SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 349/2013-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp. zn. Rvp 16177/2012 a sp. zn. Rvp 16178/2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaniach vedených pod sp. zn. 26 Er 1187/2004, sp. zn. 7 Er 2425/2003, sp. zn. 26 Er 688/2004, sp. zn. 23 Er 492/2006, sp. zn. 23 Er 870/2005 a sp. zn. 7 Er 1803/2003 a jeho uzneseniami z 10. apríla 2012, z 25. apríla 2012, z 10. apríla 2012, z 13. apríla 2012, z 10. apríla 2012 a z 12. apríla 2012, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod sp. zn. 6 CoE 198/2012, sp. zn. 18 CoE 85/2012, sp. zn. 6 CoE 195/2012, sp. zn. 16 CoE 140/2012, sp. zn. 9 CoE 58/2012 a sp. zn. 9 CoE 51/2012 a jeho uzneseniami z 28. septembra 2012, z 27. septembra 2012, z 28. septembra 2012, z 27. septembra 2012 a z 25. septembra 2012, a takto
r o z h o d o l :
1.Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp. zn. Rvp 16177/2012 a sp. zn. Rvp 16178/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 16170/2012.
2.Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 26 Er 1187/2004, sp. zn. 7 Er 2425/2003, sp. zn. 26 Er 688/2004, sp. zn. 23 Er 492/2006, sp. zn. 23 Er 870/2005 a sp. zn. 7 Er 1803/2003 a jeho uzneseniami z 10. apríla 2012, z 25. apríla 2012, z 10. apríla 2012, z 13. apríla 2012, z 10. apríla 2012 a z 12. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia okresného súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 6 CoE 198/2012, sp. zn. 18 CoE 85/2012, sp. zn. 6 CoE 195/2012, sp. zn. 16 CoE 140/2012, sp. zn. 9 CoE 58/2012 a sp. zn. 9 CoE 51/2012 a jeho uzneseniami z 28. septembra 2012, z 27. septembra 2012, z 28. septembra 2012, z 27. septembra 2012 a z 25. septembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených zmluvami o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k spísaniu notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok dlžníkov a v ktorých bola označená oprávnená osoba (sťažovateľka, pozn.) a povinné osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ako aj súhlas povinných osôb s vykonateľnosťou.
Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (notárskych zápisníc, pozn.). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie uzneseniami sp. zn. 26 Er 1187/2004 z 10. apríla 2012, sp. zn. 7 Er 2425/2003 z 25. apríla 2012, sp. zn. 26 Er 688/2004 z 10. apríla 2012, sp. zn. 23 Er 492/2006 z 13. apríla 2012, sp. zn. 23 Er 870/2005 z 10. apríla 2012 a sp. zn. 7 Er 1803/2003 z 12. apríla 2012 vyhlásil za neprípustné a zastavil. Na základe odvolaní sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené uzneseniami krajského súdu sp. zn. 6 CoE 198/2012 z 28. septembra 2012, sp. zn. 18 CoE 85/2012 z 27. septembra 2012, sp. zn. 6 CoE 195/2012 z 28. septembra 2012, sp. zn. 16 CoE 140/2012 z 27. septembra 2012, sp. zn. 9 CoE 58/2012 z 25. septembra 2012 a sp. zn. 9 CoE 51/2012 z 25. septembra 2012.
Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné právne veci, a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľných na právne veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu v napadnutých konaniach sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol k odvolacím dôvodom, ktoré uviedol sťažovateľ vo svojom odvolaní... prakticky prevzal závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym spôsobom neodôvodnil“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v napadnutých konaniach a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp. zn. Rvp 16177/2012 a sp. zn. Rvp 16178/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru napadnutým postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu a k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým postupom a uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že 21. decembra 2012, teda v ten istý deň, boli ústavnému súdu doručené sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn. Rvp 16166/2012, sp. zn. Rvp 16167/2012, sp. zn. Rvp 16168/2012, sp. zn. Rvp 16165/2012, sp. zn. Rvp 16164/2012 a sp. zn. Rvp 16169/2012, ktorými žiadala o vydanie rozhodnutí, ktorými by rovnako ako v prípade týchto sťažností ústavný súd vyslovil okrem iného aj porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 26 Er 1187/2004, sp. zn. 7 Er 2425/2003, sp. zn. 26 Er 688/2004, sp. zn. 23 Er 492/2006, sp. zn. 23 Er 870/2005 a sp. zn. 7 Er 1803/2003, ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 6 CoE 198/2012, sp. zn. 18 CoE 85/2012, sp. zn. 6 CoE 195/2012, sp. zn. 16 CoE 140/2012, sp. zn. 9 CoE 58/2012 a sp. zn. 9 CoE 51/2012, zrušil uznesenia krajského súdu sp. zn. 6 CoE 198/2012 z 28. septembra 2012, sp. zn. 18 CoE 85/2012 z 27. septembra 2012, sp. zn. 6 CoE 195/2012 z 28. septembra 2012, sp. zn. 16 CoE 140/2012 z 27. septembra 2012, sp. zn. 9 CoE 58/2012 z 25. septembra 2012 a sp. zn. 9 CoE 51/2012 z 25. septembra 2012, ktorými boli potvrdené uznesenia okresného súdu o zastavení exekúcií vedených v prospech sťažovateľky, a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
Porovnaním sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp. zn. Rvp 16177/2012, sp. zn. Rvp 16178/2012 a sp. zn. Rvp 16166/2012, sp. zn. Rvp 16167/2012, sp. zn. Rvp 16168/2012, sp. zn. Rvp 16165/2012, sp. zn. Rvp 16164/2012 a sp. zn. Rvp 16169/2012 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých práv, priznať rovnakú výšku finančného zadosťučinenia a priznať úhradu trov konania. V sťažnostiach podaných 21. decembra 2012 vedených pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp. zn. Rvp 16177/2012 a sp. zn. Rvp 16178/2012 navyše sťažovateľka žiada vysloviť porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutia okresného súdu.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia týchto sťažností ústavnému súdu, keď podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, t. j. 21. decembra 2012, ústavný súd už v tých istých veciach viedol pod sp. zn. Rvp 16166/2012, sp. zn. Rvp 16167/2012, sp. zn. Rvp 16168/2012, sp. zn. Rvp 16165/2012, sp. zn. Rvp 16164/2012, sp. zn. Rvp 16169/2012 konania začaté 21. decembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp. zn. Rvp 16177/2012 a sp. zn. Rvp 16178/2012 ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 16170/2012, sp. zn. Rvp 16172/2012, sp. zn. Rvp 16173/2012, sp. zn. Rvp 16176/2012, sp. zn. Rvp 16177/2012 a sp. zn. Rvp 16178/2012 doručené
21. decembra 2012 obsahujú rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu než sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 16166/2012, sp. zn. Rvp 16167/2012, sp. zn. Rvp 16168/2012, sp. zn. Rvp 16165/2012, sp. zn. Rvp 16164/2012 a sp. zn. Rvp 16169/2012 doručené ústavnému súdu 21. decembra 2012, pretože o prípadnom porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by ústavný súd vyslovil, že zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2013