znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 35/2014-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti AUSTYN International s. r. o., Nad jazierkom 13, Bratislava, zastúpenej Advokáti Heinrich s. r. o., Lombardíniho   22b,   Bratislava,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta JUDr. Romana   Heinricha,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 181/2011, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   AUSTYN   International   s.   r.   o.,   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a právo na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 181/2011 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 181/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej   spoločnosti   AUSTYN   International s.   r.   o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie   v   sume   1   500   €   (slovom   tisícpäťsto   eur),   ktoré   jej j e   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti AUSTYN International s. r. o., trovy konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur   a   trinásť   centov)   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   Advokáti   Heinrich   s.   r.   o., Lombardíniho 22b, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra 2013   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   AUSTYN   International   s.   r.   o.,   Nad jazierkom 13, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokáti   Heinrich   s.   r.   o.,   Lombardíniho   22b,   Bratislava,   konajúca   prostredníctvom konateľa   a   advokáta   JUDr.   Romana   Heinricha,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a   práva   na prejednanie jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 181/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   a   z   príloh   k   nej   priložených   vyplýva,   že   sťažovateľka   doručila okresnému súdu 23. mája 2011 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 7 232,26 € s príslušenstvom proti obchodnej spoločnosti ACR SK spol. s r. o. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Konanie o zaplatenie 7.232,26,- EUR s príslušenstvom, trvá od 23. 05. 2011, t. j. už viac ako 2 roky a 4 mesiace (28 mesiacov) bez toho, aby prebehlo konanie pred súdom, resp.   aby   zákonná   sudkyňa   vytýčila   termín   pojednávania.   Príčinou   dĺžky   konania a zbytočných prieťahov je obdobie absolútnej nečinnosti súdu:

1. V prvých dvoch mesiacoch (od 23. 05. 2011 do 13. 07. 2011) od podania návrhu Okresný súd Bratislava I. konal aktívne a to výzvou na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj následným vydaním platobného rozkazu.

2. Od 13. 07. 2011 až do súčasnosti - viac ako 26 mesiacov Okresný súd Bratislava I. vo veci neurobil žiaden procesný úkon, ktorý by prispel k rozhodnutiu vo veci, ba dokonca nevytýčil ani termín prvého pojednávania.

Obdobie 26 mesiacov absolútnej nečinnosti Okresného súdu Bratislava I. spôsobilo zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   potvrdila   aj   samotná   podpredsedníčka   tohto   súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť navrhovateľa vo veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. 26 Cb/181/2011. Postup Okresného súdu Bratislava I. je v priamom rozpore so základnými právami   navrhovateľa,   pričom   práve   on   by   mal   byť   ich   ochrancom   a   dbať   na   ich dodržiavaní, najmä rozhodnúť spor v merite veci v primeranom čase...

V   rámci   sťažovateľom   namietaného   konania   je   potrebné   zdôrazniť   jeho   aktívny prístup,   ktorý   sám,   alebo   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   nijako   neprispel k absolútnej nečinnosti okresného súdu. O aktívnom prístupe sťažovateľa svedčia najmä jeho úkony a vyjadrenia v danej veci:

23. 05. 2011 - podaný návrh na začatie konania

05. 08. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu

07. 11. 2011 - žiadosť navrhovateľa o vytýčenie termínu pojednávania

14. 03. 2011 - opätovná žiadosť navrhovateľa o vytýčenie termínu pojednávania

02. 05. 2013 - sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní. Napriek odpovedi podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24. 5. 2013, v   ktorej   prisľúbila   bezprieťahovosť   v   danej   veci   a   súčasne   oznámila   vytýčenie   termínu pojednávania na deň 16. 09. 2013 o 10.00 hod., náprava zjednaná nebola, čo dokumentuje najmä   skutočnosť,   že   konanie   sa   v   danom   avizovanom   termíne   a   čase   neuskutočnilo... Predmetný   spor   spočíva   na   jednoduchom   skutkovom   základe   a   to   v   nezaplatení   časti odmeny   dohodnutej   v   mandátnej   zmluve,   medzi   navrhovateľom   a   odporcom,   pričom odporca žalovanú sumu nijako nenamietal, dokonca svoj záväzok potvrdil (v liste zo dňa 7. 3. 2011 - založený v spise) a navrhoval jeho úhradu do termínu 11. 3. 2011 (ani následne však dlžnú sumu neuhradil). Taktiež v odpore uvádzal tvrdenia všeobecné, bez akýchkoľvek konkrétnych   údajov   či   doložených   dokladov   alebo   iných   relevantných   dôkazov.   Podaný odpor mal, podľa názoru sťažovateľa, jednoznačne za cieľ oddialiť rozhodnutie súdu, podľa ktorého by bol odporca povinný splniť svoj záväzok. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o skutkovo zložitý spor, ktorý by si vyžadoval rozsiahle procesné úkony súdu...

... Postup Okresného súdu Bratislava I., ako orgánu, príslušného na ochranu jeho práv a záujmov koná v rozpore s touto jeho úlohou. Vzhľadom na pretrvávajúcu právnu neistotu,   nemožnosť užívať finančné prostriedky,   neustále   čakanie na   vytýčenie   termínu pojednávania   (viac   ako   2   roky)   a   spravodlivé   rozhodnutie,   je   dôvodom   pre   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   ako   náhrady   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej v peniazoch.

Vzhľadom   na   absolútnu   nečinnosť   súdu   (viac   ako   26   mesiacov),   a   najmä k jednotlivým okolnostiam danej veci, ktoré spočívajú v jednoduchom skutkovom základe sporu, ako aj v aktívnom správaní sťažovateľa so záujmom čo najrýchlejšie rozhodnúť daný spor a ktorý k prieťahom v konaní svojím správaním nijako neprispel, považuje sťažovateľ sumu   3.000,-   EUR   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   za   nemajetkovú   ujmu,   ktorá vznikla   v   dôsledku   pocitov   neistoty   z   navrátenia   svojich   finančných   prostriedkov (prihliadnuc ku skutočnosti, že po 28 mesiacoch od podania žaloby na súd sa nič v danej veci   neudialo),   ako   aj   v   nemožnosti   ich   užívať.   Súčasne   bol   nútený   sa   s   nepriaznivou finančnou situáciou vysporiadať zabezpečením prostriedkov z iných zdrojov, čo si vyžiadalo ďalšie časové a finančné náklady.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti AUSTYN International s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   Okresným   súdom   Bratislava   I.   v   konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 181/2013 (správne má byť 2011, pozn.) porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní sp. zn. 26 Cb 181/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3)   Spoločnosti   AUSTYN   International   s.   r.   o.   priznáva   finančné   zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR (slovom tritisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4) Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť spoločnosti AUSTYN International s. r. o. trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 EUR... na účet právneho zástupcu...“

Uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   35/2014-15   z   23.   januára   2014   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľky prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného súdu,   aby   sa   vyjadrila   k   sťažnosti   a   zároveň   oznámila,   či   trvá   na   ústnom   pojednávaní vo veci.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti v prípise sp. zn. Spr. 3135/2014 z 26. marca 2014, v ktorom poukázala na procesné   úkony   vykonané   v   napadnutom   konaní   vedenom   okresným   súdom   a   zároveň uviedla:

„Dovoľujem si Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať, aby v prípade, ak dospeje k záveru,   že   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   bolo porušené, vzal do úvahy, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie svojím konaním vznik vyššie spomenutých prieťahov nezavinila. Nečinnosť súdu vo veci a celkovú dĺžku konania ovplyvnila nadmerná zaťaženosť súdneho oddelenia zákonnej sudkyne, ktorá jej neumožnila skoršie vytýčenie termínu pojednávania vo veci. Zároveň si dovoľujem Ústavný súd Slovenskej republiky požiadať,   aby pri rozhodovaní o priznaní   finančného   zadosťučinenia   vzal   do   úvahy   dôvody,   pre   ktoré   k vzniku spomenutých prieťahov v konaní došlo a zároveň prihliadol na skutočnosť, že vo veci samej bolo dňa 27.01.2014 rozhodnuté rozsudkom, a aby sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške nepriznal.“ Predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu zároveň oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Označené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaslal ústavný súd na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateľky a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril, či trvá na tom, aby sa vo veci sťažovateľky konalo ústne pojednávanie. Právny zástupca sťažovateľky k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal toto stanovisko:«Napriek odpovedi   podpredsedníčky Okresného   súdu   Bratislava   I.   zo dňa   24.   5. 2013, v ktorej prisľúbila bezprieťahovosť v danej veci a súčasne oznámila vytýčenie termínu pojednávania na deň 16. 09. 2013 o 10.00 hod., náprava zjednaná nebola, čo dokumentuje najmä   skutočnosť,   že   konanie   sa   v danom   avizovanom   termíne   a čase   neuskutočnilo. Neuskutočnilo   sa   preto,   lebo   takéto   pojednávanie   na   daný   termín   zákonná   sudkyňa nevytýčila   (účastníci   predvolaní   neboli)   a to   napriek   tomu,   že   termín   pojednávania   bol sťažovateľovi   oznámený   v odpovedi   podpredsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   I. Sťažovateľ   sa   dostavil   v danom   termíne   16.   9.   2013   na   súd,   avšak   pojednávanie   sa neuskutočnilo, lebo nebolo v rozvrhu pojednávaní na tento deň ani uvedené. Sťažovateľ vošiel do pojednávacej miestnosti, kde mu sudkyňa oznámila, že takéto pojednávanie dnes nie je a prisľúbila termín pojednávania čím skôr vytýčiť. Termín pojednávania aj vytýčila – na deň 11. 11. 2013, avšak až predvolaním zo dňa 7. 10. 2013, nie už dňa 21. 8. 2013 ako uvádza predsedníčka OS BA I. vo svojom vyjadrení. Sťažovateľ sa viac ako aktívne zaujímal o svoj   prípad,   keď   opakovane   žiadal   o jeho   prejednanie   včas   (žiadosťou   o vytýčenie pojednávania   zo   dňa   7.   11.   2012   a 14.   3.   2013,   sťažnosťou   na   prieťahy   v konaní predsedníčke   OS   BA   I.   zo   dňa   2.   5.   2013,   osobná   návšteva   na   avizovanom   termíne pojednávania dňa 16. 9. 2013). Domnievame sa, že konanie pojednávania dňa 11. 11. 2013 bolo práve z dôvodu aktívneho prístupu sťažovateľa a poťažmo pod ťarchou už podanej ústavnej sťažnosti. Považujeme preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, keďže jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, a sú dané aj dôvody na   priznanie   finančného   zadosťučinenia,   ktoré   sme   bližšie   popísali   v podanej   ústavnej sťažnosti.» Právna zástupkyňa sťažovateľky súčasne ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z   obsahu   sťažnosti   a   zo   súvisiaceho   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 26 Cb 181/2011   ústavný   súd zistil   tieto   skutočnosti   o doterajšom   priebehu napadnutého konania:

1. Dňa 23. mája 2011 bol okresnému súdu sťažovateľkou doručený návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 7 232,26 €.

2. Okresný súd 27. mája 2011 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh; zaplatený bol 15. júna 2011.

3. Dňa 20. júna 2011 vydal okresný súd platobný rozkaz sp. zn. 25 Rob 101/2011, proti ktorému odporkyňa (obchodná spoločnosť ACR SK spol. s r. o.) podala 26. júla 2011 odpor.

4.   Dňa   26.   júla   2011   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   doručenie   vyjadrenia k odporu   proti   platobnému   rozkazu   a   odporkyňu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku (sťažovateľka vyjadrenie k odporu doručila okresnému súdu 5. augusta 2011).

5. Dňa 26. októbra 2011 okresný súd pristúpil k vymáhaniu súdneho poplatku za podaný odpor prostredníctvom Justičnej pokladnice a následne bol spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie okresného súdu 9. novembra 2011 prevedený do oddelenia obchodné veci a pridelený zákonnej sudkyni A. H.

6. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 12. novembra 2012 a následne 19. marca 2013   žiadosť   o nariadenie   termínu   pojednávania   vo   veci   a   3.   mája   2013   sťažnosť   na prieťahy v napadnutom konaní.

7. Pojednávanie nariadené na 11. november 2013 bolo odročené na 27. januára 2014.

8.   Na   pojednávaní   uskutočnenom   27.   januára   2014   okresný   súd   vydal   rozsudok vo veci samej, proti ktorému podala odvolanie odporkyňa. V čase rozhodovania o sťažnosti okresný súd vykonával procesné úkony súvisiace s predkladaním spisu odvolaciemu súdu na účely rozhodnutia o odvolaní odporkyne.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   vychádza   zo   svojej   ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu   (m.   m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli predvolaní   alebo   upovedomení.   Súd   spravidla   uvedie   deň,   kedy   bude   konať   nové pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1.   Vychádzajúc   z   predmetu   napadnutého   konania   (rozhodovanie   o žalobe o zaplatenie sumy 7 232,26 € s príslušenstvom z titulu neuhradenia odmeny vyplývajúcej z mandátnej zmluvy uzavretej medzi sťažovateľkou a odporkyňou), ústavný súd konštatuje, že z právneho hľadiska ide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende okresných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje vec sťažovateľky za právne zložitú, pričom na základe doterajšieho   priebehu   konania   nemožno   vec   považovať   za   zložitú   ani   zo   skutkového hľadiska.

2.   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   tohto   súdneho   konania   je   druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vo vzťahu k tomuto kritériu ústavný súd konštatuje, že na doterajšiu dĺžku napadnutého konania   nemalo negatívny   vplyv   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   tohto   konania. Sťažovateľka   bola   v   jeho   doterajšom   priebehu   aktívna,   na   súdom   nariadených pojednávaniach sa zúčastňovala, bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom a na výzvy okresného súdu reagovala v určených lehotách.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môže   dôjsť   nielen   neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Vychádzajúc   zo   svojich   zistení   uvedených   v   časti   II   tohto   nálezu,   ústavný   súd konštatuje, že postup okresného súdu je v napadnutom konaní poznačený dlhším obdobím absolútnej nečinnosti (od novembra 2011, keď bol spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie vedené   okresným   súdom   prevedený   do   oddelenia   obchodné   veci   a   pridelený   zákonnej sudkyni, do novembra 2013, keď sa malo uskutočniť prvé pojednávanie vo veci). Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu trvajúcou 2 roky došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

V súvislosti s obranou okresného súdu, podľa ktorej enormná zaťaženosť príslušného súdneho oddelenia spôsobila, že zákonná sudkyňa nemohla vo veci nariadiť pojednávanie vo veci skôr, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti   za pomalé konanie   spôsobujúce   zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní   (m.   m.   IV.   ÚS   43/06, IV. ÚS 135/07).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní okresného súdu   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní,   a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka   sa   tiež   domáha,   aby   ústavný   súd   okresnému   súdu   prikázal   konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Keďže v čase rozhodovania o sťažnosti okresný súd síce vo veci samej rozhodol rozsudkom z 27. januára 2014, ktorý ale ešte (vzhľadom na odporkyňou podané odvolanie) nenadobudol právoplatnosť, pričom súdny spis je ešte v dispozícii okresného súdu, ústavný súd tomuto návrhu sťažovateľky taktiež vyhovel a prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   alebo slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Keďže ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v   sume   3   000   € z dôvodov   uvedených   vo   svojej   sťažnosti,   pričom   poukázala   na   absolútnu   nečinnosť okresného súdu, ako aj na jednotlivé okolnosti „danej veci, ktoré spočívajú v jednoduchom skutkovom   základe   sporu,   ako   aj   v aktívnom   správaní   sťažovateľa   so   záujmom   čo najrýchlejšie rozhodnúť daný spor“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   považoval   v   tomto   prípade   za   primerané   priznať   sťažovateľke, prihliadajúc   na   okolnosti   uvedeného   prípadu   (najmä   na   jeho   doterajšiu   dĺžku,   povahu a dôvody   zbytočných   prieťahov   spôsobených   okresným   súdom,   ako   aj   na   závažnosť predmetu konania pre sťažovateľku), sumu 1 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   jej   právneho   zastúpenia   v   konaní   vedenom   ústavným   súdom prostredníctvom Advokáti Heinrich s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   2012,   ktorá   bola 781 €, keďže išlo o 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [ďalej len „vyhláška“(2 úkony po 130,17 €)], čo predstavuje sumu 260,34 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o režijný paušál (7,81 € + 7,81 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) a 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom DPH. Celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 331,15 €. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka si uplatnila   úhradu   trov   konania   v   sume   331,13   €,   ústavný   súd   úhradu   priznal   v   ňou požadovanej sume (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014