SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 35/05-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Jozefa Detka, P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 185/96 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. Jozefa Detka o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra 2004 doručená sťažnosť JUDr. Jozefa Detka (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 185/96.
Sťažnosť nespĺňala náležitosti požadované zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), najmä k nej nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom podľa ustanovenia § 20 ods. 2 citovaného zákona.
Ústavný súd preto 12. januára 2005 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti, a to konkrétne, aby k nej pripojil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Vo výzve bol sťažovateľ zároveň upozornený na možnosť odmietnutia jeho sťažnosti, ak v stanovenej lehote neodstráni nedostatky návrhu na začatie konania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Výzva ústavného súdu bola sťažovateľovi riadne doručená 17. januára 2005.
Na základe tejto výzvy bolo ústavnému súdu 20. januára 2005 doručené podanie sťažovateľa označené ako „Zaslanie dokladu k č. Rvp 1874/04 – 6 “, v ktorom ústavnému súdu oznámil, že je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou a v závere uviedol „ Mám za to, že ako advokát sa nemusím dať zastupovať iným advokátom. Mal som to však v sťažnosti uviesť, za ktorý nedostatok sa ospravedlňujem“.
Ústavný súd opierajúc sa o svoju konštantnú judikatúru (podobne III. ÚS 37/02, I. ÚS 93/02 a I. ÚS 125/03) konštatuje, že ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde neumožňuje upustiť v konaní pred ústavným súdom od právneho zastúpenia advokátom, a to ani v prípadoch, ak je sťažovateľ sám advokátom.
Keďže sťažovateľ nerešpektoval výzvu ústavného súdu a dosiaľ nepredložil ústavnému súdu splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom napriek tomu, že na odstránenie tohto nedostatku bol vyzvaný, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 2. februára 2005