znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 350/08-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   PhDr.   T.   R.,   N.,   a M.   K.,   T.,   zastúpených   advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, Okresnej prokuratúry Trnava, Krajskej prokuratúry   v Trnave   v zastúpení   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky   v ich trestnej   veci,   ako   aj   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 T 126/2005   a Krajského   súdu   v Trnave   v konaní   vedenom   pod sp. zn.   6   To   85/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. T. R. a M. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2008 doručená   sťažnosť   PhDr.   T.   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   a M.   K.   (ďalej   spolu   len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Trnava (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   a   Krajskej   prokuratúry   v Trnave   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) v zastúpení Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky v ich trestnej veci, ako   aj   postupom   Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v trestnom   konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 126/2005 a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 To 85/2007.

Z obsahu   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovatelia   sú   trestne   stíhaní od 26. novembra   2003.   Prípravné   konanie   skončilo   podaním   obžaloby   okresnému   súdu 12. júla 2005.

Podľa   názoru   sťažovateľov   okresné   riaditeľstvo „... v   čase   od   27. 7. 2003   až do 26. 11. 2003 konalo v rozpore s ustanovením § 163 ods. 1 Tr. por. ak malo za to, že sú splnené   podmienky   pre   vznesenie   obvinenia“. Vo   vzťahu   k prípravnému   konaniu sťažovatelia namietajú, že „... dôkazy na základe ktorých bolo začaté trestné stíhanie vo veci a s prieťahmi aj vznesené obvinenie t. j. výsluchy takzvaných poškodených už boli spojené s prieťahmi, ktoré však neboli subjektívneho charakteru“.

K postupu okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry sťažovatelia uviedli:„Tým, že Okresná prokuratúra a jej stanovisko potvrdzujúca Krajská prokuratúra konanie   nezastavila   a   nariaďovala   doplnenie   dokazovania,   ktoré   objektívne   vyžadovali dlhotrvajúce zisťovanie pobytu (bezdomovkyne) poškodenej došlo k tomu, že takmer dva roky trvalo prípravné konanie.“

Podľa názoru sťažovateľov došlo k prieťahom aj v súdnom konaní:«Rozhodovanie   o tom,   že   jeden   „zákonný   sudca“   je   vylúčený   trvalo   skutočne neprimerane dlho a riziko, že to bude elektronicky pridelené ďalšiemu vylúčenému sudcovi (Dr. K. potom Dr. B., potom Dr. G. a ďalší) bolo veľké a obvinení sa hrozili, že procedúra o vylúčení JUDr. K. sa môže aj trikrát opakovať (predstava skutočné šokujúca!). Našťastie, vec   „padla“   takpovediac   „novému   sudcovi“.   Ten   nemal   možnosť   „zbaviť   sa   veci“ námietkou zaujatosti.

V   tomto   štádiu   konania   obvinení   objektívne   pripúšťajú,   že   k   prieťahom   nedošlo. Sudca   konal   a   pochybil   iba   pri   rozhodnutí,   kedy   z   hlavného   pojednávania   vec   vrátil do prípravného konania na došetrenie (podľa § 221 ods. 1 Tr. por.). Toto rozhodnutie nesie stopy nedostatku skúseností funkčne mladého sudcu. Rozhodnutie súdu I. stupňa, vopred jasné,   že   bude   zrušené,   však   „trčalo“   na   odvolacom   súde   neuveriteľný   čas.   Urgovalo sa rýchle vybavenie, avšak arogancia súdu vyššieho stupňa zostala nedotknutá.

Vec bola vrátená na OS v Trnave dňa 12. 2. 2007, hoci okresný súd rozhodol 8. 8. 2006 (nevieme kedy bol spis doručený Krajskému súdu) aby 6 mesiacov spis o ktorom musí odvolací   súd   rozhodnúť   na   neverejnom   zasadnutí   „ležal“   na   odvolacom   súde.   Toto je neospravedlniteľný prieťah. To, že sme prosili, argumentovali, že vec treba urýchlene vrátiť na OS v Trnave, nenašlo odozvu.

Okresný súd pokračoval, dá sa povedať, že bez prieťahov, hoci poškodenú nebolo možné dostať na pojednávanie. Procesne správne, po opakovaných pokusoch, jej výpoveď súd prečítal.

Po   vyhlásení   rozsudku   a   po   jeho   doručení   bolo   jasné,   že   nami   „napadnutí“ prokurátori   podajú   proti   odsudzujúcemu   rozsudku   odvolanie   (nato   majú   samozrejme nárok).

Rozsudok súdu I. stupňa zo dňa 12. 9. 2007 bol obhajcovi obžalovaných doručený 18. 10. 2007 (nevieme kedy bol predložený na odvolací súd). Odvolací súd do 19. 5. 2008 nerozhodol na odvolacom pojednávaní a pokiaľ rozhodol na neverejnom zasadnutí, tak dodnes   nedoručil   rozhodnutie,   ktorým   mohol   jedine   po   prvé   vrátiť   vec   súdu   I.   stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alebo po druhé na neverejnom zasadnutí zastaviť trestné stíhanie.

Iné   procesné   možnosti   trestný   poriadok   účinný   do   31.   12.   2005   ani   teoreticky nepripúšťa!»

Sťažovatelia zdôraznili, že „Orgány činné v prípravnom konaní boli upozorňované, že minimálne od augusta 2004 treba veci venovať pozornosť takmer ako veci väzobnej. Veď vyšší dôstojník justičnej a väzenskej stráže má v podstate domáce väzenie a poberá zlomok odmeny za prácu. Druhý obžalovaný si v stíhaní nemôže nájsť zamestnanie, hoci v Trnave je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.“.

Ústavný   súd   prípisom   z   9. júna 2008   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľov, aby preukázal, že sa sťažovatelia domáhali odstránenia prieťahov v postupe okresného súdu podaním sťažnosti predsedovi okresného súdu, a aby vzhľadom na aktuálny stav konania upravil petit sťažnosti.

Právny zástupca   sťažovateľov   odpovedal   na výzvu   podaním   doručeným   27.   júna 2008,   v   ktorom   uviedol,   že   sťažovatelia   podávali   sťažnosti   na   postup   vyšetrovateľky, okresnej prokurátorky, ako aj na postup okresného súdu. Tieto podania priložil a zároveň vyjadril   názor,   že   sťažnosť   podľa   §   62   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je účinným prostriedkom na odstránenie zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:„Okresný súd v Trnave je povinný v konaní proti PhDr. T. R. a M. K. o odvolaní OP v Trnave   proti   rozsudku   OS   v Trnave   sp.   zn.   5 T 126/2005   v senáte   predsedníčky Mgr. A. M. sp. zn. 6 To 85/2007 konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Okresné   riaditeľstvo   PZ   v   Trnave   a   jeho   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície, Okresný prokurátor v Trnave, Krajský prokurátor v Trnave zastúpení GP SR, Okresný súd v Trnave a Krajský súd v Trnave porušili práva sťažovateľov v I. a II. rade.

Sťažovateľovi PhDr. T. R. priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk (päťstotisíc korún slovenských).

Sťažovateľovi   M.   K.   priznáva   primerané   zadosťučinenie   vo   výške   100.000,-   Sk (stotisíc korún slovenských)...

Porušovatelia   sú   povinní   spoločne   a   nerozdielne   zaplatiť   trovy   konania,   trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (1. prevzatie + prvá porada; 2. podanie žaloby za dvoch sťažovateľov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (§ 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, § 8 ods. 3 - t. j. 2.540,80 Sk/1 úkon 2008 – 20 %, 190,- Sk/paušál 2008, 19 % DPH) celkom vo výške 12.854,- Sk

všetko do 2 (dvoch) mesiacov od doručenia nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v prípravnom   konaní   postupom   okresného   riaditeľstva, okresnej   prokuratúry   a krajskej prokuratúry, ako aj v súdnom konaní postupom okresného súdu a krajského súdu.

Jedným   zo   zákonných   predpokladov   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie je jej podanie   v lehote   ustanovenej   v   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde.   Táto   lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Pri   opatrení   alebo   inom   zásahu,   ktorým   sú   aj   zbytočné prieťahy v konaní, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť   je podaná po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty v tej časti, v ktorej sťažovatelia namietajú postup okresného riaditeľstva, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry, t. j. voči orgánom, ktoré vo veci konali v prípravnom konaní, teda do podania obžaloby okresnému súdu 12. júla 2005. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pokiaľ sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy postupom krajského súdu, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená   v čase,   keď   namietané   porušenie   označeného   práva   ešte   mohlo   trvať   (napr. II. ÚS 139/02, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05, II. ÚS 184/06). Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená   ústavnému   súdu,   už   nemohlo   dochádzať   k prieťahom   v konaní   postupom označeného orgánu (napriek tomu, že vec nebola ešte právoplatne skončená), je daný dôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Krajský   súd   konal   vo   veci   sťažovateľov   ako   súd   druhého   stupňa   o odvolaní okresného   prokurátora   proti   rozsudku   okresného   súdu   z 12.   septembra   2007   a rozhodol na neverejnom zasadnutí 28. februára 2008 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prerokoval a rozhodol. Uznesenie sp. zn. 6 To 85/2007 z 28. februára 2008 bolo doručené okresnému súdu so súdnym spisom 12. mája 2008. V čase podania sťažnosti (23. mája 2008) už teda o veci konal okresný súd. Tým, že krajský súd o odvolaní okresného   prokurátora   rozhodol   a svoje   rozhodnutie   zaslal   okresnému   súdu   na   jeho doručenie procesným stranám, vykonal vo veci sťažovateľov všetky úkony predpokladané a dovolené zákonom [v danom prípade zákonom č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný   poriadok)   v znení   neskorších   predpisov]   na   odstránenie   právnej   neistoty sťažovateľov v odvolacom konaní. Vzhľadom na to, že v čase podania sťažnosti už krajský súd vo veci nekonal, nemohlo dochádzať ani k porušovaniu označeného základného práva sťažovateľov postupom krajského súdu v uvedenom trestnom konaní.

Ústavný súd preto sťažnosť v časti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom   krajského   súdu,   odmietol   po   jej   predbežnom   prerokovaní   ako   zjavne neopodstatnenú.

Za účelom posúdenia opodstatnenosti zvyšnej časti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. 5 T 126/2005.

Z predloženého spisu   ústavný súd   zistil,   že po podaní obžaloby okresnému   súdu 12. júla 2005 bola vec pridelená sudcovi M. K., ktorý 13. júla 2005 vyslovil, že sa cíti vo veci zaujatý vzhľadom na osobné kontakty so sťažovateľom. Spis bol 15. júla 2005 predložený   krajskému   súdu,   ktorý   uznesením   z 23. augusta   2005   rozhodol   o vylúčení uvedeného   sudcu   z prerokúvania   trestnej   veci.   Po doručení   spisu   okresnému   súdu 30. augusta   2005   bola   vec   5. septembra 2005   pridelená   sudcovi   JUDr.   Ľ.   B.,   ktorý 8. septembra   2005   vyslovil,   že   sa   cíti   vo   veci   zaujatý   vzhľadom   na osobné   kontakty so sťažovateľom a jeho príbuznými. Spis bol 12. septembra 2005 predložený krajskému súdu,   ktorý   uznesením   zo   6.   októbra   2005   vylúčil   menovaného   sudcu   z prerokúvania trestnej veci. Spis bol vrátený okresnému súdu 26. októbra 2005 a 27. októbra 2005 bol pridelený inému sudcovi. Vzhľadom na práceneschopnosť sudkyne JUDr. K. S. rozhodla predsedníčka okresného súdu 9. februára 2006 o odňatí veci menovanej sudkyni. Vec bola pridelená   sudcovi   Mgr. M.   Ž.,   ktorý   15.   mája   2006   nariadil   hlavné   pojednávanie na 2. august 2006, avšak z dôvodu potreby eskorty poškodeného B. H. z ústavu na výkon trestu odňatia slobody zmenil termín na 8. august 2006.

Dňa 8. augusta 2006 sa uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom predseda senátu rozhodol, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor okresnej prokuratúry a obhajca sťažovateľov sťažnosť. Po doplnení odôvodnenia sťažností bol spis 11. októbra 2006 zaslaný krajskému súdu, ktorý uznesením z 11. januára 2007 zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a uložil okresnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol. Spis bol okresnému súdu doručený 12. februára 2007. Predseda senátu 16. marca   2007   nariadil   hlavné   pojednávanie   na   18.   apríl   2007.   Hlavné   pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu   neprítomnosti   poškodenej   E.   K.,   ktorej   sa nepodarilo   doručiť predvolanie   ani   na   ďalší   termín,   a to   ani   prostredníctvom   polície,   a preto   okresný   súd 17. mája 2007 pokračoval v hlavnom pojednávaní v jej neprítomnosti. Hlavné pojednávanie 27. júna 2007   a   12. septembra 2007   pokračovalo   opäť   v neprítomnosti   poškodenej. Na hlavnom pojednávaní 12. septembra 2007   okresný   súd   prečítal   výpovede   poškodenej a piatich svedkov, ukončil dokazovanie a vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol o oslobodení sťažovateľov   spod   obžaloby.   Prokurátorka   okresnej   prokuratúry   podala   proti   rozsudku odvolanie.   Predseda   senátu   10. októbra 2007   uložil   súdnej   kancelárii   doručiť   písomné vyhotovenie rozsudku procesným stranám a predložiť spis s odvolaním krajskému súdu. Sťažovateľom   a ich   obhajcovi,   ako   aj   poškodenému   B.   H.   bol rozsudok   doručený 18. októbra 2007, poškodená E. K. ho prevzala 24. októbra 2007.

Krajský   súd   rozhodol   o odvolaní   proti   rozsudku   na   neverejnom   zasadnutí 28. februára 2008 tak, že rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Okresnému súdu bol súdny spis s uznesením   krajského   súdu   doručený   12. mája 2008.   Predseda   senátu   20. mája 2008 nariadil   hlavné   pojednávanie   na   1. júl 2008,   ktoré   sa   neuskutočnilo   z dôvodu, že sa nedostavili poškodená a dvaja svedkovia, ktorým sa nepodarilo doručiť predvolania. Na nasledujúcom   hlavnom   pojednávaní   23. septembra 2008   bola   vypočutá   poškodená a hlavné pojednávanie bolo odročené na 18. november 2008.

Z uvedeného vyplýva, že konanie okresného súdu trvá od podania obžaloby (12. júla 2005) ku dňu podania sťažnosti (23. mája 2008) takmer tri roky. Okresný súd nariadil prvý termín hlavného pojednávania na 8. august 2006, teda po uplynutí viac ako jedného roka od podania obžaloby. Táto skutočnosť bola spôsobená tým, že trom sudcom okresného súdu bola vec odňatá, dvom pre ich zaujatosť a jednej sudkyni z dôvodu jej práceneschopnosti. Predĺženie konania z týchto dôvodov ústavný súd nepovažuje za zbytočný prieťah v konaní, pretože   okresný   súd   postupoval   podľa   príslušných   ustanovení   Trestného   poriadku   za účelom realizácie práva na nezaujatého a nestranného sudcu a odňatie veci práceneschopnej sudkyni predsedníčka okresného súdu realizovala po troch mesiacoch od jeho pridelenia, čím podľa názoru ústavného súdu včas vykonala účinné opatrenie za účelom zabezpečenia základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd z priebehu ďalšieho konania okresného súdu nezistil obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné považovať za zbytočné prieťahy. Predseda senátu okresného súdu priebežne   nariaďoval   termíny   hlavného   pojednávania   (18.   apríl   2007,   17.   máj   2007, 27. jún 2007   a   12.   september   2007)   a   realizoval   opatrenia   na   jeho   úspešné   vykonanie tým, že za účelom   zabezpečenia   prítomnosti   všetkých   predvolávaných   osôb,   svedkov a predovšetkým   poškodenej,   ktorá   je   bezdomovkyňa,   zasielal   predvolania aj prostredníctvom polície.

V roku 2008 okresný súd vo veci konal od 12. mája 2008. Po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie predseda senátu nariadil termín hlavného pojednávania 20. mája 2008 na 1. júl 2008 a priebežne koná aj po podaní sťažnosti ústavnému súdu.

Pri   posudzovaní   sťažnosti,   ktorou   je   namietané   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne   za   následok   porušenie   tohto   základného   práva.   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich   rozhodnutiach   vyslovil,   že   „ojedinelá   nečinnosť   súdu   hoci   aj   v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 63/05).

Ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistí,   že   sa   postup všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu,   berúc   do   úvahy   doterajšiu   dĺžku   konania,   ako aj úkony,   ktoré   urobil   okresný   súd,   sa   jeho   postup   nevyznačuje   takými   obdobiami nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by po posúdení všetkých okolností prípadu umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu.

Záver   ústavného   súdu   vo   vzťahu   k postupu   okresného   súdu   korešponduje aj s obsahom sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy len v súvislosti s prvou   fázou   konania,   keď   bola   vec   postupne   odňatá   trom   sudcom   okresného   súdu. K postupu po pridelení veci sudcovi Mgr. M. Ž. sťažovatelia uviedli:

„V tomto štádiu   konania   obvinení   objektívne pripúšťajú,   že   k prieťahom   nedošlo. Sudca   konal   a pochybil   iba   pri   rozhodnutí,   kedy   z hlavného   pojednávania   vec   vrátil do prípravného konania na došetrenie...“ Zbytočné prieťahy sťažovatelia nenamietali ani v období po zrušení uvedeného rozhodnutia a vrátení veci na prerokovanie a rozhodnutie okresnému   súdu: „Okresný   súd   pokračoval,   dá   sa   povedať,   že   bez   prieťahov,   hoci poškodenú nebolo možné dostať na pojednávanie.“

Vzhľadom   na uvedené ústavný súd   odmietol   sťažnosť   aj vo   zvyšnej   časti   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008