dostatočne odôvodnil svoj postup, pričom sa v plnom rozsahu s jeho rozhodnutím stotožňujem. Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že znalecký posudok zo dňa 15. 6. 2010, vypracovaný MUDr. J. V., MUDr. L. N. a Mgr. O. D. bol vyhotovený zákonným spôsobom, pričom aj jeho vypracovaniu predchádzal zákonný postup.“.

Sťažovateľka nesúhlasí so závermi uvedenými v namietaných uzneseniach okresného riaditeľstva   a   v   namietanom   uznesení   okresnej   prokuratúry   ani   so   závermi   uvedenými v znaleckom posudku, a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti nálezom, v ktorom vysloví, že:

„1. UZNESENIE - ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010, zo dňa 15.4. 2010 (o pribratí znalcov   z   odboru   zdravotníctvo,   odvetvie   psychiatria   a   psychológia,   pozn.)...   bolo zavádzajúce, pretože nešlo o vyšetrenie duševného zdravotného stavu svedkyňe v konaní, a konanie vo veci, no možnosť ako uskutočniť vyšetrenie...

2.   Policajný   orgán   i   prokurátor   pochybil,   keď   neinformoval   sťažovateľku o výsledkoch   ZNALECKÉHO   POSUDKU,   výpovedi   JUDr.   J.   B.   A   neinformoval   ju   o možnosti KONTROLNÉHO ZNALECKÉHO POSUDKU, ak skutočne išlo o konanie vo veci a taktiež i namietania znalcov.

3. V znaleckom posudku sa nachádzajú nové zistenia, ktoré vyjadrujú, že HYPOTÉZY sú nepravdivé z roku 1987 a slúžili na ohováranie sťažovateľky, nové šetrenie.

4.   Pokyn   na   nové   šetrenie   vo   veci   a   možnosť   KONTROLNÉHO   ZNALECKÉHO POSUDKU, preverenie nových skutočností v znaleckom posudku a vyvodenie opatrení.

5. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške... EUR.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo   záhlavia   sťažnosti,   ako   aj návrhu   na rozhodnutie   (petitu)   možno   vyvodiť,   že sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy uzneseniami okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 z 15. apríla 2010 a 18. júna 2010, uznesením okresnej č. k.   1   Pv   141/10-21   z   1.   júla   2010   a   znaleckým   posudkom   č.   26   z   15.   júna   2010 vypracovaným   v   rámci   veci   vedenej   okresným   riaditeľstvom   pod   sp.   zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania. V danom prípade preto mohol ústavný súd sťažnosť predbežne prerokovať len   v   rozsahu   namietaného   porušenia   sťažovateľkou   označených   základných   práv namietanými   uzneseniami   okresného   riaditeľstva,   namietaným   uznesením   okresnej prokuratúry a znaleckým posudkom.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy možno vyvodiť, že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich ústavou garantovaných práv, je založená na princípe subsidiarity.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán   verejnej   moci,   ktorý   je   kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie   právomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Z   citovaných   ustanovení   zákona   o   prokuratúre   vyplýva,   že   proti   namietaným uzneseniam okresného riaditeľstva, namietanému uzneseniu okresnej prokuratúry, ako aj znaleckému   posudku,   ktorý   bol   vypracovaný   v   rámci   konania   vedeného   okresným riaditeľstvom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-185/2-OSV-BB-2010,   a   teda   slúžil   ako   jeden z podkladov na vydanie namietaného uznesenia okresného riaditeľstva z 18. júna 2010, mohla   podať   sťažovateľka   podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   nadriadeným   orgánom prokuratúry,   ktoré   mali   (majú)   povinnosť   sa   nimi   zaoberať   a   zákonom   ustanoveným postupom o nich rozhodnúť. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,   podľa   ktorej   považuje   podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   podľa   zákona o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom účinne poskytuje na ochranu ich základných práv alebo slobôd, a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie sťažovateľka   namieta   touto   sťažnosťou   (pozri   napr.   IV.   ÚS   330/04,   I.   ÚS   186/05, IV. ÚS 28/2010 atď.).

Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak   sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že sťažovateľka   mala   proti   namietaným   uzneseniam   okresného   riaditeľstva,   namietanému uzneseniu   okresnej   prokuratúry,   ako   aj   znaleckému   posudku   vypracovanému   v   rámci konania vedeného okresným riaditeľstvom   pod sp.   zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 účinné   právne   prostriedky   nápravy   na   ochranu   ňou   označených   základných   práv vyplývajúce   zo   zákona   o   prokuratúre   (podnet   a   opakovaný   podnet),   a   preto   sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2010