znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 349/2013-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13.   júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp. zn.   Rvp   16177/2012   a   sp.   zn.   Rvp   16178/2012,   ktorými   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod sp. zn.   26   Er   1187/2004,   sp.   zn.   7   Er   2425/2003,   sp.   zn.   26 Er 688/2004,   sp.   zn.   23   Er 492/2006, sp. zn. 23 Er 870/2005 a sp. zn. 7 Er 1803/2003 a jeho uzneseniami z 10. apríla 2012, z 25. apríla 2012, z 10. apríla 2012, z 13. apríla 2012, z 10. apríla 2012 a z 12. apríla 2012, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod sp. zn. 6 CoE 198/2012, sp. zn. 18 CoE 85/2012, sp. zn. 6 CoE 195/2012, sp. zn. 16 CoE 140/2012,   sp.   zn.   9   CoE   58/2012   a   sp.   zn.   9 CoE 51/2012   a   jeho   uzneseniami   z   28. septembra 2012, z 27. septembra 2012, z 28. septembra 2012, z 27. septembra 2012 a z 25. septembra 2012, a takto

r o z h o d o l :

1.Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 16170/2012,   sp.   zn.   Rvp   16172/2012,   sp.   zn.   Rvp   16173/2012,   sp.   zn.   Rvp 16176/2012, sp. zn. Rvp 16177/2012 a sp. zn. Rvp 16178/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 16170/2012.

2.Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 26 Er 1187/2004, sp. zn. 7 Er 2425/2003, sp. zn. 26 Er 688/2004, sp. zn. 23 Er 492/2006, sp. zn. 23 Er 870/2005 a sp. zn. 7 Er 1803/2003 a jeho uzneseniami z 10. apríla 2012, z 25. apríla 2012, z 10. apríla 2012, z 13. apríla 2012, z 10. apríla 2012 a z 12. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia okresného súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu   postupom   Krajského   súdu   v   Prešove   (ďalej len   „krajský   súd“)   v   konaniach vedených pod sp. zn. 6 CoE 198/2012, sp. zn. 18 CoE 85/2012, sp. zn. 6 CoE 195/2012, sp. zn. 16 CoE 140/2012, sp. zn. 9 CoE 58/2012 a sp. zn. 9 CoE 51/2012 a jeho uzneseniami z 28. septembra 2012, z 27. septembra 2012, z 28. septembra 2012, z 27. septembra 2012 a z 25. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   zaoberá   inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   V   rámci   zmluvných   vzťahov   založených zmluvami   o   úvere   pristúpila   po   dohode   s   dlžníkmi   k   spísaniu   notárskych   zápisníc, ktoré obsahovali   právny   záväzok   dlžníkov   a   v   ktorých   bola   označená   oprávnená   osoba (sťažovateľka, pozn.) a povinné osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ako aj súhlas povinných osôb s vykonateľnosťou.

Z   dôvodu   nesplnenia   povinností   zo   strany   dlžníkov   bola   sťažovateľka   nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (notárskych zápisníc, pozn.). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním   exekúcií,   avšak   v   priebehu   ich   vykonávania   následne   ex   offo   exekúcie uzneseniami sp. zn. 26 Er 1187/2004 z 10. apríla 2012, sp. zn. 7 Er 2425/2003 z 25. apríla 2012, sp. zn. 26 Er 688/2004 z 10. apríla 2012, sp. zn. 23 Er 492/2006 z 13. apríla 2012, sp. zn. 23 Er 870/2005 z 10. apríla 2012 a sp. zn. 7 Er 1803/2003 z 12. apríla 2012 vyhlásil za   neprípustné   a zastavil.   Na   základe   odvolaní   sťažovateľky   boli   napadnuté   uznesenia okresného   súdu   potvrdené   uzneseniami   krajského   súdu   sp.   zn.   6   CoE   198/2012 z 28. septembra   2012,   sp.   zn.   18   CoE   85/2012   z 27.   septembra   2012,   sp.   zn. 6 CoE 195/2012 z 28. septembra 2012, sp. zn. 16 CoE 140/2012 z 27. septembra 2012, sp. zn. 9 CoE 58/2012 z 25. septembra 2012 a sp. zn. 9 CoE 51/2012 z 25. septembra 2012.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   formuluje   výhrady   voči   právnym   záverom vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne   z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení príslušných   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   predmetné   právne   veci,   a   zároveň podáva vlastnú   interpretáciu   príslušných právnych   predpisov   aplikovateľných   na právne veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného   súdu   a   krajského   súdu   sťažovateľka   považuje   predovšetkým   skutočnosť, že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl.   267   Zmluvy   o   fungovaní   Európskej   únie.   Sťažovateľka   tiež tvrdí,   že   v   jej   veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vo   vzťahu   k   namietanému   postupu   krajského   súdu   v   napadnutých   konaniach sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nenariadil   pojednávanie, „aj   keď   k   tomu   bol   podľa   zákona   povinný...   a...   neprihliadol k odvolacím   dôvodom,   ktoré   uviedol   sťažovateľ   vo   svojom   odvolaní...   prakticky   prevzal závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu preskúmaniu rozhodujúcich   otázok...   svoj postoj   však   odvolací súd   žiadnym legitímnym spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka   na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnostiach   navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl.   20   ods.   1   a čl.   46   ods.   1   ústavy,   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   podľa   čl.   1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach   a   jeho   napadnutými   uzneseniami,   napadnuté   uznesenia   okresného   súdu a napadnuté   uznesenia   krajského   súdu   zruší   a   veci   vráti   na   ďalšie   konanie   a   zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých   nemá právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia   alebo sa   týkajú tých   istých   účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp. zn. Rvp 16177/2012 a sp. zn. Rvp 16178/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu   a   krajského   súdu,   proti   ktorým   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd, aplikujúc označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a k   porušeniu   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru   napadnutým   postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu a k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým postupom a uzneseniami krajského súdu

Ústavný   súd   v   súvislosti   s   prípravou   na   predbežné   prerokovanie   sťažností   zistil, že 21.   decembra   2012,   teda   v   ten   istý   deň,   boli   ústavnému   súdu   doručené   sťažnosti sťažovateľky   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   16166/2012,   sp.   zn.   Rvp   16167/2012,   sp.   zn. Rvp 16168/2012,   sp.   zn.   Rvp   16165/2012,   sp.   zn.   Rvp   16164/2012   a sp.   zn. Rvp 16169/2012, ktorými žiadala o vydanie rozhodnutí, ktorými by rovnako ako v prípade týchto sťažností ústavný súd vyslovil okrem iného aj porušenie jej základného práva podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   26   Er   1187/2004,   sp.   zn.   7   Er   2425/2003,   sp.   zn. 26 Er 688/2004, sp. zn. 23 Er 492/2006, sp. zn. 23 Er 870/2005 a sp. zn. 7 Er 1803/2003, ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 6 CoE 198/2012, sp. zn. 18 CoE 85/2012, sp. zn. 6 CoE 195/2012, sp. zn. 16 CoE 140/2012, sp. zn. 9 CoE 58/2012 a sp.   zn.   9   CoE   51/2012,   zrušil   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   6   CoE   198/2012 z 28. septembra   2012,   sp.   zn.   18   CoE   85/2012   z   27.   septembra   2012,   sp.   zn. 6 CoE 195/2012 z 28. septembra 2012, sp. zn. 16 CoE 140/2012 z 27. septembra 2012, sp. zn. 9 CoE 58/2012 z 25. septembra 2012 a sp. zn. 9 CoE 51/2012 z 25. septembra 2012, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného súdu o zastavení exekúcií vedených v prospech sťažovateľky, a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Porovnaním   sťažností   vedených   pod   sp.   zn.   Rvp   16170/2012,   sp.   zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp. zn. Rvp 16177/2012, sp.   zn.   Rvp   16178/2012   a   sp.   zn.   Rvp   16166/2012,   sp.   zn.   Rvp   16167/2012,   sp.   zn. Rvp 16168/2012,   sp.   zn.   Rvp   16165/2012,   sp.   zn.   Rvp   16164/2012   a   sp.   zn. Rvp 16169/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu a krajského   súdu   v totožných   súdnych   (exekučných)   konaniach   a   žiada   v   nich   vysloviť porušenie tých istých práv, priznať rovnakú výšku finančného zadosťučinenia a priznať úhradu trov konania. V sťažnostiach podaných 21. decembra 2012 vedených pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp.   zn. Rvp   16177/2012 a sp.   zn. Rvp   16178/2012 navyše sťažovateľka žiada   vysloviť porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutia okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia týchto sťažností ústavnému   súdu,   keď   podľa   §   18   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   konanie   začína, t. j. 21. decembra   2012,   ústavný   súd   už   v tých   istých   veciach   viedol   pod   sp.   zn. Rvp 16166/2012, sp. zn. Rvp 16167/2012, sp. zn. Rvp 16168/2012, sp. zn. Rvp 16165/2012, sp.   zn.   Rvp 16164/2012,   sp.   zn.   Rvp   16169/2012   konania   začaté   21.   decembra   2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp.   zn.   Rvp   16172/2012,   sp.   zn.   Rvp   16173/2012,   sp.   zn.   Rvp   16176/2012,   sp.   zn. Rvp 16177/2012 a sp. zn. Rvp 16178/2012 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn.   Rvp   16176/2012,   sp.   zn.   Rvp   16177/2012   a   sp.   zn.   Rvp   16178/2012   doručené

21. decembra   2012   obsahujú   rozsiahlejšiu   argumentáciu,   ako   aj   formuláciu   petitu   než sťažnosti   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   16166/2012,   sp.   zn.   Rvp   16167/2012,   sp.   zn. Rvp 16168/2012,   sp.   zn.   Rvp   16165/2012,   sp.   zn.   Rvp 16164/2012   a   sp.   zn. Rvp 16169/2012   doručené   ústavnému   súdu   21.   decembra   2012,   pretože   o   prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by ústavný súd vyslovil, že zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2013